Giro d'Italia: Oslava Talianska v šate pridanej časovky

Foto: Foto Marco Alpozzi - LaPresse

102. ročník Giro d’Italia

Dátum: 11. mája – 2. júna 2019
Kategória: 2. UWT (World Tour)
Krajina: Taliansko
Prvý ročník: 1909
Najviac celkových víťazstiev: 5x Alfredo Binda (ITA), Fausto Coppi (ITA), Eddy Merckx (BEL)
Najviac etapových víťazstiev: 42x Mario Cipollini (ITA)

Poslední víťazi: 
2018 – Chris Froome
2017 – Tom Dumoulin
2016 – Vincenzo Nibali
2015 – Alberto Contador
2014 – Nairo Quintana

Etapy:
1. etapa Bologna › San Luca (8,2 km) – individuálna časovka
2. etapa Bologna › Fucechio (205 km) – zvlnená
3. etapa Vinci › Orbetello (220 km) – zvlnená
4. etapa Orbetello › Frascati (235 km) – zvlnená
5. etapa Frascati › Terracina (140 km) – zvlnená
6. etapa Cassino › S.Giovanni Rotondo (238 km) – kopcovitá
7. etapa Vasto › L’Aquila (185 km) – zvlnená
8. etapa Tortoreto Lido › Pesaro (239 km) – rovinatá
9. etapa Riccione › San Marino (34,8 km) – individuálna časovka
Voľný deň č. 1 – 20. máj

10. etapa Ravenna › Modena (145 km) – rovinatá
11. etapa Carpi › Novi Ligure (221 km) – rovinatá
12. etapa Cuneo › Pinerolo (158 km) – kopcovitá
13. etapa Pinerolo Ceresole Reale (196 km) – horská
14. etapa Saint-Vincent › Courmayeur (131 km) – horská
15. etapa Ivrea › Como (232 km) – kopcovitá
Voľný deň č. 2 – 27. máj

16. etapa Lovere› Ponte di Legno (226 km) – horská
17. etapa Commezzadura (Val di Sole) › Anterselva/Antholz (181 km) – horská
18. etapa Valdaora/Olang › St Maria di Sala (222 km) – rovinatá
19. etapa Treviso › San Martino di Castrozza (151 km) – horská
20. etapa Feltre › Croce d’Aune-Monte Avena (194 km) – horská
21. etapa Verona › Verona (17 km) – individuálna časovka

TV prenos: Eurosport

Česi a Slováci: Jan Hirt, Josef Černý

S príchodom mája nerozkvitajú len čerešne a láska, ale aj cestná cyklistická sezóna, pretože je tu jej prvá Grand Tour. Giro d’Italia síce v roku 2019 neexpanduje tak ako minulý rok do Izraela či iného štátu, bude však pompézna, strhujúca a pri absencii minuloročného víťaza Chrisa Frooma napíše ďalší veľký príbeh.

História

Taliansko bolo po všetkej svojej rozdrobenosti po zániku Rímskej ríše ako jednotné kráľovstvo zjednotené až v roku 1861. Veľký rozdiel medzi severom a juhom tu cítiť dodnes, napriek tomu sa už na začiatku 20. storočia v susedstve Tour de France zrodila myšlienka o cyklistických pretekoch, ktoré by prechádzali okolo celého Talianska. Jej iniciátorom bol redaktor periodika La Gazetta dello Sport Tullo Morgagni, ktorý presvedčil majiteľa novín Emilia Costamagna i cyklistického redaktora Armanda Cougneta, aby po úspechoch s vytvorením klasik Giro di Lombardia a Miláno-San Remo založili aj Giro d’Italia.

Prvý ročník a dominancia Bindu a Bartaliho

Prvý ročník cyklistických pretekov Okolo Talianska z Milána potom zahájilo 13. mája 1909 o 02:53 celkom 127 jazdcov. Absolvovali 8 etáp pokrývajúcich 2448 km. Víťazom troch z nich sa stal prvý celkový víťaz pretekov Luigi Ganna. Po ňom sa podarilo zvíťaziť a po prvý raz v histórii Gira titul obhájiť Carlovi Galettimu. Giro d’Italia ešte v roku 1913 rozhodovala bodovacia kvalifikácia, až v roku 1914 sa prešlo na dnes tradičný formát sčítavania časov, aby sa následne od roku 1915 do 1918 najväčšie talianske preteky pre prvú svetovú vojnu nekonali. Prvým povojnovým víťazom sa stal Constante Girardengo, ktorý svoj triumf zopakoval v roku 1923 a celkovo na Gire dosiahol 30 etapových prvenstiev. Ústrednou postavou 20. rokov bol však Alfredo Binda, ktorý ovládol Giro prvýkrát v roku 1925 a v roku 1933 si pripísal svoje posledné a rekordné 5. víťazstvo. Tento taliansky cyklista bol v tom čase taký dominantný, že pri svojom druhom víťazstve v roku 1927 ovládol 12 z 15 etáp!

Dominanciu na Giro d’Italia si následne uzurpoval Gino Bartali. Prezývaný aj “Železný muž Toskánska” pre svoju vytrvalosť, ovládol v tridsiatych rokoch dva ročníky domácich pretekov – 1936 a 1937.

Výmena stráží – o slovo sa prihlásil Fausto Coppi

Pre Bartaliho dominanciu bol prvou vážnou výzvou rok 1940, kedy ho porazil jeho len 20-ročný tímový kolega Fausto Coppi. Ich rivalitu následne prerušila druhá svetová vojna, no tá pokračovala opäť od roku 1946. V ňom Bartali vyhral svoje posledné Giro a Coppi pokračoval vo svojom ťažení od nasledujúceho roku. Potom ešte uspel trikrát a zaradil sa tak celkovým počtom piatich víťazstiev vedľa Bindu, aby sa však v roku 1952 stal prvým cyklistom, ktorý v jednom roku vyhral na Gire i Tour de France. V roku 1950 sa stal prvým netalianskym víťazom Švajčiar Hugo Koblet. No ani v 50. a ani v 60. rokoch nikto na talianskej Grand Tour nedominoval – po dvoch víťazstvách si okrem Coppiho pripísali Fiorenzo Magni či Luxemburčan Charly Gaul. Rovnako tak 60. roky boli svedkom dvojnásobných víťazov, akými boli Jacques Anquetil a Franco Balmamion. Na ich konci sa však začala predsa len ďalšia dominancia, a to fenomenálneho Belgičana Eddyho Merckxa.

Od Merckxa po súčasnosť

Eddy Merckx pridal druhý titul v roku 1970 a k velikánom sa pridal po rekordnej víťaznej sérii medzi rokmi 1972 a 1974. O dva roky nato víťazný hetrik zavŕšil Felice Gimondi, aby ho už v 80. rokoch napodobnil Francúz Bernard Hinault.

V ďalšom priebehu Gira sme spoznali ďalších dvojnásobných víťazov. Medzi nimi aj Alberta Contadora, ktorý však nebyť dopingového prehrešku a odňatia titulu z roku 2011, zaradil by sa s tromi víťazstvami za velikánov Bindu, Coppiho a Merckxa. So 69 víťazstvami sú v histórii Giro d’Italia najúspešnejší domáci Taliani. No najmä v posledných rokoch sa preukazuje veľká internacionalizácia a globálny význam talianskej Grand Tour, keď spoznala nielen prvého kanadského víťaza (Ryder Hesjedal), juhoamerického víťaza (Nairo Quintana), holandského víťaza (Tom Dumoulin) a napokon aj britského víťaza (Chris Froome).

Trasa

102. ročník Corsa Rosa štartuje v Bologni, 11. mája, večernou individuálnou časovkou k Svätyni Madonna di San Luca a končí sa o tri týždne neskôr v nedeľu, 2. júna, opäť individuálnou časovkou vedúcou po 17 km na rímsky amfiteáter vo Verone. Celkovo 21 etáp talianskej Grand Tour vedie južne cez Toskánsko, ďalej regióny Lazio, Abruzzo a Puglia, no a potom naspäť na sever cez San Maríno a Piemont. Celkovo najlepší cyklisti sveta absolvujú porciu 3578 km, ktoré predstavujú 59,8 km v individuálnych časovkách, 40 kategorizovaných stúpaní a 6 vysokohorských dojazdov.

Giro d’Italia v roku 2019 navštívi toľko talianskych regiónov, koľko je počas 21 etáp len možné, oslavujúc minulosť, súčasnosť i budúcnosť krajiny. Grande Partenza (Veľký štart), bude mať po Izraeli opäť tú pravú taliansku príchuť, keďže sa uskutoční v Bologni – hlavnom meste administratívneho regiónu Emilia Romagna. Otváracia 8 km dlhá časovka v nej bude navyše končiť o 8. hodine večer lokálneho času a cyklisti vystúpajú na kopec k Svätyni San Luca, ktorý na dvoch km disponuje prevýšením 9,7 % a bude tak hneď testom pre favoritov na celkové poradie. Druhou etapou a jej zvlneným profilom cez Apeniny do Toskánka a Fucecchia si následne pripomenieme veľkého Gina Bartaliho, aby etapa č. 3, určená pre šprintérov, odštartovala v meste Vinci, aby zase oslávila 500. výročie úmrtia Leonarda Da Vinciho. Šprintéri však nedostanú príležitosť ukázať sa len pri dojazde tejto etapy v Orbitellu, ale taktiež následne v 4. etape vo Frascati i 5. etape v Terracine.  Nasleduje kopcovitý dojazd etapy s poradovým č. 6 v S.Giovanni Rotondo i etapy č. 7 v L’Aquile, za ktorými nás inak rovinatá 8. etapa s dojazdom v Pesare prevedie pobrežím Jadranského mora . Úvodný blok najslávnejších talianskych pretekov napokon zavŕši 34,8 km dlhá individuálna časovka 9. etapy do San Marína, ktorá symbolizuje skutočný začiatok bitky o celkové poradie. Prvých 22 km je síce rovinatých, avšak potom za obcou Faetano začne peklo v podobe úzkej, strmej a krútiacej sa cesty s maximami prevyšujúcimi 10 percent.

Na východ do hôr

Oddych z prvého voľného dňa ešte viac znásobí absolútne rovinatá 10. etapa z historickej Ravenny do Modeny, v ktorej pelotón navyše absolvuje porciu len 140 km. Na ďalší deň z Carpi do Novi Ligure už síce cyklistov čaká 221 km, no opäť na rovine. Tieto dve etapy tak predstavujú poslednú šancu pre šprintérov pred stúpaním do talianskych Álp.

Giro d’Italia 2019 ale spočiatku neponúka žiadne z najvyšších alpských stúpaní. Miesto toho jej organizátori v 12. etape zvolili ľahšie stúpania na ceste do Pinerola, pričom na 158 km dlhej trase sa nachádza jediná väčšia prekážka v podobe kopca Montoso (8,8 km; 9,5 %). Skutočné kopce tak začnú až v tej nasledujúcej 13. etape, s dojazdom vo výške 2247 m n. m. po veľkolepom stúpaní Colle del Nivolet k jazeru Serrù. Etapa s poradovým č. 14 následne ponúkne len 131 , ale zato poriadne intenzívnych km. Zo Saint-Vincentu na trase uvidíme štyri strmé stúpania s finálnym výstupom na Courmayeur ku Skyway Monte Bianco. V 15. etape po kopcovitom finále čaká jazdcov po porcii 232 km zjazd do Coma, po ktorom si doprajú zaslúžený druhý deň odpočinku v Bergame.

Kráľovská etapa i prísľub dramatického finále

Už po poslednom dni voľna si všetci tí, ktorí to dotiahli do posledného týždňa, siahnu na dno svojich síl. Čaká ich totižto najťažšia etapa celého ročníka, v ktorej vystúpia vysoko do Východných Álp cez legendárne Passo di Gavia (najvyšší bod pretekov – Cima Coppi)  a Mortirolo. Organizátori z RCS Sport tak právom 16. etape priradili hodnotenie piatich hviezdičiek. 17. etapa následne prechádza cez jabloňové sady Val di Sole, aby po 181 km finišovala na úpätí stúpania v biatlonisticky známom Antholzi (taliansky Anterselve). V 18. etape dlhej 222 km s dojazdom v St Maria di Sala si na svoje poslednýkrát prídu šprintéri.

19. etapa z Trevisa na vrchol San Martino di Castrozza južne od veľkolepých Dolomitov už spustí finálnu bitku o maglia rosa a Nekonečnú trofej. Posledné stúpania prichádzajú potom na rad v 20. etape pred záverečnou časovkou. Etapa z Feltre na Passo Croce d’Aune zahŕňa 194 km s tromi hlavnými kopcami v dlhom okruhu. Všetko odštartuje menej známe stúpanie Cima Campo, ktoré vedie k obávanému Passo Manghen s dĺžkou 18,9 km. Z údolia Fiemme sa potom pokračuje na Passo Rolle a 13,5 km dlhým stúpaním nad Croce d’Aune. Nasleduje zjazd a výstup na kopec Monte Avena, z ktorého to je do cieľa v záverečnom stúpaní ešte vyše 6 km s priemerom 7,3 percent. Veľkú bodku za 102. ročníkom Giro d’Italia dá 17 kilometrová individuálna časovka v okolí Verony. V jej strede sa cyklistom do cesty postaví 4,5 km dlhé stúpanie Toricelle.

Favoriti

Zabudnite na týždňové etapové preteky, ktoré dosiaľ pre časť profi cyklistov predstavovali  prípravu na tú dôležitejšiu časť sezóny. Je tu Giro d’Italia, prvá reálna skúška formy nielen favoritov na celkové poradie, ktorí budú čakať na každú chybu súpera, ale taktiež objekt záujmu rady hviezdnych šprintérov či klasikárov.

Vrchári

Na Grand Tour podujatiach sú tí najväčší favoriti od začiatku známi a inak tomu nie je ani pri Giro d’Italia. Ak chceme hovoriť o top favoritoch, do úvahy pripadá osmička tímových lídrov. Začať by sme pochopiteľne mohli už víťazmi Gira z minulých rokov, Tomom Dumoulinom a Vincenzom Nibalim, pokračovať Simonom Yatesom, Miguelom Ángelom Lopézom, Primožom Rogličom, Mikelom Landom, Rafalom Majkom či Ilnurom Zakarinom. Prítomnosť troch časoviek v tohtoročnej edícii z nich bude najviac sedieť Dumoulinovi s Rogličom, avšak treba mať na zreteli jednu skutočnosť. Zatiaľ čo Roglič ešte uplynulý víkend  po famóznom predstavení zavŕšil celkové víťazstvo na pretekoch Okolo Romandie, forma holandského cyklistu je trochu otázna, keďže sa upriamoval skôr na individuálnu prípravu.

Po tom čo sa Froome tento rok zameriava na rekordný piaty titul na Tour de France, sa mal zrak všetkých v premenovanom tíme INEOS upierať na kolumbijského mladíka a megastar Egana Bernala. Ten si však pri tréningu zlomil kľúčnu kosť a na Giro napokon nepocestuje ani jeho možný náhradník v osobe Gianniho Moscona. Najbohatší tím sa tak ocitol bez lídra, no jeho akousi divokou kartou môže byť mladučký ruský cyklista Pavel Sivakov. Na pretekoch Tour of the Alps dokázal pri aktívnom Nibalim či Majkovi dokonca ovládnuť celkové poradie, no, samozrejme, zrovnávať týždenný etapák s trojtýždňovým…

Napokon nemôžeme zabudnúť ani Baukeho Mollemu, ktorý povedie Trek-Segafredo. Ten síce medzi ašpirantov na prvenstvo nepatrí, no rozhodne bude chcieť do prvej desiatky celkovej klasifikácie prehovoriť. Rovnako tak ako Bob Jungels, ktorému Deceuninck-Quick Step poskytne ako  lídrovi na celkové poradie plnú podporu.

Šprintéri

Svoju dominanciu v podobe víťazstva v štyroch etapách a zisku cyklaménového dresu si bude chcieť zopakovať Elia Viviani vo svojej životnej forme. Prekaziť mu to však môže až štvorica konkurentov svetového formátu. Fernando Gaviria, neustále sa zlepšujúci Pascal Ackermann a dvojica Caleb Ewan a Arnaud Démare.

Na štarte uvidíme aj ďalších šprintérov. Avšak Taliani Sacha Modolo, Giacomo Nizollo, Davide Cimolai a Jakub Mareczko môžu len vyčkávať, či niekto z vyššie spomínanej pätice nespraví chybu.