Slovenským bankám v roku 2013 klesol zisk takmer o tretinu, a to najmä vďaka vplyvu hospodárskej krízy, až na to, že zásah v tomto prípade neprišiel priamo z nevýraznej ekonomiky, ktorá narástla len o 2 %, ale z naliehania vlády o znižovaní deficitu.v krajine

V snahe znížiť deficit na menej ako 3 % HDP v roku 2013 (zo 4,8 % v roku 2012) vláda premiéra Roberta Fica uvalila mimoriadnu bankovú daň vo výške 0,4 % zo záväzkov, ktorá vyniesla 170 miliónov eur. Zo sektora alebo 35 % z jeho celkových ziskov.

Zvýšenie daní bolo hlavným dôvodom, prečo čistý zisk slovenského bankového sektora v minulom roku klesol na 480 miliónov eur, čo je o 29 % menej ako v roku 2011. Tento rok zrejme neprinesie lepšie správy.

Viac opatrení

Banky sa dotkne aj Ficova politika zvrátenia niektorých liberálnych ekonomických reforiem, ktoré zaviedli jeho stredopraví predchodcovia. Rovná daň z príjmu právnických osôb sa začiatkom tohto roka zvýšila z 19 % na 23 %, keďže vláda hľadala prostriedky na zníženie deficitu.

„Všetky krajiny eurozóny museli v rokoch 2012 a 2013 konsolidovať svoje verejné financie,“ hovorí Fico v rozhovore v Bratislave. „Museli sme získať takmer tri miliardy eur, aby sme posilnili verejné financie a udržali deficit pod 5 % v roku 2012 a pod 3 % v roku 2013 – a tento cieľ dodržíme.“

Pokračujúce zdaňovanie bánk a vyššie korporátne dane zrejme potiahnu zisky aj tento rok.

„Podobnú sumu odhadujeme aj v roku 2013, čím znížime čisté zisky bankového systému približne o tretinu,“ napísal v nedávnom hodnotení slovenského bankového sektora analytik Simon Zampa z ratingovej agentúry Moody’s.

Cieľom tejto dane je napumpovať miliardu eur do Fondu riešení s cieľom pomôcť predchádzať akejkoľvek budúcej bankovej kríze. Vláda prisľúbila znížiť sadzbu dane na polovicu, keď fond získa 500 miliónov eur, čo sa má stať do roku 2014. Očakáva sa, že fond bude plne financovaný do konca dekády.

Hoci vyššie poplatky a dane poškodzujú zisky slovenských bánk, preventívne kroky pomohli posilniť už teraz jeden z najsilnejších bankových sektorov eurozóny, ktorý piatym rokom krízy prešiel s oveľa menšími poruchami ako mnohé jeho rovesníčky. Inde v oblasti jednotnej meny.

„Sektor je veľmi silný a stabilný. Banky sú likvidné a dobre financované,“ hovorí Josef Sikela, generálny riaditeľ Slovenskej Sportelnej, pobočky rakúskej Erste Bank.

Zahraničný pracovník

Slovenské banky patria podľa údajov Národnej banky Slovenska do hornej kategórie finančných inštitúcií v eurozóne s kapitálovou primeranosťou na úrovni 15,3 % a ukazovateľom Tier 1 na úrovni 14,7 %, oproti 12,4 % na konci roka 2011. Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa slovenským bankám darí relatívne dobre. Prvým je, že 97 % sektora je v zahraničných rukách – jeden z najvyšších podielov v Európskej únii. Hoci mať také malé percento bánk v miestnych rukách je politicky kontroverzné, pomohlo to izolovať banky od nepokojov v zahraničí, pretože tieto zahraničné finančné inštitúcie väčšinou financujú miestne spoločnosti. Veľké zahraničné nadnárodné spoločnosti, ktoré ťahajú väčšinu slovenského exportu, sú zvyčajne z veľkej časti financované podnikmi z ich domovských krajín.

„Vzhľadom na relatívne nízku úverovú aktivitu miestnych bánk voči najväčším slovenským exportérom pokles exportu neovplyvnil portfólio podnikových úverov v bankovom sektore,“ uvádza v nedávnej správe Národný štatistický úrad.

Vzhľadom na to, že ide o lokálne pobočky zahraničných bánk, boli aj slovenské banky pomerne konzervatívne. Zatiaľ čo banky v krajinách ako Írsko a Cyprus rástli exponenciálne a prijímali rizikové zahraničné stávky, slovenské banky sa sústredili najmä na nákup miestnych vládnych dlhov a zapájali sa do konzervatívneho podnikania prijímania vkladov a poskytovania úverov miestnym firmám a retailu.

Na rozdiel od bánk v Maďarsku a Poľsku, ktoré nadmerne poskytovali hypotekárne úvery denominované v eurách a švajčiarskych frankoch, čo je prax, ktorá sa po vypuknutí krízy a prudkom poklese miestnych mien obrátila proti nim, slovenské banky nikdy veľa úverov v cudzej mene neposkytovali. Táto otázka, ktorá bola už okrajová, úplne zmizla po roku 2009, keď krajina vstúpila do eura.

Tento konzervatívny prístup má za následok, že miestne banky sú veľmi dobre financované. Pomer úverov ku vkladom v tomto sektore je približne 80 %, čo znamená, že slovenské banky nie sú odkázané na externé financovanie, čo im pomáha izolovať ich v prípade, že by sa materské banky dostali do problémov.

Dopyt je pomalý

Tieto faktory spôsobili, že keď v roku 2009 vypukla prvá vlna krízy, slovenské banky nepotrebovali na jej zvládnutie žiadnu pomoc od vlády ani od svojich materských bánk. Zdá sa, že sektor je teraz odolnejší ako pred piatimi rokmi. Slovenské banky sú čistými akcionármi svojich materských finančných skupín – likvidita v rámci skupiny vzrástla zo 700 miliónov eur na začiatku roka 2012 na 2 miliardy eur do konca roka.

Záťažové testy vykonané Národným štatistickým úradom tiež ukazujú, že miestne banky sú v pomerne dobrej pozícii, pričom len jedna banka čelí potenciálnym problémom v prípade medzinárodnej krízy alebo 10 % poklesu HDP (viac ako dvojnásobok recesie, ktorou utrpela v roku 2009). . V sektore došlo tiež k miernemu zlepšeniu v prípade nesplácaných úverov, ktoré na konci prvého štvrťroka 2013 dosiahli 5,3 %, v porovnaní s 5,5 % v predchádzajúcom roku.

„[The] „Slovenský bankový sektor je jedným z najzdravších v EÚ,“ hovorí Marek Lijak, riaditeľ odboru makroprudenciálnej politiky Národného štatistického úradu. „Je to výsledok tradičného bankového modelu, ktorý sa zameriava na úverové aktivity v rámci Slovenska.“

Hoci je pozitívne, že banky sú dobre kapitalizované, v systéme je určite cítiť stagnáciu, najmä na strane podnikových úverov, kde je dopyt veľmi slabý. „Spomalenie ekonomiky registrujeme najmä v poklese dopytu po podnikových úveroch,“ hovorí Igor Vida, generálny riaditeľ Tatra banky, dcérskej spoločnosti rakúskej Raiffeisen Bank International.

Jazda spolu

Prevažná časť rastu slovenskej ekonomiky v minulom roku pochádzala z exportu najmä z automobilového priemyslu, ktorému dominujú tri veľké spoločnosti – Volkswagen, ktorý má severne od Bratislavy obrovskú továreň za 2,4 miliardy eur; Juhokórejská spoločnosť Kia vyrába lacné, ale kvalitné autá v Žiline na severe krajiny; a Peugeot Citroën, ktorý pôsobí zo závodu v Trnave, 60 kilometrov od Bratislavy. Najmä Volkswagen a Kia si viedli veľmi dobre napriek širšiemu prepadu na európskom automobilovom trhu.

Časť nečakane silného rastu HDP Slovenska v minulom roku bola výsledkom jednorazového efektu zvýšenej výroby automobilov vďaka nedávnym investíciám. Automobilový sektor tvorí asi tretinu priemyselnej výroby Slovenska, štvrtinu exportu a 10 % HDP, takže každé zvýšenie kapacít by bolo rýchlo citeľné v širšom hospodárstve.

„Na Slovensku máme troch hlavných výrobcov áut a tieto tri spoločnosti sú ako motory slovenskej ekonomiky,“ hovorí Fico. „Vo všeobecnosti by sme vzhľadom na situáciu v Európe a eurozóne mali byť spokojní.“

Ale domáci priemysel bol oveľa menej odolný – jeden z dôvodov, prečo obchodné pôžičky klesli v minulom roku o 3,5 %. „Firemné úvery sa znižujú,“ hovorí Sikela. „Čiastočne je to spôsobené tým, že financovanie nehnuteľností v podstate stagnuje. Banky sú čoraz menej ochotné financovať realitné projekty.“

Najvýznamnejším zdrojom úverového rizika v tomto sektore je portfólio podnikových úverov, najmä úverov na komerčné nehnuteľnosti (ktoré tvoria jednu pätinu úverov na komerčné účely). Voľných miest nájomcov pribúda a komerčné nehnuteľnosti sa ukazujú ako relatívne nelikvidné, keďže investori sa odvracajú od menších trhov v strednej Európe. Pokles domáceho dopytu ovplyvňuje aj súvisiace stavebníctvo.

Propagácia maloobchodu

Lepšie sa však darí retailovým úverom, ktoré za posledný rok vzrástli o takmer 10 % vďaka zvýšenému dopytu po hypotékach. Časť tohto oživenia majú na svedomí veľmi nízke úrokové sadzby v eurozóne spolu s klesajúcimi cenami nehnuteľností, ktoré klesli zo svojho vrcholu pred začiatkom krízy. Vďaka tomu je Slovensko najrýchlejšie rastúcim trhom úverov na bývanie v EÚ – hoci úrovne sú stále menej ako dve tretiny toho, čo boli pred vypuknutím krízy v roku 2008. Banky nie sú ochotné veľmi poľaviť zo svojich požiadaviek, aby podnietili nové obchody, a priemer úvery sú… Pomer hodnoty k hodnote nových úverov je približne 70 %.

„Pristupujeme obozretne a selektívne a nevidíme dôvod na všeobecné uvoľnenie úverových štandardov,“ hovorí Vida.

Túto múdrosť posilňujú veľké obavy o spotrebiteľské pôžičky – vysoká nezamestnanosť. Miera presahuje 14 %, čo je najviac za šesť rokov. „Pokračujúce oslabenie trhu práce predstavuje riziko pre kvalitu aktív bánk. Znepokojujúci je najmä vysoký podiel nezamestnaných ľudí v kategóriách s vysokým a stredným príjmom.“

Nízke úrokové sadzby síce zvyšujú dopyt po nových retailových úveroch, no zároveň vytvárajú tlak na čisté úrokové marže bánk. Nižšie sadzby menia aj zloženie vkladovej základne, keďže klienti prechádzajú z dlhodobých vkladov na krátkodobé. Objavujú sa náznaky, že menšie banky sa stávajú agresívnejšími v snahe zmobilizovať nové vklady v rámci stratégie ich materských spoločností, aby sa ich dcérske spoločnosti na Slovensku samofinancovali.

„Konkurencia o lokálne vklady bude pravdepodobne stimulovaná menšími hráčmi vzhľadom na atraktívne nízke náklady na financovanie klientov. Takáto konkurencia by mohla narušiť tradične silné marže vykazované bankami,“ varuje Olga Ignatieva, analytička Fitch Ratings.

Vonkajšie nebezpečenstvá

Najagresívnejším novým konkurentom vstupujúcim na slovenský trh je ruská Sberbank, ktorá začala pôsobiť v strednej Európe po odkúpení nerakúskych prevádzok Volksbank v obchode v hodnote 500 miliónov eur v roku 2012.

Ďalšou zmenou na miestnom bankovom trhu je rozhodnutie talianskej banky UniCredit konsolidovať svoje pobočky pôsobiace na Slovensku a v Českej republike, čím slovenská banka (ktorá v súčasnosti drží 8 % vkladov v krajine a 6,5 ​​% úverov) bude pôsobiť ako pobočka. Z českej banky. Hoci táto zmena môže viesť k určitým úsporám nákladov, vytvára aj určité riziká. Pán Žampa hovorí:[We] Domnievame sa, že s fúziou oboch bánk sú spojené integračné výzvy a regulačné neistoty, ako aj potenciálne riziko oslabenia trhovej pozície na Slovensku po premene dcérskej spoločnosti na pobočkovú sieť.

Väčšina rizík, ktorým čelia slovenské banky v tomto a budúcom roku, pochádza zo zahraničia. Ak bude recesia eurozóny pretrvávať alebo sa zhorší, bude pre túto malú a veľmi otvorenú ekonomiku v krajine s iba piatimi miliónmi obyvateľov veľmi ťažké izolovať sa od nepokojov v zahraničí.

„Slovensko je veľmi malá krajina a je to skutočne otvorená ekonomika,“ hovorí Fico. „Pozorne sledujeme situáciu v Nemecku a Francúzsku, a ak sa niečo stane v januári v Nemecku, stane sa to v júli na Slovensku – taká je realita v mojej krajine.“

Národný štatistický úrad očakáva, že hospodársky rast sa v tomto roku spomalí len na približne 0,7 %, čo je najnižšia úroveň od recesie v roku 2009, čo je miera, ktorá len málo prispeje k zníženiu nezamestnanosti a oživeniu domáceho dopytu. V roku 2014 sa očakáva oživenie ekonomiky s rastom 2,8 %.

„Čelíme ťažkým, ale aj náročným obdobiam, keďže sa musíme vysporiadať nielen so slabou výkonnosťou reálnej ekonomiky, ale aj s dodatočným daňovým zaťažením a neustále sa zvyšujúcim objemom regulácií,“ hovorí Vida. „Na druhej strane, slovenský bankový sektor má v porovnaní s ostatnými trhmi v regióne stále veľmi silný rastový potenciál.“