Na maďarskú menšinu sa na južnom Slovensku stále vzťahuje zákon o kolektívnej vine

Wikimedia Commons

Inštitút ochrany práv menšín (IPMR) od svojho založenia v roku 2012 poskytuje služby právnej pomoci maďarským komunitám v zahraničí. Maďarský spravodajský web Ma7 na Slovensku poskytol rozhovor Laure Gyeney, zakladajúcej riaditeľke IPMR, a Požadované O jej práci na ochrane práv menšín, vrátane otázok súvisiacich s notoricky známymi Benešovými nariadeniami.

Laura Jenny hovorila o svojich primárnych cieľoch vo vzťahu k ochrane práv menšín, ktorými je zabezpečenie plného súladu s existujúcou medzinárodnou legislatívou slúžiacou na zachovanie identity osôb patriacich k národnostným menšinám. Na druhej strane, ak z akéhokoľvek dôvodu neexistuje legislatíva, ktorá by túto ochranu zaručovala, pracuje na zabezpečení jej zriadenia v záujme zachovania práv menšín.

Za týmito cieľmi je podľa nej pochopenie, že domorodé národnostné menšiny obohacujú nielen kultúru a dedičstvo svojej krajiny, ale aj celý kontinent.

LinkedIn

Laura Jenny (Foto: Facebook)

Ako ochrancovia práv menšín využívajú tradičné právne nástroje na presadzovanie existujúcich zákonov – a tu prichádza na rad strategické súdne spory. Tieto činy ovplyvňujú slobody jednotlivca, ale aj slobodu celej komunity. Podľa Gyeneyho úspešný výsledok takéhoto strategického súdneho sporu môže viesť k zmenám a tlaku na príslušnú štátnu legislatívu a orgány činné v trestnom konaní, aby zmenili praktiky poškodzujúce menšiny.

Spýtal sa na právnu bitku Posets vs Slovensko O vlastníctve lesných pozemkov Jenny povedala, že o tom rozhodol Európsky súd pre ľudské práva

Benešove dekréty, ktoré po druhej svetovej vojne hromadne zbavili práv Maďarov na južnom Slovensku, platia na Slovensku dodnes.

Dodala, že ako právni advokáti majú za úlohu sprostredkovať rozsudok štrasburského súdu verejnosti, a tak vyvíjať právny a politický nátlak na dotknutý štát, v prípade Benešových dekrétov konkrétne na Slovensko, aby odvolal a prijal kroky na zabezpečenie úplného zaručenia práv menšín.

READ  Chorvátsko predbehlo Bulharsko a získalo titul v prvej divízii B a Gruzínsko obsadilo tretie miesto - Majstrovstvá Európy FIBA ​​​​U16 2023, divízia B

Realita

Medzi aprílom a októbrom 1945 ich československý prezident Beneš vydal celkom 98 vyhlášky, z ktorých 13 sa týka nemeckej a maďarskej menšiny. Tieto dekréty identifikovali kolektívnu vinu menšín. Benešov prezidentský dekrét č. 33 mal zrejme najvážnejšie dôsledky pre maďarskú komunitu na Slovensku, pretože ju automaticky zbavil štátneho občianstva, čo viedlo aj k odňatiu dôchodkov a iných vládnych dávok a prepusteniu zo zamestnania. Zakázalo sa používanie maďarského jazyka vo verejnom živote, maďarskí študenti boli vylúčení z univerzít, maďarské kultúrne spolky boli rozpustené a vklady Maďarov boli zmrazené. Povolili a zorganizovali konfiškáciu krajín Nemcov a Maďarov, na ktorých sa usadili Česi a Slováci.

Niektoré nariadenia boli neskôr zrušené, iné však zostali v platnosti. Napríklad tým, ktorí boli zbavení majetku, neboli vyplatené žiadne odškodné a v poslednom čase sa objavilo niekoľko správ o vyvlastňovaní pôdy štátom pre maďarské občianstvo vlastníkov.

Laura Jenny vysvetlila, že porušovanie práv, ktorým v posledných rokoch trpeli Maďari na južnom Slovensku, možno vo všeobecnosti rozdeliť do troch širokých kategórií. Ide o otázky národnosti, otázky súvisiace so spätnou aplikáciou Benešových nariadení a otázky súvisiace s obmedzením jazykových práv.

Zdôraznila, že otázky súvisiace s Benešovými dekrétmi budú pravdepodobne dlhodobým procesom, pretože uspokojivé riešenie si bude vyžadovať zmenu slovenskej politiky mimo právneho rozmeru.

Pokiaľ boli dekréty súčasťou slovenského právneho poriadku, konfiškačné príkazy, ktoré existovali v zásade, sa mohli vykonávať a ako ukazujú skúsenosti, aj vykonávali. Tieto prípady prebiehajú a považujeme ich za prioritné. V skutočnosti je situácia podobná aj v otázkach občianstva, pretože zmena slovenského zákona o občianstve je podľa nej aj politickým rozhodnutím.

Na otázku, akú právnu podporu môže IPMR poskytnúť pri ochrane práv menšín, Laura Jenny vysvetlila, že od svojho založenia inštitút poskytuje služby právnej pomoci maďarským komunitám v zahraničí, pričom v prípade potreby poskytuje odbornú a finančnú podporu. Dodala, že dôležitý je aj politický a právny tlak, aby si medzinárodné organizácie uvedomili, že tu dochádza k porušovaniu.

Cez: Ma7; Odporúčaný obrázok: Wikimedia Commons

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *