Okolo Flámska: Kráľovná belgických klasík, kde uspejú len tí výnimoční

103. Okolo Flámska

Dátum: Nedeľa, 7. apríl
Dĺžka: 270,1 km
Kategória: 1.UWT (World Tour)
Krajina: Belgicko
Prvý ročník: 1913

Najviac víťazstiev: 3x Achiel Buysse (BEL), Fiorenzo Magni (ITA), Eric Leman (BEL), Johan Museeuw (BEL), Tom Boonen (BEL) a Fabian Cancellara (SUI)

Poslední víťazi: 

2018 Niki Terpstra
2017 – Philippe Gilbert
2016 – Peter Sagan
2015 – Alexander Kristoff
2014 – Fabian Cancellara

Štart: 10:30
Cieľ: 16:45 – 17:41
TV Prenos: Eurosport 1 – 10:15

Preteky Okolo Flámska sú každoročne jednými z najsledovanejších cyklistických pretekov a vždy prinesú epické súboje tých najlepších svetových klasikárov v ikonickom flámskom regióne plnom dláždených kopcov, úsekov s mačacími hlavami a vetrom zmietaných polí, ktoré sú tým pravým korením každej belgickej klasiky. 

História

Najväčšia, najdlhšia, najpompéznejšia a jednoducho monumentálna. Taká je De Ronde, ktorá vznikla už v roku 1913.

Aj najslávnejšia belgická klasika sa zrodila vďaka žurnalistickému povolaniu. Tým horlivým pisateľom, ale taktiež vášnivým cyklistom, ktorý stál za jej zrodom, bol Karel Van Wijnendaele z holandsky píšuceho periodika Sportwereld. 

Skromné začiatky

Prvý ročník pretekov Okolo Flámska zorganizoval Van Wijnendaele 25. mája už spomínaného roku 1913. Len 37 jazdcov so sprievodom piatich vozidiel štartovalo v 6 hodín ráno v Gente a finišovalo po neuveriteľných 330 km v Mariakerke, čo je dnes predmestie Gentu. Prvým víťazom sa stal neskorší vojnový hrdina Paul Deman.

Zrod legendy

Chod Okolo Flámska bol počas prvej svetovej vojny narušený. Jej opätovné oživenie v roku 1919 už bez ďalších prestávok však z nej spravilo klasiku s najdlhšou sériou bez prerušenia. V roku 1926 zvíťazil prvý cudzinec, Švajčiar Henri Suter. V tridsiatych rokoch sa počet účastníkov priblížil dvestovke a popri trati sa už v tých rokoch vystriedalo údajne až 500 tisíc divákov!

Prvým trojnásobným víťazom Okolo Flámska sa stal Belgičan Achiel Buysse. Veľkými písmenami sa do histórie pretekov následne zapísal aj ročník 1948, zúčastnil sa ho totižto nielen rekordný počet 265 cyklistov, ale až 50 z nich inej než belgickej národnosti. Talian Fiorenzo Magni bol len druhým úspešným cudzincom, keď na najvyššom stupni stál trikrát v rade.

Stále rastúca popularita

V roku 1969 zaznamenala prvé z dvoch svojich víťazstiev na podujatí aj najväčšia ikona belgickej cyklistiky vôbec – Eddy Merckx. V sedemdesiatych rokoch organizátori navýšili počet kopcov, dali sa na stopu nových ciest a dojazd presunuli do Meerbeke, len krátko za ikonické stúpanie Muur van Geraardsbergen.

V 80. rokoch na Flámsku diktovali tempo Holanďania, no už v 90. rokoch sa stal flámsky poklad opäť doménou domáceho jazdca. Johan Museeuw nielenže, že sa stal štvrtým mužom, ktorý vyhral monumentálne preteky trikrát, ale na pódiu stál celkovo 8-krát, za čo mu flámske médiá udelili najväčšiu možnú poctu v podobe prezývky Flámsky lev.

Monumentálne preteky

Keď sa v roku 2005 vytvoril kalendár UCI Pro Tour (dnes UCI World Tour), vôbec sa nerozmýšľalo,  Okolo Flámska sa muselo stať jeho súčasťou, rovnako ako jedným z piatich známych cyklistických monumentov. Novými hviezdami pretekov sa stali najväčší klasikárski rivali, Tom Boonen a Fabian Cancellara, ktorí si obaja podelili tri víťazstvá a doplnili tak dnes šesťčlenný menoslov najúspešnejších jazdcov De Ronde.

Trasa

Po tom, čo Okolo Flámska po tretí raz štartuje z prístavných Antverp, sa ich trasa od minulého ročníka výrazne neodlišuje – skladá sa zo 17 stúpaní, vrátane takmer všetkých legendárnych dláždených bergov.

Začiatok sa veľmi podobá Dwars door Vlaanderen. Preto, lebo prvý aký taký test prichádza v podobe dvoch dláždených úsekov Lippenhovestraat a Paddestraat až po vyše 87 kilometroch. Na prvé zo stúpaní si budeme musieť počkať ešte dlhšie, cyklistov čaká na méte 119 km a bude ním symbol týchto pretekov Oude Kwaremont. Jeho 2,2 km s neustále sa meniacim sklonom o priemere 4 % a maxime 12 % cyklisti absolvujú dokopy trikrát a kľúčovú úlohu zohrá najmä pred cieľom.

O jedenásť kilometrov neskôr príde na rad stúpanie Korteeker, na ktoré nadväzuje menej známe stúpanie Ladeuze, po ktorom už nasleduje známy Wolvenberg aj s jeho dláždeným úsekom Holleweg, ktoré sú už blízko kombinácie Haghoek-Leberg, známej z klasiky Omloop Het Nieuwsblad. To už bude De Ronde pred príchodom na stúpania Berendries a Tenbosse ako na hojdačke.

Avšak najväčšie očakávania na zmenu rytmu sa kladú na Muur van Geraardsbergen. Ikonické dláždené stúpanie s kaplnkou na vrchole, ktorá bola v minulosti dejiskom mnohých nezabudnuteľných momentov. To síce na trase po výmene cieľového mesta Meerbeke za Oudenaarde prišlo o svoje miesto, ale predvlani sa na radosť fanúšikov po celom svete opäť vrátilo, hoci len 95 km pred páskou. Ani to však nezabránilo Tomovi BoonenoviPhilippovi Gilbertovi a ďalším, aby na “Kapelmuure” vytvorili prvú možnú selekciu, ktorá už mohla rozhodnúť.

Po Muure bude potom dostatok času, aby sa skupiny opäť pospájali. Ďalšie stúpanie Kanarieberg sa po ňom totižto zjaví až za necelých 20 km. Nasleduje ešte jeden krátky úsek, a potom to už pôjde naozaj do tuhého. Oude Kwaremont sa 56 km pred cieľom prejde po druhý raz. Po druhom výstupe čaká cyklistov klesanie do krátkeho, ale veľmi strmého Paterbergu.

Za Paterbergom nasleduje najťažšie flámske stúpanie, hororový Koppenberg so šialeným maximom 22 %. Jazdci si to potom zamieria na posledný dláždený úsek Mariaborrestraat, smerujúc na stúpanie Steenbekdries, na ktoré v obrátke nadväzuje Taaienberg – obľúbený kopec Toma Boonena.

Spomínaná fáza medzi začiatkom šplhania na Kwaremont po vrchol Taaienberg je s piatimi vyčerpávajúcimi stúpaniami za menej než 20 km skutočne rozhodujúcou.

Nasledujúce stúpanie prichádza 27 km pred cieľom a spája Kruisberg s Hotondom do jedného 2,5 km dlhého stúpania. Mohlo by to priniesť nielen premiešanie kariet, ale aj rozhodujúci útok, práve za Kruisbergom totiž vlani útočil Niki Terpstra. Všetky oči sa však už potom upriamia na Oude Kwaremont s Paterbergom. Ich druhá  a finálna kombinácia bude zaiste kľúčom k rozhodnutiu.

Ešte je tu však v tomto momente dlhočizných 14 kilometrov, ktoré oddeľujú vrchol Paterbergu od cieľovej čiary v Oudenaarde a len jedného jediného muža od toho, aby sa navždy zapísal do histórie cyklistiky.

Stúpania a pavé sektory

NázovDĺžkaPriemerný sklonMaximálny sklonkm od štartu
Lippenhovestraat1300 m--87
Paddestraat 1500 m --88,4
Oude Kwaremont 🎲 2200 m4 %11,6 %119,5
Kortekeer 1000 m6,4 %17 %130
Ladeuze 1100 m5,8 %12,2 %136,2
Wolvenberg 645 m7,9 %17,3 %139,9
Holleweg 1500 m--139,9
Haaghoek 2000 m--145,7
Leberg 950 m4,2 %13,8 %148,7
Berendries 940 m7 %12,3 %152,7
Tenbosse 450 m6,9 %8,7 %160,3
Muur - Kapelmuur 🎲1075 m9,3 %19,8 %170,6
Kanarieberg 1000 m7,7 %14 %192,8
Oude Kwaremont 🎲2200 m4 %11,6 %214,1
Paterberg 360 m12,9 %20,3 %217,5
Koppenberg 🎲600 m11,6 %22 %224,2
Mariaborrestraat 2000 m--228,8
Steenbeekdries 🎲700 m5,3 %6,7 %229,6
Taaienberg 🎲530 m6,6 %15,8 %232
Kruisberg/Hotond 🎲2500 m5 %9 %243,3
Oude Kwaremont 🎲2200 m4 %11,6 %253,2
Paterberg 🎲360 m12,9 %20,3 %256,6

Favoriti

Už dávno nemal flámsky monument také množstvo favoritov ako práve tento rok. Svetová klasikárska špička je aktuálne mimoriadne široká a vyrovnaná. Obhajcom titulu je Niki Terpstra, ktorý však už nejazdí za Quick-Step a v tíme Direct Energie to má oveľa ťažšie, jeho najlepším výkonom z tejto klasikárskej sezóny je tretie miesto zo šprintérskeho Kuurne-Brusel-Kuurne.

Najväčšími favoritmi budú však opäť cyklisti tímu Deceuninck Quick-Step, ktorí posielajú na De Ronde to najlepšie čo majú. Ich hlavným lídrom bude zrejme v životnej forme jazdiaci Zdeněk Štybar, ktorý má v tejto sezóne už dva víťazné klasikárske zárezy. Doplnia ho legendárny Philippe Gilbert, spoľahlivý a nepredvídateľný Yves Lampaert a čiernym koňom pretekov bude Bob Jungels, ktorý na flámskych klasikách tento rok doslova lieta.

Ak budeme hľadať najväčšieho individuálneho favorita, tak tým bude nielen podľa stávkových kancelárií opäť Peter Sagan. V posledných troch sezónach vstupoval na Ronde vždy s víťaznou flámskou klasikou na svojom konte, tento rok mu však zatiaľ víťazstvo uniká. Na Gent-Wevelgem však už ukázal, že jeho forma má stúpajúcu tendenciu a veríme, že vyvrcholí túto a budúcu nedeľu.

Popredné priečky v nedeľu nepochybne obsadia aj domáci Belgičania. A možno práve aj tú najvyššiu, čím by pridali jubilejný 70. primát. Najväčšou belgickou nádejou bude podľa doterajších výsledkov v tejto sezóne Wout Van Aert, ktorý sa už definitívne zaradil medzi absolútnu klasikársku špičku a už niekoľkokrát bol blízko triumfu. Navyše bude okolo neho vyskladaný mladý, no ako už jeho jazdci ukázali, veľmi silný tím Jumbo-Visma. Ďalším nebezpečným domácim cyklistom bude nepochybne Greg Van Avermaet, ktorý má dobrú formu, veľkou slabinou je však jeho tím.

Kto má naopak silnú zostavu je belgický celok Lotto-Soudal, ten vyrukuje hneď s dvojicou nebezpečných cyklistov Tiesj Benoot a Tim Wellens. Obaja Belgičania však musia vyhrať sólo, pretože na svoje šprintérske kvality sa rozhodne spoľahnúť nemôžu. Ďalším Belgičanom v top forme je Oliver Naesen, ktorý už dlhé roky okupuje popredné priečky na klasikách, veľké víťazstvo mu však stále uniká. Uspieť môžu aj smoliar Sep Vanmarcke či Jasper Stuyven, ich forma je však otázna.

Skvelé nohy ukazuje v tejto sezóne aj Matteo Trentin a len máloktorý pretekár má tento rok tak kvalitnú a vyrovnanú bilanciu. Taliansky cyklista bol v najlepšej desiatke na Omloop Het Nieuwsblad, Miláno-San Remo, E3 Harelbeke aj Gent-Wevelgem.

Na koho si budú musieť všetci v nedeľu dať pozor bude fenomenálny cyklokrosár Mathieu van der Poel. Lietajúci Holanďan prežil neuveriteľný klasikársky debut, keď na nedeľnom Gent-Wevelgem skončil tesne pod pódiom na štvrtom mieste a v stredu dokonca vyhral prípravnú klasiku Dwaars Door Vlaanderen.

Medzi ostatných favoritov môžeme zaradiť víťaza Gent-Wevelgem Alexandra Kristoffa, uspieť môžu aj John Degenkolb, Michael Matthews, Luke Rowe, Matej Mohorič, Sonny Colbrelli, Magnus Cort a bez šancí nebude ani majster sveta Alejandro Valverde.