Si Ťin-pching v utorok neskoro večer povedal, že Čína bude pokračovať v implementácii svojich záväzkov „neochvejne“, ale že tempo tohto úsilia „musí a musí“ byť nastavené bez vonkajšieho zasahovania. Bolo to ďaleko od parížskej klimatickej dohody z roku 2015, keď čínsko-americká dohoda pripravila pôdu pre dosiahnutie medzinárodného cieľa udržať globálne otepľovanie o 1,5 °C (2,7 °F) nad predindustriálnymi úrovňami.
Naliehavosť splniť tieto ambície bola v posledných týždňoch výrazne zvýraznená historickými vlnami horúčav v Číne, južnej Európe, na Strednom východe a v Severnej Amerike. Rastúce priemerné teploty zosilnené klimatickým vzorom El Niño spôsobili, že rok 2023 bude najteplejším rokom, odkedy ľudstvo začalo sledovať svoju trajektóriu.
Medzitým sa zákonodarcovia v Európe, ktorí dúfali, že si oddýchnu od vojnových problémov na Ukrajine s obľúbenou tradíciou prestávky v polovici júla, stretli s pekelnými teplotami pre ďalšiu vlnu horúčav, ktorá slúžila ako spaľujúca pripomienka klimatickej krízy. Neberte si letnú dovolenku.
Ambiciózne klimatické plány Bruselu však ostro oponujú konzervatívci EÚ, čo je znakom toho, že blok zostáva rozdelený v otázke, ako presne postupovať.
Kroky Európy a Číny – najmä to, ako rýchlo dokáže prejsť od uhlia k obnoviteľnej energii – budú rozhodujúce pre už aj tak mizivé šance sveta na dosiahnutie cieľa Parížskej dohody.
Peking si stanovil za svoj vlastný cieľ zvrátiť rastúce emisie oxidu uhličitého do roku 2030, zároveň však prisľúbil, že podporí globálny prechod na čistú energiu tým, že zastaví výstavbu uhoľných elektrární v zahraničí.
Podľa Li Xu, hlavného politického poradcu Greenpeace pre východnú Áziu, Xiho posolstvo – doručené v rovnakom čase, keď bol Kerry v meste – nebola náhoda. Povedal, že Si Ťin-pching ukazuje, že „Čína sa rozhodne pre svoju vlastnú cestu pri dosahovaní uhlíkových cieľov a nebude nariadená inými.“
Rokovania o klíme medzi týmito dvoma krajinami, ktoré boli kedysi vzácnym jasným bodom v napätých vzťahoch, sú čoraz viac podkopávané napätím v oblasti obchodu, technológií a ľudských práv. Rozhovory sú teraz ešte ďaleko od zrýchleného znižovania emisií, ktoré Organizácia Spojených národov považovala za nevyhnutné na splnenie cieľov parížskej klimatickej dohody.
Kerry trávil v pondelok so svojím čínskym náprotivkom Xie Zhenhuaom 12 hodín denne. Keď Kerry v stredu videl vicepremiéra Han Zhenga, vyzval, aby to bola klíma samostatný prípadoddelené od širšieho bilaterálneho antagonizmu.
Mnohí čínski experti však návštevu vykreslili skôr ako súčasť dočasného diplomatického resetu, ktorý nasledoval po návštevách ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a ministerky financií Janet L. Yellenovej, a nie ako prielom v rokovaniach o klíme.
Čína sa obáva posunu v prístupe Bidenovej administratívy ku klíme, keďže rozhovory dopĺňajú donucovacie opatrenia, ako sú clá na dovoz ocele a hliníka s vysokými emisiami, s cieľom prinútiť Čínu, aby postupovala rýchlejšie.
Chen Ying, výskumník zo štátnej Čínskej akadémie sociálnych vied, v rozhovore pre miestne médiá povedal, že Spojené štáty „ignorujú čínske príspevky a úspechy v znižovaní emisií a slepo tlačia na Čínu, aby prijímala nerealistické záväzky“.
Nie je to však tlak zo strany Spojených štátov, čo núti Čínu konať.
Prívalové povodne, krupobitie a iné smrteľné extrémne poveternostné udalosti v posledných rokoch zvýšili povedomie verejnosti v Číne o nebezpečenstvách otepľovania. Vláda reagovala prísľubmi na zlepšenie varovných systémov a mechanizmov reakcie na katastrofy na ochranu živobytia, ekonomiky a dokonca aj vzácnych historických artefaktov počas budúcich kríz.
Ľudia v Číne sa však toto leto cítia extrémne. Teploty v severných častiach krajiny v posledných týždňoch dosahujú horúčavy, aj keď prívalové dažde a hurikány bičujú jej juhovýchodné pobrežie.
Rekordnú teplotu 52,2 °C (126 °F) zaznamenali v nedeľu v malom mestečku v Turpanskej depresii, čo je úsek púšte na severozápade, ktorý klesá až 150 metrov pod hladinu mora.
Na opačnom konci krajiny vydala v utorok juhovýchodná provincia Kuang-si červený varovný signál pred záplavami a zosuvmi pôdy, keď sa tajfún Talim presunul do vnútrozemia.
Doterajšie reakcie Pekingu uprednostňovali skôr zmiernenie následkov samotných udalostí pred zvyšovaním ambícií zabrániť otepľovaniu atmosféry. Environmentálnych aktivistov to znepokojuje, že Peking kladie energetickú bezpečnosť na prvé miesto, čo je v rozpore s jeho klimatickými cieľmi.
Po rekordných horúčavách minulého leta, ktoré vysušili rezervoáre a spôsobili výpadky elektriny z ochromených vodných elektrární, sa vláda obrátila na uhlie, aby zabezpečila, že sa to tento rok nestane. Miestne úrady schválili v roku 2022 viac uhoľných elektrární ako v ktoromkoľvek roku od roku 2015.
Vicepremiér Ding Xuexiang cez víkend povedal jednému z najväčších čínskych poskytovateľov energie, že zabezpečenie dodávok energie počas špičky letného dopytu ovplyvňuje blaho každej domácnosti.
Na udržiavanie klimatizácie poskytovatelia ako CHN Energy, jeden z najväčších svetových uhoľných elektrární, zaznamenávajú rekordy v dodávkach, informoval v pondelok štátny Global Times.
V Európe už posledné horúčavy zaznamenali teploty nad 104 stupňov (40 stupňov Celzia) v častiach Španielska, Francúzska, Talianska a Grécka. Na Sicílii bola teplota až 115 stupňov (46,3 stupňa Celzia).
Podľa nedávnej štúdie publikovanej v časopise Nature Medicine zomrelo minulý rok v celej Európe v horúčavách viac ako 61 000 ľudí. a Štúdia zverejnená v máji Očakávajte, že s otepľovaním klímy sa v Európe zvýšia zriedkavé vlny horúčav.
Zatiaľ čo zákonodarcovia v Bruseli zápasia s ambicióznymi klimatickými plánmi Európskej únie, hlavy štátov a vlád NATO sa stretávajú v litovskom Vilniuse na najvýznamnejšom summite, ktorý zatienil rokovania o klíme.
Existujú náznaky, že niektorí Európania chcú, aby ich lídri robili viac a rýchlejšie. „Samovražedné pokušenie popierania zoči-voči klimatickej núdzi je v rozpore s neprijateľnými údajmi, ako sú údaje z minulého leta a údaje, ktoré sa začali objavovať tento rok,“ píše sa v úvodníku uverejnenom v stredu v španielskych novinách El País.
„O potrebe účinnejších a komplexnejších preventívnych opatrení by sa však nemalo diskutovať,“ píše sa v úvodníku.
Otázkou teraz je, či ďalšie smrteľné leto privedie dostatok Európanov k tomu, aby na jeseň presadili klimatické opatrenia – a či na to vlády zareagujú.
K tejto správe prispeli Vic Chiang v Taipei na Taiwane a Beatriz Rios v Bruseli.
„Študent. Nadšenec kávy. Badateľ priateľský k hipsterom. Zlý podnikateľ. Extrémny internetový fanatik.“
