Nestojí to za papier

Navrhované hlasovanie má dosť zmätené právne postavenie, takže v posledných týždňoch zúri slovná bitka medzi poprednými ústavnými právnikmi. Tí, ktorí sa odvážili kritizovať jej legitimitu, sa nahnevali na bývalého premiéra Fica, ktorý sa opovrhoval opozičnými právnikmi. Napriek Ficovým útokom sa nájdu odborníci, ktorí tvrdia, že znenie referenda ho môže ľahko zneplatniť.

Ústavný právnik Peter Kressak uviedol: „Toto referendum si nezaslúži papier, na ktorom budú tlačené petičné papiere.“ Povedz Denník Denník N pred spustením petície.

Kressak verí, že požadovaná hranica účasti 50 percent nebude dosiahnutá s „pravdepodobnosťou blízkou istote“. Za súčasnej situácie by sa v ten deň muselo dostaviť viac ako 2,2 milióna Slovákov. Počas posledných parlamentných volieb hlasovalo 2,88 milióna ľudí, čo bola najvyššia účasť od roku 2002. Predtým v prvom kole posledných prezidentských volieb hlasovalo iba 2,17 milióna ľudí. V druhom kole bola účasť necelých 2 miliónov.

Referendum dodáva ďalšiu vrstvu zložitosti – zo 47 členských štátov Rady Európy iba Lotyšsko a Lichtenštajnsko výslovne umožňujú uskutočnenie referenda na podnietenie rýchleho hlasovania. Právnici tiež tvrdia, že toto referendum, ako si ho predstavovala opozícia, nebude platné ani vo Švajčiarsku, ktoré je svedkom referenda, ústavný právnik Vincent Bojnak. Povedz Denník SME.

Posledné údaje z agentúry Teneo ukázali, že takmer 45 percent voličov uprednostňuje rýchle hlasovanie, 47 percent bolo proti a ostatní si nie sú istí. Ale keďže takmer 40 percent respondentov je presvedčených, že život slovenskej mesačnej vlády sa o niekoľko mesiacov skončí, existuje možnosť predčasného hlasovania viac ako kedykoľvek predtým.

„Vo vláde štvorkoalície vládne ďalší škandál a aktívne kampane opozície majú stále schopnosť meniť očakávania,“ tvrdí analytik spoločnosti Teneo Andrius Tursa.

Ale aj keď referendum prekročí všetky hranice a stane sa nepravdepodobným príbehom úspechu, musí parlament ešte schváliť jeho výsledky a vyhlásiť predčasné voľby interným hlasovaním. Mnoho koaličných politikov odmietlo potvrdiť, či sa budú riadiť pravidlom referenda, pretože prízrak predčasných volieb zvyšuje ich klesajúcu mieru schvaľovania.

Marusiak varuje, že „ak parlament ohrozí referendum nerešpektovaním jeho výsledkov v prípade vysokej účasti, povedie to k veľkej politickej kríze, ktorá spochybní legitimitu súčasných politických elít“.

Odmietnutie uznať výsledok referenda pravdepodobne povedie k ďalšej práci pre ústavný súd, ktorý môže čeliť búrke právnych výziev zo strany nespokojných voličov a politikov a projektov Koziak. Bol by to tiež riskantný krok pre politickú budúcnosť strán. Dodáva, že tí, ktorí neakceptujú výsledok, by mohli v nasledujúcich všeobecných voľbách ľahko stratiť veľké percento svojich voličov.

Asi najnaliehavejšou otázkou je, či vláda, ktorá takým rýchlym tempom stráca podporu, bude schopná zostať spolu až do dňa potenciálneho referenda. „Skepsa sa šíri naprieč politickým spektrom a je silná aj vo vnútri vládnej koalície. Je zrejmé, že niektoré strany sa už spoliehajú na možnosť usporiadať predčasné voľby, hoci to nehovoria verejne,“ tvrdí Marusiak.