Slovensko nedokázalo minúť približne 6 miliárd eur na podporu EÚ vyčlenenú pre Bratislavu z posledného rozpočtového obdobia 2014-2020, čím sa stala jednou z členských krajín s najhoršími výsledkami v bloku.

Slovensko absorbovalo len 1,87 miliardy eur v roku 2021 a 2,2 miliardy eur v roku 2022 navyše k peniazom, ktoré sa nevyčerpali v iných rokoch. Čo sa týka skutočne vynaložených peňazí, je Slovensko tretie najhoršie spomedzi členských krajín EÚ.

Veronika Remišová sa pri nástupe do funkcie ministerky investícií a regionálneho rozvoja zaviazala odstrániť niektoré byrokratické prekážky a zefektívniť tak čerpanie. V roku 2020 som predložil plán na V roku 2021 pohltí 2,9 miliardy eur a v roku 2022 3,4 miliardy eur..

Problém je v tom, že Remišová a jej rezort nemajú reálne páky na to, aby prinútili ostatné ministerstvá míňať niečo efektívnejšie, čo sa zaviazala zmeniť v novom programovom období 2021-2027.

Vláda sa v posledných mesiacoch zamerala na presuny peňazí z eurofondov na zmiernenie kríz, no Európska komisia nepovolila Slovensku presunúť toľko, koľko Remišová chcela.

Ministerstvu investícií a regionálneho rozvoja sa tento rok podarilo ukončiť rokovania s Komisiou o nových pravidlách fondov EÚ. Hlavnou zmenou bude zjednodušenie – namiesto desiatich správnych úradov poháňa systém len ministerstvo investícií.

To však nie je vítané v obciach, ktoré volajú po väčšej moci pri čerpaní eurofondov.

Slovensko už medzitým začalo absorbovať nové programové obdobie. Prvé výzvy z balíka takmer 13 miliárd eur pôjdu na rozvoj škôl, športových centier, ciest, zatepľovanie domov a bytových komplexov.

Remišová oznámila, že chce urýchlene podporiť projekty z Fondov spravodlivého prechodu, ktorých cieľom je podpora regiónov odkázaných na fosílne palivá, ako je napríklad Hornonitriansky uhoľný región, kde Ťažba sa zastaví do konca tohto roka.

(Michal Hudek | EURACTIV.sk)