Slovenský priemysel kameniva čelí mnohým výzvam a v posledných rokoch preukázal veľkú odolnosť. Eugene Jerden Pri rozhovore som sa dozvedel viac o celkovom trhu krajiny ludovit Kováč, Prezident Zväzu slovenských výrobcov kameniva.

Sektor kameniva na Slovensku je v tomto roku stabilnejší aj napriek vyšším výrobným nákladom ovplyvňujúcim výrobcov a ich zákazníkov, najmä v dôsledku európskych geopolitických turbulencií a neistoty.

Jedna z krajín Európskej únie najviac postihnutá minuloročným rastom cien energií v dôsledku prerušenia dodávok ruského plynu a následnej celokontinentálnej energetickej krízy, žalostný stav slovenskej ekonomiky viedol premiéra Edvarda Hagera k výzvam naliehavé opatrenia s podporou Bruselu.

Vysoké účty za energie mali negatívny dopad nielen na 5,5 milióna obyvateľov Slovenska, ale aj na priemyselný sektor, vrátane trhu s kamenivom a inými stavebnými materiálmi.

Hoci sa zložitá situácia v posledných mesiacoch trochu zmiernila, väčšina lokálnych analytikov očakáva, že rok 2023 bude pre slovenský montážny sektor a jeho hlavných hráčov ťažký. Hlavným problémom zostáva pomalé zotavovanie stavebných činností, pričom najväčšie meškania sú zaznamenané na stavbách veľkých dopravných infraštruktúr.

Priemysel kameniva na Slovensku pozostáva z viac ako 230 lokalít po celej krajine. Epidémia viedla k vážnemu poklesu výroby a bankrotu niektorých výrobcov. V roku 2020 dosiahla celková hrubá produkcia krajiny 25 miliónov ton – o 16 – 18 % menej ako v roku 2019. Drvené kamenivo bolo podkategóriou, v ktorej došlo k najväčšiemu poklesu výroby, najmä v dôsledku výrazného spomalenia činností v oblasti výstavby ciest. Zatiaľ čo sa situácia v priemysle v roku 2021 zlepšila, začiatok ruskej vojenskej ofenzívy v susedstve Ukrajiny vytvoril ďalší tlak na Slovensko a jeho sektor kameniva.

Napriek pretrvávajúcim problémom má slovenský priemysel kameniva dôvod na optimizmus. Celková slovenská produkcia v roku 2022 dosiahla 24,8 milióna ton, čo predstavuje nárast o 3,8 % v porovnaní s 24,4 milióna ton v roku 2021. Impulzom na zvýšenie celkovej slovenskej spotreby bude pravdepodobne modernizácia ciest a zintenzívnenie prác na rozsiahlych rekonštrukciách železníc, hovorí Ľudovít Kovač.. , prezident Zväzu výrobcov kameniva Slovenska, v exkluzívnom rozhovore s Agregáty medzinárodného obchodu.

Podľa Kováča podstatná časť veľkých dodávok kameniva smerovala tradične do výstavby veľkej dopravnej infraštruktúry krajiny, najmä do výstavby ciest. Do zoznamu najvýznamnejších projektov v tejto oblasti patrí výstavba diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, Hubová – Ivachnová; dialnica D3 Zilina Brodno – Kesuki Nove Mesto; A cesta R2 Kriváň – Mýtna, Košice Šaca – Košické Oľšany.

Kovač hovorí, že veľa kameniva sa poskytlo aj na modernizáciu trate Poprad-Ločevna a železničného uzla Žilina na ŽSR.

Kovač zdôrazňuje, že spoločnosť ALAS Slovakia, jeden z najväčších dodávateľov kameniva a štrku na Slovensku, investovala 2 milióny eur do nového technologického zariadenia na nakladanie vozíkov na štrkovisku v okrese Malacky. Ďalším významným slovenským dodávateľom investujúcim do modernejšieho výrobného závodu, ktorého cituje Kováč, je Carmeuse Slovakia. Spoločnosť vynaložila 240 000 eur na modernizáciu prevádzky lomu Trebjov, pričom spoločnosť zrekonštruovala drviče a vymenila triediče v rámci modernizácie v lome Včelare za 1,285 milióna eur. Iní dodávatelia kameniva tiež minuli značné množstvo peňazí na nové zariadenia na drvenie, triedenie, nakladanie a prepravu, hovorí Kováč.

Kováč hovorí, že zlepšenie celkových dodávateľských operácií bude pokračovať aj v roku 2023, pričom spoločnosti neodradia ani pesimistické predpovede dopytu mnohých analytikov. Začiatok pútavých nových infraštruktúrnych projektov, ako je napríklad výstavba novej automobilky Volvo pri Košiciach, poskytuje príležitosť na nové hromadné objednávky.

Kováč priznáva, že nedávna európska energetická kríza negatívne ovplyvnila slovenských dodávateľov oveľa vyššími nákladmi, no za ďalšiu veľkú, no menej diskutovanú prekážku pre dosiahnutie výrazného rastu výroby považuje prílišné byrokratické riadenie priemyslu. To sa údajne odráža v zložitom postupe, ktorý musia dodržať dodávatelia kameniva, aby získali štátny súhlas na ťažbu kameniva v krajine, pričom rôzne slovenské úrady ho opakovane odmietali.

Obmedzená zostáva aj výška finančnej podpory, ktorú vláda SR poskytuje priemyslu kameniva. Kováč hovorí, že privítal nejakú vládnu kompenzáciu dodávateľom za zvýšené náklady na elektrinu. Cena energetickej zložky slovenskej elektriny bola stanovená na 199 € za kWh a MH SR kompenzovalo 80 % rozdielu medzi limitovanou cenou a cenou, za ktorú jednotlivé spoločnosti nakupovali elektrinu. Podľa Kováča je však poľutovaniahodné, že táto finančná podpora trvala len dva mesiace, zatiaľ čo agregátori musia pokryť všetky ostatné náklady súvisiace so zvýšením kapacity.

Pre aktuálny rok Kovač a jeho kolegovia v Zväze výrobcov kameniva Slovenska neočakávajú výrazný nárast výroby a spotreby kameniva na Slovensku. Naproti tomu Kováč lamentoval nad vyčerpaním surovinovej základne krajiny, pričom zásoby z jednotlivých ložísk sa míňajú.

Vysoký predstaviteľ kameniva je presvedčený, že je naliehavo potrebné radikálne zmeniť postoj slovenskej spoločnosti k ťažbe surovín. Až potom obnoví svoj rast a rozvoj agregátny priemysel krajiny.