Tento exkluzívny obsah si môžete prečítať vďaka advokátska kancelária Felt & PartnersČo pomáha Američanom so slovenskými koreňmi získať slovenské občianstvo a znovu ich spojiť s krajinou ich predkov.

Je niekoľko populárnych športov, v ktorých slovenskí športovci vynikajú, ako napríklad Peter Sagan v cyklistike, Petra Vlhová v lyžovaní a samozrejme veľmi obľúbený je tu aj ľadový hokej a futbal (futbal). Väčšina slovenských športov išla na olympiádu v dosť špecializovaných odboroch, ako je napríklad kanoistický slalom. Spomedzi olympijských športov, ktorých sa Slovensko zúčastnilo, je na vrchole, čo sa týka získaných medailí.

Možno vám teda bude odpustené, že ste nevedeli, že niektorí Slováci milujú americký futbal a dokonca aj lakros.

Posledný menovaný šport, často nazývaný „najrýchlejšia hra na dvoch nohách“, sa stane olympijským športom v roku 2028 a Slovák-Američan Gregory Terz sníva o tom, že sa Slovensko na podujatie kvalifikuje.

„Pre mňa lakros otvoril veľa dverí v mojom živote. Umožnil mi ísť na Harvard a cestovať po celom svete. Takže pre mňa je to príležitosť vrátiť to a pomôcť ďalšej generácii mať túto príležitosť,“ hovorí Terz. slovenské noviny. divák a dodal, že chce, aby ostatní mali rovnaké príležitosti, aké mal on.

Aj preto chce pomáhať rozvoju lakrosu na Slovensku a oslovil už aj Slovenskú lakrosovú federáciu (SLF). Aj keď je tento šport v krajine v štádiu rozvoja, má veľký potenciál.

„Som z toho naozaj nadšený,“ hovorí.

Súvisiace články
Súvisiace články Motivovaný svojimi slovenskými predkami a vojnovým hrdinom, Brit hľadá občianstvo Čítaj viac

Premárnená príležitosť

Terz hovorí, že keď vyrastal, vždy vedel, že má slovenských predkov. Vlastne poznal svojho prastarého otca, ktorý prišiel do Spojených štátov v roku 1904 z dediny Porobka na východnom Slovensku.

Pomocná ruka v srdci Európy ponúka sprievodcu po Slovensku.

„Zomrel, keď som mal päť rokov. Pamätám si, ako ma strážil, keď som bol veľmi malý, a kým zomrel, trávil som s ním čas. Bol to moje jediné skutočné slovenské spojenie. S babičkou som sa nikdy nestretol. Zomrela skôr, ako som bol narodený,“ povedal s tým, že všetci predpokladali, že Jeho prastarí rodičia sa poznajú a sú zosobášení na Slovensku, ale tak to nefunguje.

„Môj prastarý otec sa oženil, ale jeho bývalá manželka zomrela, a tak v roku 1922 niekto poslal do jeho dediny list, v ktorom žiadal niekoho, kto by sa mohol postarať o jeho deti a moju prababičku, ktorá bola z blízkeho okolia Potom nastúpila na loď vo Francúzsku a o tri týždne neskôr pristála v New Yorku, po ďalších troch týždňoch sa za neho vydala,“ povedala s tým, že mali päť detí, z ktorých jedno bola jeho stará mama.

„Zvyšok je história.“

Thiers pripúšťa, že ako Američanke sa myšlienka zbaliť sa a odísť do inej krajiny zdala šialená, aj keď v dobrom zmysle, najmä vzhľadom na to, že nepoznala jazyk, kultúru alebo to, do čoho sa dostala.

Jeho stará mama hovorila aj po slovensky a mama rozumela jazyku. Obe ženy to hovorili po celý čas, keď boli spolu. Jeho matka sa však svojim deťom nerozprávala.

Verí, že dôvodom je to, že jeho rodičia chceli, aby ich deti vyrástli ako americkí občania. Navyše, v 50. a 60. rokoch bolo Československo komunistickou krajinou a ľudia nechceli byť obviňovaní z komunizmu, tak zvolili asimiláciu.

„Bola to pre nás naozaj premárnená príležitosť vyrastať ako bilingválni Slováci-Američania, ktorí hovoria oboma jazykmi. V Spojených štátoch je dnes trendom byť bilingválny, spájať sa so svojimi koreňmi, spoznávať svoje dedičstvo a spájať sa s ním. .“

Tradície, na ktoré by sme mali byť hrdí

Keď sa v roku 2022 zmenil zákon o slovenskom občianstve, pre Terersa to bola príležitosť znovu sa spojiť so svojimi koreňmi, čo umožnilo to, čo nazýva „moment celého kruhu“.

„Vyrastal som v gréckokatolíckej cirkvi a počas svojho života som si robil veľa tradícií a sviatkov. Moja mama si vyrábala vlastný syr, piekla si vlastný chlieb a kapustnicu, najmä v okolí , Prečo boli v čase Veľkej noci všetky tie košíky a sprievody, som na ňu stále hrdý?

Jeho slovenský strýko bol v druhej svetovej vojne kuchárom amerického námorníctva. Piekol orichovník a keď ho Thiers s rodinou navštívil, podával ho ku káve. Orechovník nie je v Spojených štátoch bežne dostupný, ale v Ohiu je pekáreň, ktorá vyrába tradičné slovenské a české dezerty. Slzy dostanú koláč z pekárne.

„Dal som to do chladničky. Keď mi v decembri zomrel strýko, jednu som priniesol na recepciu. Posedeli sme a dali si k nej kávu, čo bolo naozaj fajn,“ hovorí.

Teres má brata a sestru, ktorí sa možno raz dajú na cestu slovenského občianstva, ale nie teraz. Jeho sestra sa však snaží naučiť variť niektoré tradičné jedlá z kuchárskej knihy, ktorú zanechala ich mama, v snahe zachovať niektoré z tradícií, ktoré pre nich mama robila dlhé roky.

Dodáva: „Myslím, že čakajú, čo sa so mnou stane. Napríklad urobte skok a uvidíme, ako to pôjde.“ „Vždy som chcel mať dvojité občianstvo. To mi dáva možnosť žiť a pracovať v Spojených štátoch a život a práca na Slovensku sa možno čoskoro stane možnosťou. To je pre mňa naozaj atraktívne.“

Súvisiace články
Súvisiace články Najprv čítal Harryho Pottera v slovenčine. Teraz Američan dováža slovenské knihy do Spojených štátov Čítaj viac

Príležitosť vrátiť to

Tiers vyrastal v Spojených štátoch a bol hráčom lakrosu. Pri hľadaní dvojitého občianstva sa dozvedel o existencii lakrosového programu na Slovensku, hoci bol vo fáze vývoja.

„Kontaktoval som ich a vysvetlil im, kto som a oni ma privítali s otvorenou náručou a stal som sa ich riaditeľom medzinárodného náboru. Mám veľa možností, veľmi dobrých amerických hráčov slovenského pôvodu, ktorí dobre prejdú procesom udeľovania občianstva,“ hovorí.

Cieľom je skvalitnenie kolektívu a rast športu na Slovensku. Tento šport už priniesol do krajiny slzy. Počas pobytu v Bratislave mal možnosť stráviť deň v miestnej škole s členmi slovenského národného tímu a pomôcť naučiť miestne deti o lakrose. Podľa jeho slov bolo skvelé vidieť deti nadšené pre tento šport.

Ich cieľom je vybudovať ďalšiu generáciu hráčov, ktorých je na Slovensku už len niekoľko desiatok. Teraz, keď sa v roku 2028 stane prvýkrát olympijským športom, Terz sníva o tom, že sa Slovensko môže kvalifikovať.

„Či sa to stane alebo nie, teraz ide o položenie základov pre tento šport z dlhodobého hľadiska. Som z toho naozaj nadšený,“ hovorí a dodáva, že skutočnosť, že môže prispieť k športu v krajine, s ktorou má úzke väzby umožňuje ďalší úspech. Vzrušovalo ho to ešte viac.

„Je to príležitosť ukázať svetu, že Slovensko má hrdú históriu v športe.“

Thiers ďalej hovorí, že pred zmenou zákona bolo veľmi ťažké presvedčiť hráčov, aby hrali za Slovensko, keďže tam bolo veľa právnych problémov. Hrať mohli len hráči narodení na Slovensku alebo po slovenských rodičoch, no v USA a Kanade bolo takýchto hráčov veľmi málo.

Teraz, keď sa otvorili dvere, teraz majú šancu hráči, ktorí majú napríklad slovenských starých rodičov. Iné krajiny, vrátane Českej republiky, to robia už niekoľko rokov a získavajú amerických alebo kanadských hráčov, ktorí môžu pomôcť dosiahnuť úspech, čo zase pomáha prilákať viac ľudí, ktorí sa zaujímajú o tento šport.

„Oslovil som špičkových trénerov na amerických vysokých školách, kde už tento šport dosiahol najvyššiu úroveň, bol som veľmi dobre prijatý a mám dobré vyhliadky na to, aby som mohol hrať a súťažiť na medzinárodnej úrovni hrať za národný tím USA, aj keď si dobrý hráč.“

Aj keď sa lakros na Slovensku podľa Tiersa stále rozvíja, hráči už aj napriek obmedzenému rozpočtu dosiahli isté medzinárodné úspechy. Slovenský tím je nadšený, že môže súťažiť a urobiť krajinu hrdou.

„Chlapci ma skutočne vítali. Privítali ma s otvorenou náručou a nesprávali sa ku mne ako k nejakému náhodnému Američanovi. Bol som z toho trochu prekvapený. Ten duch štedrosti bol úžasný.“

Ako hovoríte slová so spoluhláskami?

Terez je samouk v slovenčine a momentálne pracuje na získaní certifikátu A2.

„Počúvam podcast Dobré ráno, aby som sa mohol porozprávať s hráčmi. Myslím, že to mám niekde na mysli, keď som počúval vyrastanie mojich starých rodičov. Je to jednoduchšie, ako som čakal, ale určite je to náročný jazyk.“

Trochu ťažké sa mu zdá, že veľa ľudí nepoužíva zámená a ohybnosť niektorých slovenských slov.

„Nemčinu som sa naučil na strednej škole a je to veľmi prísny jazyk, presne viete, kde budú slová vo vetách. Keď trénujem konverzáciu v slovenčine, slovosled sa neustále mení niekedy je ťažké ich hneď pochytať, výslovnosť je niekedy ťažká, najmä slová, ktoré majú veľa spoluhlások a ani nerozumiem, ako ich vyslovujete, ako napríklad slovo „trh“. [market]“ priznal.

Ak je niečo na slovenskom slove slzy utešujúce, tak je to pocit, že všetky slová v danej vete sú tam z nejakého dôvodu.

„V iných jazykoch sa to isté dá povedať rôznymi spôsobmi. Myslím, že to tak nie je. vstáva skoro a zvyčajne strávi asi hodinu „v štúdiu,“ povedal s tým, že používa aplikáciu a pozerá videá na YouTube klasické americké relácie ako Friends, Seinfeld, Frasier a ďalšie sitcomy sú dostupné so slovenskými titulkami tieto veci sú fakt dobré, lebo sa naučíš veľa slovenského slangu.

doma

Terz okrem Bratislavy nemal možnosť vycestovať na Slovensko, hoci by v budúcnosti chcel.

„Veľmi sa chcem dostať na východ Slovenska, kde vyrastali moji starí rodičia. Snažil som sa zistiť, či máme na Slovensku nejakú vzdialenú rodinu pre priezvisko Staffar [meaning builder]. „Je tu pár ľudí s týmto menom, ale nie sme si istí, či sú s nami príbuzní alebo nie,“ vysvetľuje a dodáva, že jeho pradedo mal deti, ktoré zostali na Slovensku, keď rodina presťahovali na Slovensko. Spojený štát.

Zostali mu staré fotky po mame, ale to je tak všetko. Generácia, ktorá mu mohla niečo povedať, bola mŕtva.

„Keď som bol na Slovensku, cítil som sa ako doma, pohodlne. Bolo to pre mňa trochu zvláštne. Nečakal som, že sa budem cítiť takto. Myslím si, že ľudia so slovenským dedičstvom majú príležitosť prispieť k slovenskej spoločnosti. možno o tom nepremýšľali,“ hovorí Teres.

Úžasní sprievodcovia po Slovensku

Vinárstvo Terra Barna (Zdroj: S láskavým dovolením Trnavského samosprávneho kraja)