Ochridský dohovor, oficiálne známy ako Dohoda o ceste k normalizácii medzi Kosovom a Srbskombol verbálny Súhlasil som prezidentom Srbska a kosovským premiérom v marci 2023, čo predstavuje najvýznamnejší pokrok v rokovaniach medzi oboma krajinami za posledné roky. a správa Kosovské centrum pre bezpečnostné štúdie (Správa Kosovského centra) uviedlo, že prijatím tejto dohody Srbsko uznalo hlavné štátne črty Kosova a vytvorilo priaznivé prostredie pre nezávislé Kosovo s cieľom dosiahnuť pokrok v integrácii na regionálnej, európskej a medzinárodnej úrovni. V texte sa v skutočnosti uvádza, že Srbsko nebude namietať voči členstvu Kosova v medzinárodných organizáciách.

Uplynulých niekoľko mesiacov však ukázalo, že hoci bola dohoda dosiahnutá, žiadna zo strán ju plne neimplementovala. Napríklad srbský prezident Aleksandar Vučič sa zaviazal, že to neurobí Vývesný štít Dohoda uľahčená Európskou úniou s Kosovom a nie identifikovať Kosovo. Srbsko tiež hlasovalo proti žiadosti Kosova o členstvo v Rade Európy. V správe Kosovského centra sa uvádza, že Vučič sa „zaviazal „potrestať“ krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania. Tento krok posilňuje pred Vučićom Pripravte sa Postaviť sa proti členstvu Kosova v OSN a upozorniť na Vučičovo ignorovanie Ochridskej dohody.

Medzinárodné hľadanie podpory je prominentným politickým cieľom na ceste Kosova stať sa dobre uznávaným a dobre fungujúcim štátom. V Európskej únii je päť členov Neuznať KosovoTýmito krajinami sú Rumunsko, Slovensko, Grécko, Cyprus a Španielsko. Posledné dve menované zaujímajú najradikálnejší postoj k uznaniu Kosova. Španielsko zápasí s problémom separatistické Katalánsko Cyprus tiež trpel vnútorné členenie. Španielsko a Cyprus sa teda môžu zdráhať vytvoriť precedens, ktorý by sa neskôr mohol vypomstiť.

Ak sa táto dohoda zrealizuje, môže to byť pre Kosovo veľký krok k lepšiemu postaveniu na medzinárodnej scéne. Podľa správy Kosovského centra „Ak zlyhá optimistický scenár piatich uznaní Kosova, Španielsko a Cyprus by sa mali posunúť smerom k súčasnému gréckemu postoju voči Kosovu, zatiaľ čo samotné Grécko spolu so Slovenskom a Rumunskom by malo prejsť k formálnemu uznaniu.“ Aj tento scenár by mohol zlepšiť pozíciu krajiny voči Európskej únii.

Koncom mája sa však bezpečnostná situácia zhoršila v najproblematickejšej zo severných Srbmi ovládaných oblastí Kosova. Miestni Srbi kategorický Komunálne voľby, pretože ich požiadavky na väčšiu autonómiu neboli splnené. Etnickí albánski starostovia boli zvolení bez náležitej verejnej podpory. V dôsledku toho sa začali protesty. Polícia zastavila protesty silou a zasiahli mierové misie NATO. Na stretoch sa zúčastnilo 30 vojakov z mierových síl pod vedením NATO zranený. Srbi obviňovali Albáncov, zatiaľ čo Albánci Srbov a kolobeh nezodpovednosti pokračoval.

Od potýčok sa bezpečnostná situácia v regióne opäť zhoršila, čo ohrozilo predchádzajúce dohody o normalizácii. Dňa 15. júna 2023 srbská strana unesený Traja kosovskí policajti na hraniciach ich obvinili. Uviedlo to Kosovské centrum pre bezpečnostné štúdie vyhlásenie: „Dostupné dôkazy naznačujú, že k únosu došlo na území Kosova a bol vopred naplánovaný a vykonaný špeciálnymi jednotkami srbských ozbrojených síl a srbského žandárstva.“

Šabat Balag, výskumník z Kosovského centra pre bezpečnostné štúdie, hovoril pre JURIST o neväčšinovej inklúzii, integrite v bezpečnostnom sektore, dezinformáciách a násilnom extrémizme v regióne. Najväčšou obavou Balaja je absencia vlády v dialógu s kosovskými Srbmi. „Keď sa k moci dostal súčasný premiér Kosova, jedným z hlavných pilierov jeho programu bolo viesť riadny dialóg s kosovskými Srbmi, ale skutočný dialóg sme nikdy nevideli,“ povedal Palak. Tento nedostatok dialógu robí z tejto skupiny ešte zraniteľnejší cieľ belehradskej a moskovskej propagandy s následkami, ktoré môžeme pozorovať už teraz.

Treba rozlišovať medzi severnými Srbmi a ich záujmami a zločineckými skupinami pôsobiacimi v regióne. Plagg vysvetlil, že hoci v komunite neexistuje politická jednota, spoločným cieľom je prijímať Združenie srbských obcí. Je to žiaduce, pretože by im to umožnilo znížiť vplyv centrálnej vlády na ich politiku identity a pomohlo by im to chrániť ich cirkev. Toto prepojenie však nie je možné vytvoriť nasledovne a rozhodnutie Ústavný súd Kosova, ktorý rozhodol, že kosovská srbská menšina bude môcť riadiť federáciu obcí, ale že tieto združenia nemôžu mať výkonné práva vyhradené výlučne ústrednej vláde. Preto je potrebné obnoviť priame rokovania medzi stranami o pridružení a nájsť kompromis vhodný pre Srbov bez porušenia kosovskej ústavy.

Absencia konštruktívneho dialógu prispela k zhoršeniu politickej situácie v krajine. Na otázku o možnosti skutočnej vojny v regióne Balaj odpovedal: „Ak sa strany nevrátia k rokovaniam a neprestanú provokácieSituácia sa určite zhorší. Nie som si istý, že to bude nevyhnutne vojna veľkého rozsahu, ale udalosti, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k rozdeleniu regiónu. naliehať Mierové sily NATO zintenzívňujú svoje úsilie na ochranu srbskej menšiny v Kosove.

Netreba podceňovať ani vplyv ruskej vojny na Ukrajine. Keď vypukne v roku 2022, pozornosť medzinárodného spoločenstva sa presunula z Kosova na ruskú vojnu. Posun zaostrenia zhoršenie Tým, že severné Kosovo je prešpikované zločineckými organizáciami a výrazne ovplyvnené Ruskom. A ako vysvetlil Plagg, tieto sily možno použiť na destabilizáciu.

Miestny dialóg je nevyhnutný pre úspech medzi Kosovom a Srbskom. Ako vysvetlil Balaj, bez pochopenia toho, čo chce srbská menšina, nie je možné situáciu riešiť. Použitie sily totiž nepovedie k žiadnym pozitívnym výsledkom. Preto musí medzinárodné spoločenstvo držať krok s udalosťami a implementovať úlohu nezávislého arbitra. Obe strany sa musia vrátiť k rokovaciemu stolu a jediným riešením je vzájomný výmenný obchod ohľadom ústavy. Hoci za súčasnú krízu nie je zodpovedná výlučne srbská strana, vplyv Belehradu na situáciu je významný a zničujúci. Iné škodlivé činy, ako napríklad únosy policajtov, musia čeliť silnej reakcii medzinárodného spoločenstva vrátane sankcií. Akékoľvek iné porušovanie ľudských práv ktoroukoľvek stranou by malo čeliť rovnakej reakcii.

Mikita Vorobyov je študentom Ukrajinskej katolíckej univerzity v Ľvove na Ukrajine. Aktuálne sa hlási z Balkánu.