Všetci vieme, že pravidelná fyzická aktivita v podobe cvičenia či športu je nevyhnutná pre zlepšenie fyzického a duševného zdravia. Okrem iných výhod podporuje kognitívny výkon a pohodu.

Prevalencia nedostatočnej fyzickej aktivity však v Európe zostáva vysoká. Takmer polovica obyvateľov EÚ (45 percent) uviedla, že vôbec necvičí a nešportuje.

Spoločná správa Svetovej zdravotníckej organizácie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) naznačuje, že zvýšená fyzická aktivita by mohla zabrániť tisíckam predčasných úmrtí v Európskej únii a ušetriť miliardy eur na výdavkoch na zdravotnú starostlivosť ročne.

Ktoré krajiny sú však najviac a najmenej fyzicky aktívne v Európe? Aké sú hlavné dôvody, prečo ľudia pravidelne necvičia? Ako vek, pohlavie a vzdelanie ovplyvňujú cvičenie a účasť na športe? Aká je ekonomická záťaž nedostatočnej pohybovej aktivity? Ako ovplyvnila pandémia COVID-19 rutiny cvičenia ľudí?

Komplexný prieskum Eurobarometer o športovej účasti a fyzickej aktivite v EÚ a spoločných členských štátoch Správa Svetovej zdravotníckej organizácie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj S názvom „Vykročte!“ Riešenie záťaže nedostatočnej fyzickej aktivity v Európe rieši všetky tieto otázky.

V roku 2016 bol viac ako jeden z troch (35,4 %) dospelých v 27 členských štátoch EÚ nedostatočne aktívny, podľa súboru údajov WHO. Tento podiel sa pohyboval od 19 percent vo Fínsku po 46 percent v Portugalsku.

Nedostatočná fyzická aktivita bola obzvlášť rozšírená v niektorých krajinách južnej Európy a menej častá v severských krajinách. Najnižšia miera bola 18 percent v Rusku.

Prieskum Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil od apríla do mája 2022, poskytuje veľmi nové údaje o športe a fyzickej aktivite v Európskej únii.

Keď sa obyvateľov EÚ pýtali, ako často cvičili alebo sa zúčastňovali, takmer polovica (45 %) uviedla, že to nikdy nerobila. Takmer jeden z piatich (17 %) uviedol, že cvičí len zriedka alebo zriedka.

Takmer tretina účastníkov (32 percent) tak robila pravidelne, zatiaľ čo len 6 percent tak pravidelne.

Cvičenie znamená akúkoľvek formu fyzickej aktivity, ktorú vykonávajú ľudia v športovom kontexte alebo v prostredí súvisiacom so športom, ako je plávanie, tréning v športovom centre alebo telocvični alebo beh v parku.

Portugalsko má najvyššiu mieru tých, ktorí „nikdy necvičia“ alebo cvičia 75 percent.

reklama

Najnižšie hodnoty majú severské krajiny len 8 percent vo Fínsku, nasleduje Švédsko (12 percent) a Dánsko (20 percent). Táto miera je 32 percent v Nemecku a 45 percent vo Francúzsku.

Žena, staršia, menej vzdelaná alebo chudobnejšia? Cvičte menej

Prieskum odhaľuje, že pohlavie, vek, vzdelanie a ekonomické postavenie súvisia so športovaním v Európskej únii.

Ženy a starší ľudia menej často športujú alebo pravidelne cvičia, rovnako ako ľudia z nižších socioekonomických skupín.

Muži častejšie ako ženy cvičia alebo cvičia pravidelne: 40 percent tvrdí, že „necvičia ani necvičia vôbec“, v porovnaní so 49 percentami žien.

Ľudia vo veku 15 až 24 rokov najčastejšie cvičia alebo cvičia pravidelne (54 percent). Toto percento klesá s vekom, klesá zo 42 percent medzi ľuďmi vo veku 25-39 rokov na 32 percent v skupine vo veku 40-54 rokov a 21 percent medzi ľuďmi vo veku 55 rokov a staršími.

reklama

Zatiaľ čo 31 percent tých, ktorí pokračovali vo vzdelávaní do veku 20 rokov alebo viac, uviedlo, že nikdy nešportovali, toto percento dosiahlo 74 percent medzi tými, ktorí ukončili školu vo veku 15 rokov alebo skôr.

Motivácia k cvičeniu a športovej účasti

Viac ako polovica Európanov (54 %) tvrdí, že športujú alebo sa venujú fyzickej aktivite, aby si zlepšili svoje zdravie, čo výrazne prevyšuje akýkoľvek iný dôvod.

Asi štyria z 10 sa zúčastňujú športových alebo iných fyzických aktivít na zlepšenie kondície (43 percent) alebo na relaxáciu (39 percent).

Najmenej štvrtina respondentov prieskumu uviedla, že ich motiváciou bola zábava (27 percent), zlepšenie fyzického výkonu (27 percent) alebo kontrola hmotnosti (25 percent).

Prečo Európania viac necvičia?

Nedostatok času je hlavným faktorom, ktorý bráni ľuďom v celej EÚ pravidelnejšie športovať.

reklama

Kým 41 percent uviedlo, že sa športu nezúčastňujú pravidelnejšie, pretože nemajú čas, štvrtina (25 percent) uviedla, že im chýba motivácia alebo nemajú záujem.

Ako koronavírus ovplyvnil tempo športovej účasti a cvičenia?

Tretina účastníkov (34 %) uviedla, že počas pandémie COVID-19 boli naďalej fyzicky aktívni, vrátane športu, ale menej často.

Takmer každý piaty (18 %) prestal byť počas pandémie fyzicky aktívny.

Tretina účastníkov (34 percent) uviedla, že počas COVID-19 boli fyzicky aktívni na rovnakej úrovni ako predtým.

Ekonomická záťaž z nedostatočnej fyzickej aktivity

OECD odhaduje, že zvýšenie fyzickej aktivity by mohlo ušetriť na výdavkoch na zdravotnú starostlivosť v parite kúpnej sily (PPP) v hodnote 7,7 miliardy eur ročne, ak by každý robil aspoň 150 minút fyzickej aktivity týždenne.

Veľká časť záťaže vzniká v krajinách s veľkým počtom obyvateľov a vysokou úrovňou výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ako je Nemecko (2,1 miliardy eur), Taliansko (1,3 miliardy eur) a Francúzsko (1,1 miliardy eur).

Správa WHO/OECD zistila, že ak by každý dosiahol úroveň 150 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity týždenne odporúčanú WHO, bolo by to:

• Zabránenie viac ako 10 000 predčasným úmrtiam (ľudí vo veku 30 až 70 rokov) ročne.

• Zvýšiť očakávanú dĺžku života neaktívnych ľudí o 7,5 mesiaca a priemernú dĺžku života bežnej populácie takmer o dva mesiace.