Poľsko uviedlo, že obvinilo 16 cudzincov zo špionáže pre Rusko za údajnú prípravu sabotážnych činov a zhromažďovanie informácií o dodávke vojenského materiálu na Ukrajinu.

Kancelária koordinátora spravodajských služieb Mariusza Kaminského oznámila obvinenia proti špionážnej sieti, ktorá bola v marci rozložená.

„Bolo vznesené obvinenie voči 16 cudzincom obvineným z vykonávania špionážnej činnosti pre ruské spravodajské služby na poľskom území a účasti v organizovanej zločineckej skupine,“ uviedla vo vyhlásení.

Dodala, že medzi úlohy, ktoré im boli zverené, patrí identifikácia vojenských zariadení a životne dôležitej infraštruktúry, monitorovanie a dokumentovanie vlakov prepravujúcich vojenskú a humanitárnu pomoc na Ukrajinu a príprava vlakov na odklon od svojej trasy.

Kancelária uviedla, že všetci obžalovaní sa k spáchaniu činov priznali, čo zahŕňalo aj zapojenie sa do propagandy zameranej na podnecovanie poľských nálad voči susednej Ukrajine.

Každému obžalovanému hrozí až 10 rokov väzenia, uviedol predtým na Twitteri minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro.

Poľsko bolo jedným z hlavných darcov vojenského materiálu na Ukrajinu a slúžilo ako dopravný uzol pre zbrane pochádzajúce od jeho západných spojencov.

Na hlavnom hraničnom priechode Maďarska s Ukrajinou sa v stredu tvorili dlhé rady, keďže kamióny z Poľska a Slovenska boli presmerované, informoval colný úrad.

Hranica v Zahouni bola svedkom dlhých radov kamiónov čakajúcich na vstup do vojnou zničenej krajiny.

Kamióny zastavili na prechode medzi Poľskom a Ukrajinou na míle ďaleko po tom, čo poľskí kamionisti zablokovali cesty a obvinili svojich ukrajinských kolegov, že ich podkopávajú.

Vodiči nákladných vozidiel sa snažia získať obmedzenia počtu ukrajinských nákladných vozidiel vstupujúcich do Európskej únie, pretože od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sú oslobodení od povinnosti tranzitných povolení.

Na Slovensku bol v utorok uzavretý aj hlavný hraničný priechod s Ukrajinou, hoci to tamojší odborový zväz dodávateľov dopravy označil za prácu jedného kamióna.

Skupina stále varuje, že sa môže pridať k poľským vodičom kamiónov na protestoch.

Ukrajinské úrady v nedeľu uviedli, že na poľskej strane hranice uviazlo približne 3000 prevažne ukrajinských nákladných áut vrátane tých, ktoré prevážali palivo a humanitárnu pomoc.

Rusko uviedlo, že zničilo štyri drony ukrajinského námorníctva, ktoré sa priblížili ku Krymskému polostrovu v Čiernom mori, a zostrelili tri bezpilotné lietadlá nad polostrovom, ktorý anektovalo.

Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo: „Štyri bezpilotné lode patriace ukrajinskému námorníctvu boli spozorované v západnej časti Čierneho mora, smerujúce na Krymský polostrov.“

V samostatnom vyhlásení uviedla: „Tri ukrajinské bezpilotné lietadlá zničili nad územím Krymskej republiky jednotky protivzdušnej obrany, ktoré boli v službe.

Kyjev a Moskva zintenzívnili svoje vojenské aktivity a útoky v Čiernom mori od júlového kolapsu dohody sprostredkovanej OSN zaručujúcej bezpečný prechod civilných lodí.

Rusko zaútočilo na Ukrajinu viac ako tuctom útočných bezpilotných lietadiel a riadených striel, uviedli v stredu ukrajinské vzdušné sily.

Letectvo uviedlo, že bombardovanie bolo spustené z juhovýchodného Ruska a že skupina jednotiek protivzdušnej obrany v niekoľkých centrálnych regiónoch „zničila všetkých 14 nepriateľských bezpilotných lietadiel Shahed-131/136“.

Vo vyhlásení dodala: „Raketa X-22 nedosiahla svoj cieľ a spadla v oblasti Záporoží na otvorenom priestranstve. Tlaková vlna spôsobila škody na súkromných domoch. K obetiam nedošlo.“

Medzitým úrady v južnom Odeskom regióne oznámili, že už skôr zostrelili vzácny iránsky navrhnutý útočný a prieskumný dron, známy ako Mohajer-6.

Vo vyhlásení sa dodáva, že dosah dronu dosahuje 200 kilometrov v priebehu 12 hodín.

Ukrajinská vláda sa pripravuje na zvýšenie počtu ruských útokov na kritickú infraštruktúru – najmä energetické zariadenia – keďže teploty klesajú pod nulu.

Minulú zimu nechali ruské údery veľkú časť obyvateľstva na dlhé obdobia v chlade a tme a Kyjev odvtedy dostal od svojich spojencov ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

Ruský parlament schválil federálny rozpočet, ktorý zvyšuje výdavky o približne 25 % v období 2024-2026 a vyčleňuje rekordnú sumu na obranu.

Rozpočet bol jednomyseľne schválený Radou federácie, hornou komorou ruského parlamentu, a bude zaslaný prezidentovi Vladimirovi Putinovi, aby ho podpísal.

Rozpočet na roky 2024 – 2026 bol vyvinutý špeciálne na financovanie ruskej armády a zmiernenie vplyvu sankcií na Rusko po invázii krajiny na Ukrajinu.

Očakáva sa, že v rámci rozpočtu, ktorý je najväčším v krajine, výdavky na obranu v budúcom roku po prvý raz v modernej histórii Ruska presiahnu sociálne výdavky.

Deje sa tak v čase, keď Kremeľ chce posilniť podporu prezidenta Vladimira Putina pred prezidentskými voľbami naplánovanými na marec.

Richard Connolly, expert na ruské vojenské a ekonomické záležitosti z Royal United Services Institute v Londýne, uviedol, že rozpočet predstavuje „masívnu remilitarizáciu ruskej spoločnosti“.

Napriek rozdielnym názorom na vojenskú podporu Kyjeva sa prezidenti Českej republiky, Poľska, Maďarska a Slovenska zhodli, že je „v našom bezprostrednom záujme, aby Ukrajina uspela“ vo vojne s Ruskom.

Český prezident Petr Pavel na výročnom stretnutí krajín Vyšehradskej skupiny povedal: „Dohodli sme sa, že Ukrajinu musíme podporovať všetkými druhmi pomoci.

Poľský prezident Duda zopakoval jeho komentáre a dodal: „Ukrajina potrebuje pomoc a my ju musíme poskytnúť.“

Česká republika a Poľsko boli skalnými zástancami Ukrajiny, otvorili svoje hranice utečencom a darovali zbrane.

Nová slovenská vláda na čele s premiérom Robertom Ficom ukončila vojenskú pomoc Ukrajine, vláda však vyhlásila, že je naďalej pripravená poskytnúť humanitárnu a inú pomoc.

Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána medzitým odmietla dodať Ukrajine zbrane a pohrozila, že bude vetovať balíky finančnej pomoci EÚ pre Kyjev.

Orbán v stredu napísal predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, aby sa pokúsil vynútiť diskusiu o politike EÚ na Ukrajine, ktorá zahŕňa plán na začatie prístupových rokovaní s Kyjevom a dodatočnú finančnú podporu v miliardách dolárov do konca roka 2027.

Lídri Európskej únie by mali prijať rozhodnutie budúci mesiac, ale potrebuje jednomyseľný súhlas.

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol kritiku jeho vojny proti Ukrajine počas virtuálneho summitu G20.

Putin podľa Kremľa uviedol, že niektorí účastníci vo svojich prejavoch vyjadrili šok z prebiehajúcej ruskej agresie na Ukrajine.

„Áno, samozrejme, vojnové činy sú vždy tragédia,“ povedal s tým, že z jeho pohľadu Ukrajina nebude vyjednávať.

Putin dodal: „Rusko nikdy nezrušilo mierové rozhovory s Ukrajinou.“

Ruský prezident sa zase odvolával na zmenu moci po proeurópskych protestoch v Kyjeve v roku 2014, ktorú označil za „krvavý prevrat“.
Motivácia ku konfliktom.

Putin tiež povedal, že Rusko poslalo prvé lode s obilím do Afriky zadarmo.

Tento krok prichádza po tom, čo Moskva v júli odstúpila od dohody podporovanej OSN, ktorá umožňovala bezpečný prechod ukrajinského vývozu obilia cez Čierne more.

Putin sa nedávno vyhol summitom G20 priemyselných a rozvíjajúcich sa krajín.

Na poslednom stretnutí v Naí Dillí v septembri ho zastupoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Indické predsedníctvo G20 usporiadalo dodatočný summit prostredníctvom videokonferencie kvôli konfliktu v Gaze.

Kremeľ uviedol, že nezmenil svoju politiku omilostenia väzňov za boje na Ukrajine po tom, čo miestne médiá informovali o prepustení „satanského“ vraha.

Nikolaj Ogolubiak (33) bol odsúdený na 20 rokov väzenia za rituálne vraždy štyroch tínedžerov v roku 2008.

Miestne médiá tento týždeň informovali, že ho prepustili začiatkom tohto mesiaca po bojoch na Ukrajine.

„Teraz každý podrobne študuje zoznamy amnestií,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Ale znova opakujem, hovoríme o určitých podmienkach súvisiacich s pobytom v prvej línii,“ povedal a dodal, že neboli vykonané žiadne kontroly.

Ogolubjak a šesť ďalších členov samozvanej sekty boli odsúdení na dlhoročné väzenie za hrozné vraždy, ku ktorým došlo pred 15 rokmi v ruskej Jaroslavľskej oblasti.

Uväznený mal byť do roku 2030, no po vypuknutí konfliktu ho naverbovali do jednej z ruských brigád „Storm-Z“ pre zločincov a odsúdených, informovalo médium 76.RU.

Podľa odhadov Olgy Romanovovej, vedúcej nezávislej skupiny pre práva väzňov, Rusko mohlo naverbovať 100 000 ľudí z väzníc, aby bojovali v konflikte.

Rusko uviedlo, že ukrajinské bezpilotné lietadlo bombardovalo skupinu novinárov v oblasti Záporoží na frontovej línii a zranilo reportéra štátnej televízie Rossija 24.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo: „V dôsledku útoku ukrajinského bezpilotného lietadla na skupinu novinárov bol korešpondent televízneho kanála Rossija 24 Boris Maksudov zranený črepinami.

Dodala, že reportérovi bola poskytnutá lekárska pomoc a jeho stav nie je považovaný za život ohrozujúci.

Moskva opakovane obviňuje kyjevskú armádu z útoku na jej reportérov, vrátane minulého mesiaca, keď boli pri ostreľovaní v Doneckej oblasti zranení traja reportéri tlačovej agentúry Izvestija.

Podľa Výboru na ochranu novinárov zahynulo na Ukrajine od začiatku útoku Moskvy vlani vo februári najmenej 15 pracovníkov médií.

Rusko sa sťažovalo fínskej vláde, že pred budovou parlamentu v Helsinkách je vystavený poškodený ruský tank.

Ruský tank T-72B3 zostrelený ukrajinskými stíhačmi dostal cez víkend popredné miesto z iniciatívy dvoch proukrajinských organizácií vo Fínsku.

Skupiny uviedli, že tank bol pripomienkou toho, že vojna na Ukrajine trvá už takmer 21 mesiacov po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil rozsiahlu inváziu do susednej krajiny.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová
Označuje sa ako nevhodná inštalácia.

„Zdá sa, že mi nikto nevie vysvetliť, prečo sa Fínsko zapája do takýchto akcií,“ povedala.

Fínske ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo prijatie protestného listu a uviedlo pre rádio YLE: „Rusko v nóte vyjadrilo svoje rozhorčenie nad tankom.

nm/jcg (Reuters, AP, AFP, dpa)