V čase, keď sa Julii podarilo dostať do oblasti, našla dom svojho starého otca „úplne vyhorený – v jeho byte neboli žiadne okná, balkón, nič“.

Buchenwaldovým objavom 11. apríla 1945 sa začalo oslobodzovanie viac ako 21 000 väzňov z jedného z najväčších nacistických koncentračných táborov druhej svetovej vojny.

Oficiálna americká vojenská verzia oslobodenia opísala tábor ako „symbol studenej brutality nemeckého nacistického štátu“, kde hladovali tisíce politických väzňov a „iní boli upálení, bití, obesení a zastrelení“.

V roku 2012 sa Romančenko zúčastnil na podujatí pripomínajúcom oslobodenie Buchenwaldu, kde si podľa pamätníka prečítal časť venovanú „vytvoreniu nového sveta, v ktorom vládne mier a sloboda“.

Charkovské noviny v roku 2018 informovali o jeho návšteve Buchenwaldu pri príležitosti 73. výročia oslobodenia tábora americkými silami.

„Na podujatí sa zúčastnili poslední preživší väzni z Buchenwaldu z Ukrajiny a Bieloruska – Boris Romančenko z Charkova, Alexander Petčuk z Kyjeva a Andrej Moiseenko z Minska,“ uvádza sa v správe.

Andrej Jermak, vedúci kancelárie prezidenta Ukrajiny, hovoril o smrti Romančenka na svojom účte v Telegrame.

„Toto nazývajú ‚operácia denacifikácia‘,“ povedal s odkazom na tvrdenie Ruska, že cieľom jeho invázie na Ukrajinu bolo zachrániť krajinu pred nacistickými živlami.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri označil Romančenkovu vraždu za „nevýslovný zločin“.

„Hitler prežil a Putin ho zabil,“ napísal.

Ukrajinskí predstavitelia v pondelok uviedli, že severovýchodné mesto Charkov bolo od začiatku ruskej invázie vystavené masívnym raketovým a raketovým útokom, ale ešte nebolo úplne obliehané.