Keďže energeticky náročné odvetvia sa stávajú udržateľnými, stredná a východná Európa sa obracia na jadrovú energiu, aby uspokojila energetické potreby a zároveň dosiahla klimatické ciele. Očakáva sa, že jadrová energia bude v priebehu rokov tvoriť asi 50 % energetického mixu v mnohých krajinách strednej a východnej Európy.

Vojna na Ukrajine zmenila európsku energetickú scénu a výsledná strata cenovo dostupných dodávok prístupných potrubím poškodila konkurencieschopnosť priemyslu.

Krajiny závislé od energie teraz čelia ťažkej výzve: zabezpečiť stabilné dodávky energie a podporiť ekonomický rast pri udržaní nízkych nákladov, diverzifikovať zdroje a splniť ciele v oblasti zmeny klímy. Opätovné otvorenie uhoľných baní v Nemecku a inde je dôkazom tejto novej reality.

Politička FDP Christina Dörr uprostred hospodárskej krízy v Nemecku požiadala ministra hospodárstva a ochrany klímy Roberta Habecka, aby vypracoval energetickú stratégiu, ktorá súčasne zabezpečí dostupné dodávky a zároveň bude spĺňať klimatické ciele.

Zatiaľ čo Habeckovi zväzuje ruky jeho deklarovaný záväzok postupne vyradiť jadrovú energiu, mnohé krajiny strednej a východnej Európy sa teraz obracajú na jadrovú energiu, aby „prerušili gordický uzol“.

Veľký podiel energeticky náročných odvetví v ekonomikách strednej a východnej Európy

Energeticky náročné odvetvia (EII) predstavujú viac ako polovicu priemyselnej spotreby energie v EÚ. Okrem toho krajiny strednej a východnej Európy majú tendenciu byť ekonomicky zaťaženejšie na ETI, ako je priemer EÚ.

V roku 2019 bol najvyšší podiel investičných projektov na hrubej pridanej hodnote (HPH) zaznamenaný v Českej republike (32 %), nasledovalo Slovensko (29,6 %) a Bulharsko (25,8 %) oproti priemeru EÚ 23,9 %. a Taliansko 19,9 %. Podiel európskych inštitucionálnych investorov, Nemecka, je 17 % a Francúzska podľa údajov Eurostatu 10 %.

Medzi odvetvia, v ktorých majú krajiny strednej a východnej Európy významné zastúpenie, patrí oceľ, automobily, chemikálie, kovy, cement, sklo a keramika, baníctvo a spracovanie kovov, výroba elektriny, ťažké stroje a zariadenia, textil a odevy a celulóza a papier.

Táto mapa zobrazuje energetickú hustotu z hľadiska kúpnej sily HDP (PPS), t. j. spoliehanie sa na spotrebu energie pre ekonomický rast, kde nižšia hustota naznačuje efektívnejšie využívanie energie.

Energetická náročnosť EÚ v roku 2020 bola 120 kg ropného ekvivalentu na 1 000 eur HDP, podľa príručky EÚ o energetickej štatistike a údajových listov krajín. To znamená, že EÚ spotrebovala 120 kilogramov celkovej dostupnej energie na každých 1 000 eur vytvoreného HDP.

Krajiny strednej a východnej Európy majú oveľa vyššiu energetickú náročnosť ako je priemer EÚ, pretože majú väčší podiel EE na svojom HDP. Okrem toho majú rôznu úroveň ekonomického rozvoja, priemyselnú štruktúru, klimatické podmienky a politiku energetickej účinnosti.

Keďže ceny fosílnych palív neustále rastú, mnohé krajiny strednej a východnej Európy si začínajú uvedomovať dôležitosť zachovania existujúcich jadrových reaktorov pri prechode na čistú energiu. V dôsledku toho sa odkladanie zatvárania starých reaktorov a budovanie nových reaktorov stalo atraktívnejším z ekonomického hľadiska aj z hľadiska spin-off.

Poľsko plánuje postaviť svoju prvú jadrovú elektráreň

Je známe, že podiel uhlia v poľskom energetickom mixe je najvyšší v Európe, 70 % podľa údajov z roku 2021, s jadrovou energiou iba 0,1 %. Poľská energetická politika do roku 2030 v súčasnosti plánuje ročné zvýšenie spotreby primárnej energie o 1,5 %.

Poľský dopyt po energii by mohol do roku 2040 vzrásť o 20 – 25 %, uvádza správa „Smerom k poľskému energetickému mixu 2040“. V dôsledku toho krajina zrýchľuje prípravy na svoj program jadrovej elektrárne s cieľom vybudovať 6-9 gigawattov celkovej kapacity reaktora.

Začiatok výstavby prvej jadrovej elektrárne v Poľsku je naplánovaný na rok 2026 a prvý reaktor – s kapacitou 1,0 až 1,6 GW – má byť uvedený do prevádzky do roku 2033. Poľské ministerstvo pre klímu a životné prostredie nedávno schválilo používanie Polskie Elektrownie Jadrowe (PEJ). Technológia Westinghouse AP1000 na výstavbu jadrovej elektrárne v Pomoransku.

Slovensko by sa mohlo stať druhou krajinou EÚ v oblasti jadrovej energetiky

Očakáva sa, že energetická spotreba Slovenska v roku 2021 dosiahne 18 miliónov ton ropného ekvivalentu, čo je nárast o 4,5 % v porovnaní s predpandémiou a cieľom je dosiahnuť do roku 2030 19 % podiel obnoviteľnej energie, aby sa znížila závislosť od fosílnych palív a Ruska.

Krajina sa vo veľkej miere spolieha na jadrovú energiu, ktorá sa podieľa 32,8 % na jej celkovej konečnej spotrebe energie prostredníctvom 4 reaktorov. Krajina nedávno pridala do siete piaty reaktor v roku 2023 a ďalší plánuje pripojiť v roku 2024. Slovensko by sa tak stalo druhým najväčším výrobcom jadrovej energie v Európskej únii.

Maďarsko vedie Európsku úniu v solárnej energii

Spotreba energie na obyvateľa v Maďarsku je o 13 % nižšia ako priemer Európskej únie. Po období rýchleho rastu o 4 % ročne od roku 2014 do roku 2018 klesla celková spotreba energie od roku 2018 do roku 2020 o 1,7 % ročne. Maďarsko vedie Európsku úniu v solárnej energii s 11,1 % celkovej produkcie, čím prekonalo aj Španielsko a Grécko , a pracuje na zvýšení produkcie plynu s cieľom stabilizovať sieť a podporiť priemysel.

Krajina generuje viac ako 50 % svojej domácej spotreby elektrickej energie prostredníctvom jadrovej energie v Paksi v strednom Maďarsku, čím je po Francúzsku a Slovensku tretia najvyššia spomedzi krajín IEA. Projekt rozšírenia PAX 2 nahradí súčasné bloky na PAX dvoma novými blokmi, každý s kapacitou 1,2 gigawattu, s použitím reaktorov VVER-1200 ruskej konštrukcie. Ruská spoločnosť Rosatom stavia a prevádzkuje dva bloky, pričom prvý blok začne v roku 2025 a druhý v roku 2030. Rosatom bude tiež zabezpečovať palivo a dohliadať na prevádzku 60 rokov.

Česká republika plánuje rekonštrukciu dvoch reaktorov

Česká spotreba energie je o 32 % vyššia ako priemer EÚ, pričom každý človek spotrebuje 5 700 kilowatthodín elektriny. Krajina sa vo veľkej miere spolieha na uhlie, ale jej cieľom je do roku 2040 znížiť jeho spotrebu na 11 % až 17 %. Na uspokojenie energetických potrieb plánuje Česká republika zvýšiť jadrovú energiu z 25 % na 33 % v súčasnosti na 46 % až 58 %, a to aj 2040.

Krajina postaví jadrové reaktory v dvoch existujúcich lokalitách: Dukovany a Temelín, obe v južnom Česku. V Dukovanoch jeden veľký reaktor nahradí štyri staré bloky do roku 2035. Nový reaktor bude mať výkon asi 1200 MW a bude založený na technológii 3G+. Vláda má tiež v úmysle pridať novú kapacitu v Timline, kde v súčasnosti fungujú dva reaktory VVER-1000.

Okrem veľkých reaktorov plánuje Česko do roku 2032 postaviť aj svoj prvý malý modulárny reaktor (SMR). SMR sa bude nachádzať v Reesovom jadrovom výskumnom centre pri Prahe a bude mať kapacitu asi 100 MW.

Reaktor bude slúžiť aj na výskum a vývoj, diaľkové vykurovanie a výrobu vodíka. Projekt JMK má podporu českého prezidenta, ktorý zdôraznil úlohu jadrovej energetiky pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti krajiny a ochrane klímy..

Rumunsko je druhým najväčším producentom plynu v Európskej únii

Spotreba energie na obyvateľa v Rumunsku bola v roku 2021 približne 1,8 metrických ton, čo je o 36 % menej ako priemer EÚ, zatiaľ čo spotreba elektriny je 2 620 kWh na obyvateľa, čo je o 51 % menej ako priemer. Krajina je zároveň druhým najväčším producentom plynu v Európskej únii.

Do roku 2031 plánuje Rumunsko postaviť nový jadrový blok v Cernavode na juhovýchode Rumunska, aby pokrylo svoje energetické potreby a do roku 2030 zabezpečilo obnoviteľné zdroje pre 31 % svojej spotreby.

V súčasnosti sa v elektrárni Cernavoda nachádzajú dva jadrové reaktory využívajúce kanadskú technológiu CANDU s výkonom 1,3 gigawattu. Vláda sa rozhodla postaviť dva nové bloky s použitím rovnakej technológie namiesto partnerstva s čínskymi spoločnosťami. Rumunsko bude prvou európskou krajinou, ktorá do roku 2030 zavedie technológiu SMR s podporou americkej spoločnosti NuScalePower. Spojené štáty prisľúbili 3 miliardy dolárov na financovanie výstavby.

Po dokončení všetkých projektov výstavby jadrových elektrární sa stredná a východná Európa bude vo veľkej miere spoliehať na jadrovú energiu, pričom v niektorých krajinách bude z tohto zdroja pochádzať približne 50 % jej energetického mixu. Prelomenie závislosti od Ruska však zostane veľkou výzvou, pretože Rusko dodáva takmer polovicu svetového jadrového paliva.