MONTREAL, Quebec – Takmer 190 krajín sa v pondelok skoro dohodlo na komplexnom pakte Organizácie Spojených národov na ochranu 30 percent pôdy a oceánov planéty do roku 2030 a na podniknutie množstva ďalších opatrení proti strate biodiverzity, čo je narastajúca kríza pod radarom, ak Nekontrolované ohrozujú zásoby potravín a vody na planéte, ako aj existenciu nespočetných druhov na celom svete.

Dohoda prichádza v čase, keď biodiverzita celosvetovo klesá rýchlosťou bezprecedentnou v histórii ľudstva. Výskumníci predpokladajú, že miliónu rastlín a živočíchov hrozí vyhynutie, mnohým v priebehu desaťročí. Zatiaľ čo mnohí učenci a aktivisti presadzovali prísnejšie opatrenia, dohoda, ktorá zahŕňa overovacie mechanizmy, ktoré predchádzajúcim dohodám chýbali, jasne naznačuje zvýšenie dynamiky okolo tejto otázky.

„Toto je skvelý moment pre prírodu,“ povedal o dohode Brian O’Donnell, riaditeľ Campaign for Nature, koalície skupín, ktoré lobujú za ochranu. „Toto je opatrenie ochrany, ktoré sme ešte nevideli.“

Celkovo dohoda špecifikuje súbor 23 cieľov ochrany. Najvýraznejší z nich, známy ako 30×30, by dal pod ochranu 30 percent pevniny a mora. V súčasnosti je asi 17 percent pôdy planéty a asi 8 percent jej oceánov chránených pred činnosťami, ako je rybolov, poľnohospodárstvo a priemysel.

Krajiny sa tiež dohodli, že budú spravovať zvyšných 70 percent planéty, aby sa vyhli strate oblastí s vysokým významom pre biodiverzitu a aby sa zabezpečilo, že veľké korporácie budú zverejňovať riziká a vplyvy svojej činnosti na biodiverzitu.

Teraz je otázkou, či budú splnené vznešené ciele dohody.

Predchádzajúca dohoda na 10 rokov Nedarí sa jej plne dosiahnuť jeden cieľ na globálnej úrovniPodľa orgánu, ktorý dohliada na Dohovor o biologickej diverzite, zmluva Organizácie Spojených národov, ktorá je základom starej, novej dohody, ktorá tu bola dosiahnutá v pondelok. Vyjednávači však uviedli, že sa poučili zo svojich chýb a nová dohoda obsahuje ustanovenia, aby boli ciele merateľné a aby sa monitoroval pokrok krajín.

„Teraz môžete mať vysvedčenie,“ povedal Basil Van Haver, Kanaďan, ktorý bol spolupredsedom rokovaní. Povedal, že „peniaze, dohľad a ciele“ tentoraz urobia rozdiel.

Zatiaľ čo USA vyslali na rokovania tím, ten sa mohol zúčastniť len okrajovo, pretože krajina nie je zmluvnou stranou Dohovoru o biologickej diverzite. Republikáni, ktorí sú zvyčajne proti pristúpeniu k zmluvám, im zablokovali prechod. Jedinou ďalšou krajinou, ktorá nie je zmluvnou stranou zmluvy, je Svätá stolica.

Bidenova administratíva sa však zaviazala, že do roku 2030 bude chrániť 30 percent pôdy a vody.

Aj keď existuje viacero príčin straty biodiverzity, za každou z nich stojí ľudia. Na Zemi je najväčším motorom poľnohospodárstvo. Na mori je to nadmerný rybolov. Medzi ďalšie faktory patrí lov, ťažba, ťažba dreva, klimatické zmeny, znečistenie a invázne druhy.

Cieľom dohody je osloviť týchto vodičov. Cieľ 17 sa napríklad zaväzuje znížiť celkové riziká pesticídov a vysoko toxických chemikálií aspoň o polovicu, pričom sa bude zaoberať aj odtokom hnojív.

Ochranárske skupiny presadzovali prísnejšie opatrenia súvisiace s vymieraním a populáciami voľne žijúcich živočíchov.

Anne Lariguderie, ekologička a výkonná tajomníčka Medzivládnej vedeckej platformy pre biodiverzitu, známej ako IPBES, vyjadrila ľútosť nad týmto vynechaním, no pochválila rozsiahlu dohodu ako ambicióznu a zároveň obmedzenú.

„Je to kompromis, ale nie je to zlé,“ povedal doktor Lariguderie.

Otázky o tom, ako vyvážiť ambície dohody so schopnosťou krajín za ňu zaplatiť, viedli k ostrým nezhodám v rozhovoroch spolu s požiadavkami na nový globálny fond pre biodiverzitu. Čína, ktorá viedla rozhovory, a Kanada, ktorá ich hostila, vypracovali jemný kompromis.

Európska únia sledovala pevnejšie ciele ochrany. Indonézia chcela viac voľnosti pri využívaní prírody.

Veľká časť svetovej biodiverzity žije v krajinách globálneho juhu. Týmto národom však často chýbajú obrovské finančné zdroje potrebné na obnovu ekosystémov a reformu škodlivého poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesných postupov; a ochranu ohrozených druhov.

Rozvojové krajiny tvrdo tlačili na viac financií, pričom zástupcovia desiatok krajín z Latinskej Ameriky, Afriky a juhovýchodnej Ázie v stredu odišli zo stretnutí na protest proti tomu, že ich nikto nevypočul.

Konžská demokratická republika vyjadrila ostrý odpor a odložila konečné schválenie až do skorých pondelkových ranných hodín. Keď predsedajúci rozhovorov prekonal námietky Konga, delegáti z niekoľkých afrických krajín sa nahlas sťažovali.

Dohoda dosiahnutá v pondelok zdvojnásobí celkové financovanie biodiverzity na 200 miliárd dolárov ročne zo všetkých zdrojov: od vlád, súkromného sektora a filantropie. Ročne vyčleňuje až 30 miliárd dolárov na to, aby do chudobných krajín prúdili z bohatých krajín. Finančné záväzky nie sú právne záväzné.

Zástupcovia rozvojových krajín uviedli, že peniaze by sa nemali považovať za charitu.

Joseph Onuga, biológ, ktorý vedie nigérijskú nadáciu na ochranu prírody, poznamenal, že bývalé koloniálne mocnosti zbohatli využívaním prírodných zdrojov po celom svete. „Prišli a drancovali naše zdroje, aby sa mohli rozvíjať,“ povedal.

Teraz, keď sa rozvojové krajiny pokúšajú využívať prírodné zdroje na svoj vlastný rast, povedali im, že ich musia chrániť v mene globálnej ochrany.

Dr Onuga, ochranársky biológ, povedal, že verí v ochranu prírody, ale chce, aby priemyselné štáty prevzali zodpovednosť za minulé činy.

Štúdia Paulsonovho inštitútu, výskumnej organizácie, zistila, že zvrátenie poklesu biodiverzity do roku 2030 si bude vyžadovať odstávky. Finančná medzera okolo 700 miliárd dolárov ročne.

Hlavným zdrojom financovania by mohlo byť prerozdelenie stoviek alebo viac miliárd ročne, ktoré sa v súčasnosti vynakladajú na dotácie, ktoré poškodzujú prírodu, ako sú niektoré poľnohospodárske postupy a fosílne palivá. Cieľ 18 má svet do roku 2030 znížiť o najmenej 500 miliárd dolárov ročne.

Práva domorodcov boli predmetom sporu v súvislosti s nápadom 30×30. Niektorí sa obávali, že opatrenie vytlačí komunity, zatiaľ čo iní tento cieľ obhajovali ako prostriedok na zabezpečenie pôvodných práv na pôdu a žiadali, aby sa pod ochranu dostal vyšší podiel pôdy.

Jennifer Corpuz, zástupkyňa Medzinárodného domorodého fóra o biodiverzite a výkonná riaditeľka pre politiku v neziskovej skupine Nia Tero, oslávila zahrnutie jazyka o právach domorodcov do dohovoru. „Je priekopníčkou,“ povedala.

Misa Rojas Corradi, čilská ministerka životného prostredia a klimatologička, povedala, že si ani neuvedomila hĺbku krízy biodiverzity. Hlavná medzivládna správa na túto tému v roku 2019. Po návrate domov povedala, že jej plánom bolo priviesť do rady ďalších ministrov. Aj keď uznala, že problémy s poľnohospodárstvom sú v súčasnosti obzvlášť ťažké kvôli problémom potravinovej bezpečnosti, ktoré vyvolala ruská invázia na Ukrajinu, povedala, že je dôležité pohnúť sa vpred.

„Musíme pochopiť, že bez biodiverzity by na tejto planéte nebolo žiadne jedlo.“