Pred štyrmi rokmi bola Denisa Saková ešte ministerkou vnútra. V súčasnej slovenskej vláde zastáva funkciu ministerky hospodárstva. Bolo to správne, keď Európa nebola jediná, ktorá mala výrazné ekonomické problémy.

Do akej miery ste pocítili vplyv inflačnej krízy? Sú súčasné ceny energií pre Slovensko problém?
Energetická a inflačná kríza bola, samozrejme, pre Slovensko veľkým bojom. Situáciu komplikoval aj fakt, že vtedajšia vládna koalícia bola v neustálom vnútornom konflikte a politici nedokázali realizovať rýchle a efektívne riešenia. Aj preto som pri svojom nástupe do funkcie našiel chýbajúce cenové rozhodnutia, ktoré sa mali realizovať už pred rokom, ako aj mnohé iné podobné problémy. Napriek všetkému tomuto chaosu sa štátu aspoň podarilo nastaviť rozumný strop cien energií pre ľudí a zraniteľných odberateľov a dokázal tak trochu kompenzovať vysoké ceny energií pre veľké podniky. Oveľa horší bol boj s infláciou, keďže predchádzajúca vláda stála bokom a sledovala, ako sa to deje. Na sťaženie situácie vláda padla ešte pred Vianocami 2022, no voľby sa konali až v septembri 2023, čo novej vláde značne skomplikovalo. Po prevzatí zodpovednosti sme urobili potrebné opatrenia, aby štát zabezpečil pre ľudí výhodné ceny energií, ako aj tepla z centrálnych zdrojov a mnohé ďalšie chyby, ktorých sa v tejto oblasti dopustili predchádzajúce vlády, sme napravili a v súčasnosti pracujeme na ich náprave. so systematickými riešeniami.

Je Slovensko stále závislé od ruského plynu?
Po vypuknutí vojny na Ukrajine a začiatku energetickej krízy Slovensko, podobne ako mnohé ďalšie krajiny okolo neho, výrazne diverzifikovalo portfólio dodávateľov plynu. Zhruba polovicu potreby plynu však stále dovážame z východu. Je to samozrejme užitočné najmä kvôli svojej cene.

Je výnimka súvisiaca s dovozom ruskej ropy pre rafinériu Slovnaft ešte potrebná?
Je, a nielen pre Slovensko. Pre nás to samozrejme pomáha udržiavať stabilnú zamestnanosť, kým rafinéria neprispôsobí svoju technológiu tak, aby mohla začať spracovávať ropu z iných zdrojov. Ale podľa mojich informácií bez tejto výnimky môže byť problém dodávať niektoré ropné produkty aj do niektorých lokalít v ČR. Preto si myslím, že táto výnimka je prospešná pre Slovensko aj pre Čechy.

Ako ministerka hospodárstva navštevuje aj workshopy

Slovensku sa podarilo uviesť do prevádzky nové bloky svojej jadrovej elektrárne. Budete v budúcnosti pokračovať vo výstavbe ďalších reaktorov?
Určite chceme silné a živé Slovensko. Výrazný význam to nadobudlo počas energetickej krízy a ceny energií sa pre slovenské domácnosti stali priaznivými aj vďaka dokončeniu výstavby tretieho bloku Atómovej elektrárne Mošovce. Štvrtý blok je momentálne vo finálnej fáze výstavby. Do prevádzky by sa mal dostať niekedy v roku 2025 alebo 2026, v závislosti od toho, ako prebehnú všetky licenčné procesy.

Slovensko intenzívne súťaží s Českou republikou o to, aby sa stalo najväčším výrobcom áut na obyvateľa na svete. Aký veľký problém je prechod na elektrickú mobilitu v slovenských automobilkách?
Elektrická mobilita je obrovský trend, ktorému sa musíme prispôsobiť, ak chceme zachovať automobilový priemysel ako hlavné odvetvie našej ekonomiky. Len na Slovensku v tomto sektore pracuje približne 260-tisíc ľudí a zodpovedá za zhruba 50 percent celkového slovenského exportu. Preto kladieme veľký dôraz na úzku spoluprácu s automobilovým priemyslom. Nedávno som zorganizoval veľké stretnutie všetkých automobiliek na Slovensku spolu s výrobcami autobatérií, za prítomnosti premiéra, niekoľkých ďalších ministrov a eurokomisára Maroša Šefčovića, kde sme hovorili o tom, čo treba urobiť, aby naše automobilky môže fungovať lepšie. Pokračujte vo výrobe na rovnakej úrovni počas nasledujúcich piatich až desiatich rokov. Výsledky týchto rokovaní budú pretavené do konkrétnych legislatívnych opatrení, ktoré by mali byť následne prerokované na mimoriadnom rokovaní vlády venovanom len tejto problematike.

S podpredsedom vlády Petrom Kmiecom a predsedom vlády Richardom Rassiem

Česká republika trpí nedostatkom pracovnej sily. Ako je na tom Slovensko?
Áno, táto téma je samozrejme prítomná aj tu, a preto bol na spomínanom stretnutí aj minister školstva, pretože musíme urobiť všetko pre to, aby sme našich ľudí špecializovali na pozície potrebné pre toto odvetvie.

Plán obnovy EÚ mal pomôcť prekonať vplyv Covidu. Nakoľko bude Slovensko úspešné v jeho využívaní a na čo bude primárne slúžiť vo vašom odvetví a ekonomike?
Toto je jeden z veľkých problémov, s ktorým sa musíme vyrovnať. Predchádzajúca vláda žalostne zlyhala pri príprave operácií a bude veľmi ťažké dosiahnuť viaceré ciele stanovené v pláne obnovy. Preto v súčasnosti pracujeme na identifikácii kritických bodov a budeme musieť vynaložiť veľké úsilie, aby sme dokázali prilákať čo najviac peňazí.

Nakoľko je pre Slovensko dôležité ekonomické partnerstvo s Českou republikou a v ktorých oblastiach by podľa vás mohla existovať aktívnejšia spolupráca?
Keďže sme boli kedysi jedna krajina, máme nielen spoločnú históriu a kultúru, ale dodnes nám zostalo mnoho väzieb – najmä ekonomických. Preto určite považujeme Českú republiku za dôležitého partnera. Naša spolupráca v oblasti priemyslu a obchodu je dôležitá a počas energetickej krízy sa ukázalo, že je tu ešte jedna dôležitá vec, a to naša vzájomná koordinácia pri diverzifikácii a udržiavaní energetických zdrojov. Tu platí príslovie – v jednote je sila.

Autor je európsky redaktor časopisu Deník

CV box
Denisa Saková (nar. 17. apríla 1976 v Nitre) je ministerkou hospodárstva a podpredsedníčkou vlády SR.
V roku 1999 ukončila štúdium na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave, odbor finančný manažment a financie. V roku 2006 na tej istej vysokej škole úspešne získala doktorát z poisťovníctva.
Od roku 2007 pôsobila na ministerstve vnútra, najskôr ako riaditeľka odboru informatiky, neskôr ako vedúca služobného úradu. Bol významným účastníkom prípravy Slovenska na vstup do schengenského priestoru.
V roku 2016 kandidovala do parlamentu za stranu SMER, bola zvolená, ale funkcie sa vzdala, pretože sa stala štátnou ministerkou vnútra.
V roku 2018 bola vymenovaná za ministerku vnútra, v tejto funkcii pôsobila do marca 2020. Vo februárových voľbách toho istého roku bola opäť zvolená za poslankyňu za stranu SMER, no v lete 2020 svoju funkciu zmenila. v prospech strany Petra Pellegriniho. Nová strana HLAS-SD.
V roku 2023 úspešne kandidovala v parlamentných voľbách, 25. septembra bola vymenovaná za ministerku hospodárstva.
Je rozvedená a má syna.