Právny štát: „Riziko nenapraviteľnej ujmy“ v dôsledku navrhovaných zmien trestného práva na Slovensku

Polly BotsfordPondelok 15. apríla 2024

Európsky komisár pre spravodlivosť Didier Reynders vo februári v liste slovenskému ministerstvu spravodlivosti opísal, čo sa môže stať v dôsledku aktuálnych a navrhovaných zmien v trestnom práve krajiny. Reynders poznamenal, že existuje „riziko nenapraviteľných škôd“. […] Pre finančné záujmy oboch strán [European] odbor“.

Predmetné zmeny zavedené v decembri zahŕňajú zníženie trestov za niektoré finančné trestné činy, napríklad zníženie trestu za žiadanie alebo prijímanie úplatku, zníženie premlčacej lehoty pri trestných činoch a zmenu ochrany oznamovateľov. Navyše, slovenská vládna koalícia navrhla zatvorenie Úradu špeciálnej prokuratúry, inštitúcie poverenej vyšetrovaním a stíhaním korupcie – a teraz sa tak stalo. Tieto plány vyvolali veľké znepokojenie Európskej komisie a mohli by v konečnom dôsledku ohroziť financovanie EÚ pre krajinu.

Na jeseň 2023 sa Robert Fico vrátil ako predseda slovenskej vlády na čelo koaličnej vlády. Návrh zmien Trestného zákona bol takmer okamžite predložený do parlamentu SR. Vláda na to navyše využila zrýchlený legislatívny postup, pričom obišla bežné konzultačné procesy. „Takéto rýchle zmeny v takých závažných otázkach by sa mali riadne prediskutovať, s konzultáciami a zapojením zainteresovaných strán,“ hovorí Martin Provazník, viceprezident komunikačnej skupiny na Európskom regionálnom fóre IBA a partner bpv Braun Partners v Bratislave.

Mnohé z návrhov boli zatiaľ pozastavené, kým ich preskúmal ústavný súd krajiny. V marci však došlo k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len „Úrad“). V čase uzávierky sa zaoberal vážnymi korupčnými kauzami vrátane vyšetrovania členov Ficovej strany.

Kancelária bola tiež „správcom“ eurofondov poskytnutých Slovensku a dostala rozsiahle právomoci vyšetrovať a stíhať akékoľvek údajné zneužitie týchto prostriedkov. Európska komisia hovorí, že zatvorením úradu mohli byť tieto záruky zásadne oslabené. Christian Wiegand, hovorca spoločnosti Reinders, hovorí: Globálny prehľad „Komisia vyjadruje poľutovanie nad rozpustením Úradu špeciálnej prokuratúry bez poskytnutia záruk na zabezpečenie efektívneho pokračovania vyšetrovaní,“ uviedla Komisia, pretože by to „mohlo oslabiť účinnosť vyšetrovaní, v neposlednom rade v súvislosti so zločinmi, ktoré majú vplyv na rozpočet EÚ. Hrozí tiež, že ovplyvní systém vnútornej kontroly Fondu na obnovu a odolnosť [an EU post-pandemic economic fund].'

READ  Slovensko: Poslanci odmietajú zbaviť imunity bývalého premiéra Roberta Fica

Slovenská vláda nereagovala Globálny prehľad Žiadosť o komentár. Jej stanovisko je však vraj také, že sú potrebné reformy na modernizáciu trestného práva a poskytovanie toho, čo považuje za spravodlivejšie. Fico ostro kritizoval špeciálnu prokuratúru, o ktorej tvrdil, že „šikanuje“ a šíri „zlo“.

Existujú pádne argumenty, že Ústavný súd by mal rozhodnúť, že skrátené konania boli pre tieto legislatívne zmeny nevhodné

Martin Provazník

Podpredseda komunikačnej skupiny Európskeho regionálneho fóra IBA

Do platnosti vstúpili aj niektoré procesné oblasti novelizovaného Trestného zákona, hovorí Radovan Bala, poradca prezidenta SR pre právo a spravodlivosť. Globálny prehľad. „Je to dôležité, pretože to posilňuje práva obvinenej osoby,“ hovorí Bala. „Stručne povedané, bude ťažšie a časovo náročnejšie stíhať a odsúdiť ľudí.“

Brusel vyjadril obavy z navrhovaných zmien slovenského trestného práva v decembri, keď boli prvýkrát predstavené. Odvtedy sa medzi Slovenskom a Európskou komisiou vedú vecné zákulisné diskusie. Medzi týmito listami je aj Reyndersov list slovenskému ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, v ktorom ho komisár vyzval, aby pozastavil rozpustenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Kancelária SOSCO na to nereagovala Globálny prehľadŽiadosti o komentár.

Okrem toho nová Európska prokuratúra, ktorá úzko spolupracovala s Úradom špeciálnej prokuratúry na Slovensku, upozornila, že reformy môžu viesť k faktickému zastaveniu viacerých vyšetrovaní. Vydalo vtedy vyhlásenie, v ktorom zdôraznilo, že „minimalizuje odhalenie potenciálnych podvodov“. [on EU budgets] […] Mohla by predstavovať účinnú amnestiu pri veľkom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ v Slovenskej republike. Údajne by mohlo byť ovplyvnených asi 20 významných prípadov. Európska prokuratúra na to nereagovala Globálny prehľadPokusy overiť toto číslo.

Európska komisia momentálne o veci rokuje len so Slovenskom. Existuje však množstvo právnych krokov a postupov v rámci právnych predpisov EÚ a záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, ktoré možno podniknúť v prípade potenciálneho ohrozenia právneho štátu. Asi najpresvedčivejšie sú pravidlá, ktoré podmieňujú financovanie EÚ splnením určitých kritérií právneho štátu. Nariadenie o podmienkach právneho štátu umožňuje Komisii pozastaviť alebo znížiť financovanie, ak členský štát EÚ poruší zásady právneho štátu, napríklad prostredníctvom protikorupčného rámca alebo súdneho systému.

Podobne pravidlá upravujúce Nástroj na obnovu a odolnosť, fond v celkovej výške 672,5 miliardy EUR počas šiestich rokov, znamenajú, že ak členský štát nesplní určité míľniky a podmienky, financovanie môže byť zmrazené.

Slovenská vláda predložila výboru v marci písomné odpovede, ktoré podľa Wiganda teraz analyzuje. Varuje však: „Nebudeme váhať prijať potrebné opatrenia, aby sme zabezpečili rešpektovanie práva EÚ a ochranu finančných záujmov EÚ, ak to bude potrebné.“ Medzitým musí Ústavný súd SR rozhodnúť, či pôvodné návrhy vlády boli alebo neboli protiústavné, pretože využívali zrýchlené konanie. „Existujú pádne argumenty, aby Ústavný súd rozhodol, že skrátené konanie nebolo pre tieto legislatívne zmeny vhodné,“ hovorí Provazník.

Napätie okolo zmien trestného zákona prichádza v čase, keď Slovensko zažíva všeobecné nepokoje. Novozvolený prezident Peter Pellegrini zastáva v otázkach, ako je vojna na Ukrajine, postoje, ktoré sú v rozpore s postojmi odchádzajúcej prezidentky Zuzany Čaputovej. Existuje aj nový návrh týkajúci sa médií. Podľa návrhu zákona, ktorý predložila vláda SR, by verejnoprávnych vysielateľov menovala rada zložená z poslancov parlamentu a ministerstva kultúry, čo by mohlo viesť k väčšej vládnej kontrole. Provazník je pesimistický v tom, čo to všetko znamená pre Slovensko. „Obávam sa, kam by tieto návrhy mohli viesť,“ hovorí „Toto je prvý krok k demontáži všetkých vecí, ktoré sme vybudovali ako súčasť modernej liberálnej demokracie.“


Zdroj obrázkov: Butenko/AdobeStock.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *