veľkosť písma:a^–|a⁺ Komentáre sú zakázané

Portrét sedliaka v ľudovom kroji s párom býkov vedľa obrazu tatrovky, oboje s Vysokými Tatrami v pozadí, alebo ľudové motívy, ktoré konceptuálny umelec Július Kohler doslova spochybňoval. Obraz boja vidieckych Slovákov za lepší život s ikonickým štetcom slávneho Martina Pinku spolu s fotografiou Martina Barra, súčasného fotografa Borisa Nemetha, dvoch tankov so satirickým podtónom niekde na východnom Slovensku.

Hoci každé z týchto vynikajúcich diel publikovaných v Knihe výtvarných diel Slovenska v Slovenskej národnej galérii môže stáť samostatne, ich zlúčením a poskladaním do bohatej vizuálnej mozaiky vzniká hlbší a jasnejší obraz Slovenska.

„Táto kniha nie je len jednou z mnohých o umení,“ povedal začiatkom decembra pri krste knihy minister zahraničných vecí Ivan Korok. „Je to kniha o Slovensku, ktorá prostredníctvom umenia rozpráva príbeh našej krajiny.“

416-stranovú knihu teraz poslali na slovenské veľvyslanectvá po celom svete s cieľom propagovať Slovensko a zvýšiť záujem o národ v zahraničí.

Prax diplomacie prostredníctvom umenia

Ministra, zarytého zástancu kultúrnej diplomacie, napadlo vydať reprezentatívnu knihu slovenského umenia nadčasovej kvality a inak nahliadnuť do zbierok Slovenskej národnej galérie (SNG).

„Nemáme nič lepšie ako kultúru a zručnosť našich umelcov pritiahnuť pozornosť na Slovensko, rozprúdiť emócie a stať sa nezabudnuteľnými ďaleko vo svete,“ povedal.

SNG, najvýznamnejšia galéria na Slovensku, toto poslanie privítala, zatiaľ čo pandémia dala múzeu nečakaný čas a pozornosť na projekt.

„Obrazy sú globálnymi vyslancami. Koncept našich publikácií je založený na tomto presvedčení,“ povedala Alexandra Kosa, generálna riaditeľka SNG a spoluautorka knihy. „Vytvorili sme Vizuálny atlas – jemný posun od histórie umenia k vizuálnej kultúra.“

Sarkazmus namiesto emócií

Spolu s kurátorkami Alexandrou Homuchovou a Pavlínou S. Murhatovou vybrali okolo 600 diel. Keďže staroveké umenie tvorilo len menšiu časť zbierok SNG, v knihe dominovalo umenie moderné a súčasné.

Neskočili do rozbehnutého vlaku slovenskej legendy, ktorá je neodmysliteľne spätá s vidieckym životom a folklórom. Namiesto toho si vyberajú diela, aby ventilovali akúkoľvek sentimentalitu, relativizmus alebo kontextualizáciu. Vybrali si diela, ktoré obstáli v skúške časom, a hoci slúžili rôznym režimom, nie kvôli ich ideologickým záväzkom, ale kvôli ich nadčasovým kvalitám.

„Pri zostavovaní tohto vizuálneho atlasu sme uprednostnili vizuálne informácie obsiahnuté v umeleckom diele, zatiaľ čo skutočné artefakty sme premenili na pozadie,“ povedal Kosa. „Tento prístup nám umožnil vytvoriť lepší príbeh, zostaviť a prepojiť umelecké diela a umožniť divákovi zažiť kúzlo ‚príležitostnej‘ rozvinutej konvergencie – hovorenia cez obrazy.“

Slovensko v 21 kapitolách

Kniha obsahuje 400 diel od 145 umelcov, ktoré pokrývajú viac ako sto rokov Slovenska a sú rozdelené do 21 kapitol. Tie, na rozdiel od svojich poetických názvov, začínali krátkym, pracovným opisom daného námetu. Tak sa začína kapitola venovaná horám Ticho na Vysočine, ktorá prezentuje napríklad obrázky Vysokých Tatier jednoduchou informáciou, že piesočnaté vrchoviny tvoria približne 22 percent územia Slovenska.

Ďalšie kapitoly sú venované religiozite a zobrazujú napríklad portréty Martina Martiniku, romantický kult krajanov a reprezentovaný život, okrem iného s obrazom znázorňujúcim miznutie domov nahradených murovanými rodinnými domami, či dokonca klímu reprezentovanú scénický obraz Williama Storma Shakespeara od Alice Votavová.

Kapitola teraz alebo nikdy! O míľnikoch v dejinách Slovenska začína nezabudnuteľnou fotkou Ladislava Bílíka muža, ktorý ukazuje svoju obnaženú hruď tanku v Bratislave v auguste 1968. Kapitola prináša Deep Woods po boku známeho bývalého Ladislava Mednianskeho a jedného z najperspektívnejších súčasných maliarov, Andreja Dibravského.

Iné zobrazujú industrializáciu a poľnohospodárstvo.

Kapitola venovaná rokom 1948 – 1989, komunistickej ére, má názov Smutná ranná električka, názov básne kontroverzného básnika Miroslava Valka, z ktorej v 70. rokoch vytvoril populárnu rockovú pieseň skladateľ Marián Varga a naspieval ju Pavol Hamil. Hodina dokonca začína fotením Guraj Bartoš Smutná žena sediaca v električke.

Autori nevynechali slogan, ktorý často zaznieva pri propagácii Slovenska ako turistickej destinácie: že obsahuje všetky atrakcie okrem mora. V kapitole Krajina bez mora sú vystavené diela slovenských umelcov s námetom mora; Sen Slovákov túžiacich po mori sa prejavuje na obrázku Anton Omotlak Štyria usmievaví postarší robotníci z poľnohospodárskeho družstva veslujú vo vode.

Korčok, sám milovník umenia a inklinujúci k súčasnému umeniu, sa aktívne podieľal na výbere finálnych diel a dokonca si vybral aj výtvarné dielo na obálku – biely otáznik na červenom podklade od Júliusa Kollera.

„Všetky odpovede sú vo vnútri,“ povedal pri uvedení knihy.