Majstri sveta v cyklokrose, ktorí zahviezdili na ceste

Foto:  Tim De Waele

Wout van Aert a Mathieu van der Poel, dve mimoriadne skloňované postavy a majstri sveta v cyklokrose mieria nezadržateľne medzi veľké hviezdy cestnej cyklistiky. Byť úspešným cyklokrosárom a presadiť sa aj medzi cestnými cyklistami je však rozhodne ťažšie než sa môže na prvý pohľad zdať. Aj keď cyklokros vznikol z cestnej cyklistiky, v histórii nájdeme len skutočnú hŕstku cyklistov, ktorí patrili medzi hviezdy v teréne a zároveň sa ukázali aj na ceste. My sme vybrali sedem majstrov sveta v cyklokrose, ktorí to dokázali.

7. Lars Boom

Výborný holandský cyklista je jedným z dvoch aktívnych pretekárov, ktorí sa dokázali presadiť na ceste po prechode z cyklokrosu. Holanďan ovládol majstrovstvá sveta v cyklokrose pred jedenástimi rokmi v talianskom Trevise. Rok potom, čo sa stal svetovým šampiónom v cyklokrose, presedlal definitívne na cestný bicykel v tíme Rabobank.

Lars Boom sa okamžite zaradil medzi rešpektované mená cestnej cyklistiky, no paradoxne na severských klasikách, ktoré sedia cyklokrosárom najviac sa nikdy nepresadil. Boom sa však stal špecialistom na klasikárske etapové preteky, vo svojej kariére vyhral preteky Okolo Belgicka, dvakrát Okolo Británie, Eneco Tour či ZLM Tour. K mnohým týmto triumfom mu dopomohli aj jeho skvelé časovkárske schopnosti, keď mu najviac sedeli prológy a krátke časovky.

6. Zdeněk Štybar

Jeden z najlepších českých cyklistov zanechal po sebe v cyklokrose naozaj nezmazateľnú stopu, keď si dúhový dres pre majstra sveta obliekol až trikrát. Na cestu prešiel v roku 2011, o dva roky neskôr ako jeho rovesník Lars Boom, keď podpísal kontrakt s tímom Quick-Step, kde pôsobí až dodnes. Štybar už išiel narozdiel od Booma tou “klasickou” cestou a zaradil sa medzi najväčšie klasikárske hviezdy.

Na klasiky sa dostal po prvýkrát až ako 27-ročný v sezóne 2013, keď sa okamžite presadil na Paríž-Roubaix, kde skončil šiesty. Práve sezóna 2013 bola pre českého cyklistu prelomovou, keď klasikárske schopnosti ukázal na Eneco Tour, kde ovládol dve etapy a aj celkové poradie, aby následne vyhral aj etapu na Vuelte. O rok neskôr vyhral klasiku Binche – Chimay – Binche, skončil siedmy na Miláno – San Remo a dokonca piaty na Paríž-Roubaix. Pred štyrmi rokmi zažil životnú sezónu s triumfom na Strade Bianche, druhým miestom na Paríž-Roubaix a porazil v etape na Tour de France aj Petra Sagana.

5. Rolf Wolfshohl

Legenda nemeckej cyklistiky začala taktiež najprv s cyklokrosom, kde sa zaradil medzi najväčšie postavy cyklokrosovej histórie. Wolfshohl vyhral trikrát majstrovstvá sveta a celkovo získal na svetovom šampionáte až jedenásť medailí, pričom za svoju kariéru si pripísal 110 triumfov v cyklokrose. Po prechode na cestu sa začal nemecký cyklista presadzovať predovšetkým v horách, stal sa výborných vrchárom a presadzoval sa aj na ardenských klasikách.

Jeho najväčším kariérnym úspechom na ceste bolo víťazstvo na Vuelte v roku 1965, kde bol pôvodne len v roli domestika pre obhajcu titulu Raymonda Poulidora, no Wolfshohl sa ukázal ako silnejší a svojho tímového kolegu porazil o viac ako šesť minút. Okrem iného ovládol aj celkové poradie na Paríž-Nice v roku 1968. Na Tour de France si pripísal dve víťazné etapy a jeho maximom je šieste miesto z roku 1968.

4. Pascal Richard

V cyklokrose začínala aj jedna z ikon švajčiarskej cyklistiky Pascal Richard, ktorý sa stal svetovým šampiónom v cyklokrose v roku 1988 na domácej pôde v Hägendorfe. Podobne ako Wolfshohl, aj Švajčiar Richard sa medzi cestnými cyklistami uplatnil ako výborný vrchár, pričom mu ale najviac sedeli kopcovité jednorazovky a ardenské klasiky.

Jeho najväčším úspechom sú triumfy na Liège–Bastogne–Liège, Giro di Lombardia a predovšetkým olympijské zlato z cestných pretekov v Atlante 1996. Okrem toho vyhral Richard dve etapy na Tour de France, štyri etapy na Gire, vrátane dresu pre najlepšieho vrchára. Darilo sa mu aj na domácej pôde, keď jedinými víťaznými etapákmi v jeho kariére sú triumfy Okolo Švajčiarska a Okolo Romandie, ktoré vyhral dvakrát.

3. Jean Robic

Majster sveta v cyklokrose a víťazstvo na najprestížnejších cyklistických pretekov sveta? To dosiahol v histórii len jeden jediný cyklista menom Jean Robic. Na počudovanie, ale v opačnom poradí ako to býva zvykom. V roku 1947 sa na štart vôbec prvého povojnového ročníku Tour de France postavil drobný Francúz, ktorý postavou pripomínal skôr džokeja než cyklistu, meral len 160 centimetrov.

Krátko pred Tour de France sa oženil a sľúbil svojej žene, že jej prinesie domov ako svadobný dar žltý dres. To sa zdalo ako naozaj nereálne, škriatka z Bretónska na štarte rozhodne nikto nefavorizoval. V zjazdoch bol tak ľahký, že používal fľaše s olovom, aby bol o niečo ťažší. Pred poslednou etapou strácal Robic na žltý dres necelé tri minúty. Ignoroval nepísané pravidlo, že v poslednej etape sa neútočí a žltý dres v Paríži vybojoval. Až o tri roky neskôr sa  stal cyklokrosovým majstrom sveta, mimochodom úplne prvým v histórii.

2. Adri van der Poel

Ako sa hovorí, jablko nepadá ďaleko od stromu a jedna z najväčších cyklistických hviezd súčasnosti Mathieu van der Poel zdedil bezpochyby talent od svojho otca, navyše jeho starým otcom nie je nikto iný než legendárny Raymond Poulidor. Adri van der Poel bol prakicky po celú svoju kariéru jeden z najlepších cyklokrosárov a zároveň špičkovým klasikárom.

Paradoxne jeho cyklokrosový majstrovský titul prišiel až po všetkých úspechoch, ktoré dosiahol na ceste. Nie, že by sa Adri predtým cyklokrosových majstrovstiev sveta nezúčastňoval, ale jeho titulu predchádzalo šesť medailí, jedna bronzová a až päť strieborných, pričom vicemajstrom sveta bol štyrikrát po sebe. Jeho vytúžený triumf prišiel až v 36 rokoch, keď vyhral šampionát 1996 v Montreuil. Na ceste platil Van der Poel za skvelého klasikára, keď vyhral monumenty Okolo FlámskaLiège-Bastogne- Liège, okrem toho aj Amstel Gold Race, Clasica San Sebastian, Brabantský Šíp či Paríž-Tours. Na majstrovstvách sveta 1983 prehral s Gregom LeMondom a získal striebornú medailu.

1. Roger De Vlaeminck

Suverénne najlepším cyklistom, ktorý získal zlatú medailu na majstrovstvách sveta v cyklokrose a zároveň hviezdil na ceste je “Pán Paríž-Roubaix” Roger de Vlaeminck. Belgická legenda je jedným z najlepších klasikárov histórie a rovnať si jeho palmarès môže len veľmi málo pretekárov. Belgičan je jedným z troch cyklistov, ktorí dokázali ovládnuť všetkých päť monumentov. Jeho absolútnou doménou bolo Paríž-Roubaix, odkiaľ vznikla aj vyššie spomenutá prezývka. De Vlaeminck vyhral Peklo Severu štyrikrát, pričom pri ďalších štyroch pokusoch bol druhý.

Okrem Roubaix vyhral trikrát Miláno – San Remo, dvakrát Lombardiu a po jednom triumfe pridal na Liège a Okolo Flámska. Podobne ako Peter Sagan sa aj belgická ikona pripravovala na klasiky prostredníctvom pretekov Tirreno-Adriatico, ktoré celkovo vyhral až šesťkrát. Z Grand Tour sa mu darilo najviac na Gire, kde vyhral až 22 etáp. Pre zaujímavosť, jeho brat Erik De Vlaeminck je absolútnym rekordérom v počte titulov majstra sveta v cyklokrose, získal ich sedem, z toho až šesť za sebou. Nebyť zničeného bicyklu v roku 1967, vyhral by pravdepodobne osem titulov v rade. Na ceste pretekal len príležitostne.