Kyjev, Ukrajina (AFP) – Rusko a Ukrajina Obe strany vypustili v nedeľu druhý deň po sebe na svoje územie viac ako tucet bezpilotných lietadiel, z ktorých sa zdá, že jeden mieril na ruské vojenské letisko.

Najmenej 35 ukrajinských bezpilotných lietadiel bolo zostrelených v noci nad tromi regiónmi na juhozápade Ruska, uviedlo ruské ministerstvo obrany v príspevku v aplikácii Telegram.

Podľa ruského telegramového kanála kritického voči Kremľu bola medzi cieľmi aj ruská letecká základňa, na ktorej sa nachádzali bombardovacie lietadlá používané vo vojne na Ukrajine. Kanál zverejnil krátke videá bezpilotných lietadiel prelietavajúcich nad nízkopodlažnými rezidenciami v mieste, o ktorom tvrdil, že je to ruské mesto Morozovsk, ktorého leteckú základňu tvorí ruský 559. bombardovací letecký pluk.

Vasilij Golubev, gubernátor ruskej Rostovskej oblasti, samostatne informoval o „hromadných útokoch bezpilotných lietadiel“ pri Morozovsku a ďalšom meste ďalej na západ, ale o leteckej základni sa nezmienil. Golubev povedal, že väčšina dronov bola zostrelená a nedošlo k žiadnym obetiam. Škodu nekomentoval.

Ukrajinské letectvo v nedeľu ráno tiež uviedlo, že zostrelilo 20 bezpilotných lietadiel Shahed vypustených ruskými silami cez noc na juhu a západe Ukrajiny, ako aj riadenú strelu X-59 vypustenú z okupovaného juhu krajiny.

Ukrajinská armáda uviedla, že civilistu zabili minulú noc neďaleko Odesy, hlavného prístavu na ukrajinskom južnom pobreží Čierneho mora, po tom, čo na jeho dom spadli zvyšky zničeného dronu.

Rastúce útoky dronov za posledný mesiac prichádzajú, keď obe strany chcú ukázať, že nie sú v slepej uličke. Vojna sa blíži k hranici dvoch rokov. Ani jedna strana nedosiahla výrazné zisky napriek ukrajinskej protiofenzíve, ktorá sa začala v júni.

Ruské bombardovanie v nedeľu zabilo podľa šéfa mestskej vojenskej správy aj 81-ročného muža v centre juhoukrajinského mesta Cherson, nad ktorým ukrajinské sily získali kontrolu vlani na jeseň.

Podľa telegramu guvernéra Vasilija Gladkova si ukrajinské a ruské sily vymieňali paľbu pri Terebryne, ruskej dedine len niekoľko kilometrov od ukrajinských hraníc. Podrobnosti neposkytol, ale trval na tom, že ruské úrady dostali situáciu „pod kontrolu“.

Podľa Baza, spravodajského kanála v aplikácii Telegram, ktorý založili ruskí novinári kritizujúci Kremeľ, boje medzi ruskými silami a „ukrajinskou dezinformačnou skupinou“ sa začali okolo 11:00 neďaleko Terebryna, ktoré je domovom asi 200 ľudí, čo prinútilo obyvateľov skrývať sa v útulkoch.

Zatiaľ čo cezhraničné nálety na ruské územie z Ukrajiny sú zriedkavé, ruská armáda v máji tvrdila, že v 24-hodinovej bitke zabila viac ako 70 útočníkov a označila ich za ukrajinských vojenských sabotérov. Kyjev incident vykreslil ako povstanie proti Kremľu Ruské partizánstvo.

Ukrajinský minister zahraničných vecí zároveň privítal to, čo označil za radikálnu zmenu v prístupe Nemecka ku kríze Kyjev sa usiluje o členstvo v Európskej únii.

V rozhovore pre nemecký denník Bild Dmytro Kuleba povedal, že nemecký kancelár Olaf Scholz si medzi Ukrajincami získal „úprimný a zaslúžený obdiv“ za svoju úlohu v nedávnom rozhodnutí EÚ o otvorení rozhovorov o členstve Kyjeva.

Ukrajina dlhodobo čelí silnému odporu pri pokusoch pripojiť sa k 27-člennému bloku zo strany maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý opakovane hovoril o svojej túžbe udržiavať úzke vzťahy s Ruskom.

Schulz povedal, že v summit Európskej únie minulý týždeň Navrhol, aby Orbán opustil miestnosť a umožnil summitu začať prístupové rozhovory s Ukrajinou, s čím maďarský líder súhlasil.

To, čo na summite urobil nemecký kancelár Olaf Scholz, aby odstránil hrozbu maďarského veta, sa zapíše do histórie ako akt nemeckého vedenia v mene Európy. „Tento týždeň si kancelárka získala v srdciach Ukrajincov veľa úprimného a zaslúženého obdivu,“ povedal Kuleba pre denník Bild.

Vyjadril tiež nádej, že Schulzove kroky budú predstavovať „širší a nezvratný posun“ v prístupe Berlína k rokovaniam EÚ s Kyjevom.

„Keď som vlani v máji v Berlíne viedol kampaň za udelenie štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine na členstvo v EÚ, moje prosby, aby sa Nemecko postavilo do čela tohto procesu, väčšinou padli do úzadia. Odborníci a politici v Berlíne mi povedali: „Nemecko nechce viesť.“ „Som šťastný, že nemecké politické rozhodnutia sa odvtedy zmenili,“ povedal Kuleba.

Ukrajinská vláda dlho považovala členstvo v EÚ a NATO za kľúčové zahraničnopolitické ciele a rozhodnutie EÚ začať rýchle rokovania poskytlo Kyjevu veľkú podporu – hoci môže trvať roky, kým sa k nemu bude môcť pripojiť. Lídri NATO medzitým ešte nestanovili jasný časový plán pre kandidatúru Kyjeva na členstvo, hoci rozsiahla agresia Moskvy proti Ukrajine viedla k tomu, že Fínsko, jeden z ruských susedov, bolo v apríli prijaté do vojenskej aliancie.

Ruský prezident Vladimir Putin sa zaviazal vybudovať vojenské jednotky v blízkosti rusko-fínskych hraníc. Líder Kremľa bez uvedenia podrobností oznámil, že vstup Helsínk do NATO by pre severnú európsku krajinu spôsobil „problémy“.

Neboli žiadne problémy (medzi Ruskom a Fínskom). Teraz bude. Pretože vytvoríme (novú) vojenskú zónu a sústredíme tam určité vojenské jednotky.“

——-

K tejto správe prispela spisovateľka agentúry Associated Press Vanessa Gera vo Varšave v Poľsku.

___

Sledujte spravodajstvo AP o vojne na Ukrajine: https://apnews.com/hub/russia-ukraine