Pred takmer 70 rokmi sa malá dedinka na strednom Slovensku premenila na Kino Village Glogovo.
Cez centrum dediny Zibirotev viedla prašná cesta, niektoré domy mali ešte slamené strechy a po celej dĺžke domov boli vonkajšie chodníky pokryté ozdobnými stĺpmi.
Pomocná ruka v srdci Európy vám ponúka Cestovný sprievodca po Slovensku.
Pred 66 rokmi sa toto malé mestečko na strednom Slovensku premenilo na Filmovú dedinu Glogovo. Stala sa ústredným miestom slovensko-maďarského klasického filmu Dáždnik sv. Petra (1958, Dáždnik sv. Petra).
Film je natočený podľa rovnomenného románu maďarského spisovateľa so slovenskými koreňmi Kalmána Mixátha z roku 1895.
„Niektorí turisti sa sem tam zastavia aj dnes,“ hovorí primátor mesta Dušan Lacko. „Zaujímajú sa o lokality, kde sa film natáčal.“ Takmer 36 rokov vedie obec so 70 obyvateľmi.
„Bol som mladý a z nakrúcania si veľa nepamätám,“ hovorí. „Mnohí dedinčania boli hercami vo filme, no mnohí z nich už boli mŕtvi.“
Vo filme sa objavila aj jeho matka. Dnes má 92 rokov. Bola komparzistka na mieste pohrebu, keď zosnulý zázračne ožil.
„Bolo to odfotené tu vo dvore tohto domu so zelenou bránou. Vtedy to malo slamenú strechu,“ ukazuje starosta na jeden z domov.
Video http://www.youtube.com/embed/A9irZpVDHjk
Zdobené stĺpy sú preč
Dom, ktorý bol prerobený na faru, už nemá drevenú bránu. Bol nahradený kovovým. Okrem toho sa zvonku výrazne nezmenil.
„Neviem, či má ešte vonkajšiu chodbu. Niektorí dedinčania ju zakryli sklom, aby rozšírili vnútorný priestor. Myslím si, že v tomto dome skutočne odstránili stĺpy z chodby,“ hovorí starosta.
Spoza vysokej brány nie je vidieť nádvorie. Česko Slovenská filmová databáza (ČSFD) píše, že kolonádová exteriérová chodba bola len rekvizitou. Predchádzajúci majiteľ domu Juraj Kozelnicki však pred rokmi pre MY noviny povedal, že dom bolo potrebné čiastočne upraviť, pretože stĺpy a klenby už nemali dobrú statiku.
„Často sa tu zastavia neznámi ľudia a chcú vidieť nádvorie, ako to bolo vo filme,“ povedal Kozelnicki. „Automaticky hľadajú sochu pred domom, ktorá tam dnes už nie je.“
Starosta s istotou nevie, kde obyvatelia domu počas nakrúcania bývali. Dodal: „Možno v zadnej časti domu. Je tam malá kuchyňa a malá izba. Natáčanie prebiehalo len v prednej časti domu.“
Táto zvonica slúžila ako strážna veža počas tureckých nájazdov Čítaj viac
Dom je dodnes v rukách rodiny a patrí vnukovi dedinčanov, ktorí prežili osudy hlavných hrdinov ako prví a pod vlastnou strechou. „Nebýva tu trvalo, ale rodinu pravidelne navštevuje,“ vysvetľuje Lacko.
V súčasnosti je podľa neho polovica domov využívaná ako víkendové domy.
Nad domom bol kostol s bránou, ktorá nikam neviedla. Bola to len rekvizita. „Len sme predstierali, že vstupujeme do kostola,“ vysvetlila Anna Muková. „Scény interiéru sa natáčali v kostole v neďalekej štvrti Števoletov.“
Rekvizitou filmu bola aj studňa s vysokým ozdobným plotom. Bol umiestnený pred bývalou krčmou, z ktorej sa neskôr stal obchod s potravinami. Vo filme mala klasický drevený strop. Dnes je strecha plochá. Budova je zatvorená už 20 rokov. Jediný obchod s potravinami v malej obci na tom ekonomicky nebol dobre a bol zatvorený.
Dve premiéry
Podľa informácií čsfd.sk sa film nakrúcal od 16. júna do 11. septembra 1958 s rozpočtom okolo 160 000 €. Úvodné scény vznikli na bratislavskom Františkánskom námestí, ktoré reprezentovalo mesto Banská Bystrica v roku 1873.
Romantická komédia mala v Maďarsku premiéru 17. decembra 1958. O pár dní neskôr, 29. decembra, mala premiéru aj na Slovensku.
„V tom čase sme sotva mohli cestovať, dokonca ani do Československa,“ povedala maďarská herečka Marie Tursek. Vo filme si zahrala rolu mladej Veroniky.
Ale „Kanopy svätého Petra“ nebol jediným filmom natočeným v Sepritove. V roku 1968 bol exteriér obce použitý v československej vojnovej dráme Stopy na Sitne (1968, Stopy na Sitne).
Video http://www.youtube.com/embed/6F7HiDTeGUg
©Môj Zvolen
Úžasní sprievodcovia po Slovensku
„Nerd coffee nerd. Analytik. Nevyliečiteľný praktik slaniny. Celkový fanúšik twitteru. Typický fanúšik jedla.“