Rozpočtový deficit na Slovensku: Predpokladaný rozpočtový deficit Slovenska na rok 2024 by mohol prekročiť odhady vlády, najmä ak sa na pomoc prideľovanú jednotlivcom postihnutým rastúcimi cenami energií budú uplatňovať účtovné štandardy EÚ, uviedla v utorok Európska komisia.

Premiér Robert Fico, ktorý nastúpil do funkcie v októbri, uprednostnil stratégiu postupnej fiškálnej konsolidácie po výraznom prehĺbení fiškálneho deficitu v roku 2023. Cieľom vlády je znížiť deficit takmer na 6 % HDP v roku 2024. Pokles z 6,5 percenta odhadovaného v 2023 na základe svojho rozpočtového plánu. Európska komisia však očakáva, že deficit v roku 2024 dosiahne 6,3 percenta HDP oproti 6,1 percenta v roku 2023.

Jedným z hlavných faktorov, ktoré prispievajú k tejto nezrovnalosti, je účtovné spracovanie vymáhania energetickej pomoci EÚ. Vláda SR sa rozhodla rozdeliť tieto prostriedky medzi roky 2023 a 2024. Európska komisia v súlade s princípmi ESA 2010 zaregistruje celú sumu (ekvivalent 0,8 percenta HDP) v roku 2023.

Zodpovedajúce súvisiace výdavky

Vo svojom stanovisku k rozpočtovému plánu Komisia zdôraznila význam zosúladenia príslušných výdavkov v roku 2023 s príjmami EÚ v tom istom roku, aby sa zachovala zásada neutrality grantov EÚ.

Na tento nesúlad v metodike účtovania už skôr upozornil Úrad pre kontrolu rozpočtu SR. Minister financií Ladislaw Kamieniecki, ktorý sa údajne zúčastnil na stretnutí ministrov EÚ v Bruseli, uznal rozdielne názory medzi vládou a Komisiou. Ministerstvo financií zatiaľ na žiadosti o vyjadrenie nereagovalo.

Fiškálne problémy Slovenska narastajú, pričom ratingová agentúra Fitch Ratings v decembri znížila rating krajiny na „A-“ kvôli neistote okolo fiškálnej konsolidácie. Nová vláda síce pripisuje vyčerpanú štátnu kasu predchádzajúcej správe, ale schválila aj ďalšie výdavky pre dôchodcov a ďalšie iniciatívy.

(S príspevkami od agentúry Reuters)