Vissen Nemeke, Slovensko (Reuters) – Keď Rusko minulý týždeň napadlo Ukrajinu, francúzsky profesor Yves Genesty sa nerozmýšľal – vydal sa na štvordňovú cestu do východného cípu Slovenska, aby svoj domov v Perpignane ponúkol utečencom.

Držiac kartónový nápis „Jedna rodina domov do Francúzska, cestovanie a domov bez domova“ zaregistroval svoje meno na charitatívnu organizáciu vo Vyšnom Nemeckom, hraničnom priechode medzi Slovenskom a Ukrajinou.

O niekoľko hodín neskôr pomáhal 26-ročnej manikérke Nasti Kiselyovej spolu s kamarátkou, ktorá cestovala so svojou dcérou a neterou, naložiť ich veci do jeho obytného auta a potom sa vydať späť na 2 000 km (1 200 míľ) do juhozápadného Francúzska.

Keď som počul o invázii, „nemohol som tomu uveriť,“ povedal agentúre Reuters 70-ročný profesor lekárskeho výskumu, ktorý pracuje šesť mesiacov v roku na Kjótskej univerzite a zvyčajne si prenajíma dom v Perpignane.

„Rozhodol som sa ísť okamžite… Je to núdzová situácia. A v prípade núdze musíme konať, musíme rešpektovať naše hodnoty. A pre mňa je dôležité, že sme bratia.“

Od invázie Ruska 24. februára, ktorá začala bombardovať Kyjev a ďalšie mestá, utieklo z Ukrajiny viac ako milión ľudí, uviedla vo štvrtok Organizácia Spojených národov.

Kisilová, unavená a ťažko sa vyrovnávajúca s návalom emócií, uviedla, že jej skupina čakala v stredu na železničnej stanici v Kyjeve viac ako osem hodín, kým nastúpila do preplneného vlaku do Užhorodu na slovenských hraniciach.

„Počuli sme bombardovanie, keď sme opustili Kyjev, a boli sme požiadaní, aby sme odstránili závesy, aby svetlo nebolo vidieť do vlaku,“ povedala.

Povedala, že nechala svojich rodičov, otca v brannom veku a matku zdravotnú sestru vo vojenskej nemocnici a že jej skupina má známych v Španielsku, kam by sa mohli pokúsiť vycestovať z Francúzska.

Ale ako neanglicky hovoriaca mala obavy z možnosti nájsť si prácu a potláčala slzy, keď hovorila o vyhliadkach návratu domov. Povedala.

(Reportáž Jan Lopatka; Strih John Stonestreet)