Deväť Flámov s levím srdcom, ktorých by ste tiež mali poznať

Foto: paintingletour.blogspot.com/rob ijbema

Na to, akým je malým európskym regiónom, ohraničujúcim nie tak precízne definovateľné severné územie Belgicka, vychovalo ohromujúci počet cyklistických velikánov. Okrem slávnych víťazov, akými sú Eddy Merckx a Johan Museeuw, najvýznamnejšie flámske preteky vyprodukovali aj ohromujúce číslo ďalších veľkých cyklistov, špecifických šampiónov: Flámov.

Podľa  základného sprievodcovcu pre cyklistiku vo Flámsku je dnes Flámom viac než len niekto pochádzajúci z Flámska.  „Je to cyklista s bezprecedentným útočným inštinktom; cyklista, ktorý preteká vo všetkých podmienkach počasia, nikdy nezvesí hlavu.“

Kým o Johanovi Museeuwovi (Levovi Flámska), Eddym Merckxovi (Kanibalovi) a Rogerovi de Vlaeminckovi (Pánovi Paríž-Roubaix) sa toho už čo to popísalo, my vám prinášame deväť ďalších veľkých Flámov a víťazov Okolo Flámska, o ktorých ste možno až tak veľa nepočuli.

1. Briek Schotte – Víťaz Okolo Flámska v rokoch 1942 a 1948

Vlastným menom Alberic Schotte sa narodil v roku 1919 v Kanegeme. Svojou vytrvalosťou získal prezývku Železný Briek. Žurnalista Albert Baker d’Isy ho však nazval aj Posledným z Flámov. Ako sa ukázalo, bolo to predčasné proroctvo, Briek však nastavil latku pre každého, kto sa ho snažil nasledovať. Jeho oddanosť pretekom Okolo Flámska bola príznačná.

Schotte sa ich zúčastnil 20-krát v rade (od 1940 do 1959) – v prvom ročníku ako najmladší a v poslednom ako najstarší jazdec. Stal sa tak ozajstným symbolom De Ronde. Keď uspel po prvýkrát, svojmu víťazstvu nevenoval veľkú pozornosť. Pretekov počas zúriacej vojny sa totižto zúčastnili len Belgičania a hŕstka Francúzov. Okrem dvoch víťazstiev skončil dvakrát druhý a štyrikrát tretí. Jeho filozofia bola jednoduchá: „Žiadne slová len činy.” Taktiež sa riadil desiatimi prikázaniami, z nich spomenieme tri: byť spokojný s tým čo máš“; „s predurčením a pokorou sa môžeš dostať kamkoľvek”; a „nikdy nezabudni, odkiaľ pochádzaš.” Okolo Flámska a Briek Schotte k sebe jednoducho patrili. Veď napokon, tento velikán odišiel do večných lovíšť počas konania Okolo Flámska 2004.  A aby toho nebolo málo, správa o tom sa dostala ku karaváne práve keď bola blízko jeho rodiska.

2. Rik Van Steenbergen – Víťaz Okolo Flámska v rokoch 1944 a 1946

Ako 19-ročný  sa s chlapčenským zjavom počas svojho prvého víťazstva stal Rik I nielen najmladším víťazom De Ronde, ale aj najmladším víťazom akéhokoľvek monumentu. Prišlo k tomu po niekoľkých skorých útokoch, vďaka ktorým sa v Gente dopracoval do finálnej deväťčlennej skupiny. Z nej potom jeho oponenti po pádoch tragicky poodpadávali. No aj keď za prvé víťazstvo mohol vďačiť dávke šťastia, to druhé o dva roky po jeho sólo ataku 5 km pred cieľom už umlčalo každého, kto pochyboval o jeho talente. Rik Van Steenbergen vyhral neuveriteľných 1647 pretekov (aj s podujatiami na dráhe…), medzi nimi aj trikrát majstrovstvá sveta. Zomrel v roku 2003 ako 78-ročný.

3. Rik Van Looy – Víťaz Okolo Flámska v rokoch 1959 a 1962

Ak bol Rik Van Steenbergen Rikom I, tak potom je Rik Van Looy Rikom II. A taktiež je akýmsi vzácnym príkladom, kedy je nástupca lepší ako originál. Nieže by sme chceli degradovať kvalitu Van Steenbergena, ale Van Loy je predsa len v tomto zozname jediným cyklistom, ktorý ovládol všetkých päť monumentov. Taktiež je jediným mužom, ktorý zvíťazil na každej veľkej klasike v kalendári. Je známe, že Van Looy pred svojimi spolujazdcami z tímu Faema veľmi rád chválil svoj talent a vyžíval sa v tom, aby ich v strede pretekov vyslal do tímového vozidla po fľašu Stelly (piva). Napriek tomu ho priaznivci vo Flámsku milovali a považovali ho za svojho favorita, no a on im to  svojimi úspechmi dostatočne oplácal. Prezývaný aj Cisár Herentalsu, mesta, v ktorom žil, má na svojom konte 379 cestných víťazstiev. Z tohto hľadiska je v historickom rebríčku druhý za Merckxom, ten ich má 525.

4. Fred De Bruyne – Víťaz Okolo Flámska z roku 1957

 

Vyhral trikrát Starú dámu a bol preto známy pod prezývkou Pán Liège-Bastogne-Liège, ale bol taktiež tak veľkým Flámom ako iní z jeho súčasníkov. Keď začínal Fred De Bruyne s profesionálnou cyklistikou, zuby si brúsil na Grand Tours. Stal sa však z neho napokon člen belgickej klasikárskej elity, keď v jednom roku dosiahol aj vzácne dláždené double Okolo Flámska a Paríž-Roubaix.

Jeho sused z dôchodku Raphaël Géminiani o ňom povedal: „Fred de Bruyne bol majstrom klasík; inteligentný, šikovný, krutý, avšak veľmi silný a excelentný taktik. Nebol šprintérom ako Van Looy či Van Steenbergen, no mal dobrý rýchly finiš čo znamenalo,  že sa presadil vo výsledkoch najväčších klasík.” Fred De Bruyne vo svojej kariére nevyhral len jeden monument – Okolo Lombardie.

5. Eric Leman – Víťaz Okolo Flámska v rokoch 1970, 1972 a 1973

 

Ďalší člen elitného klubu s tromi víťazstvami. Prvý triumf dosiahol ešte vo farbách lokálneho klubu Flandria. Eric Leman bol skvelý stratég, avšak v trocha prenesenejšom význame. Dokázal si poradiť s krátkymi stúpaniami a mal nos na to správne nasledovanie nástupov, čo mu umožňovalo pošetriť vlastné zásoby energie. Sám však vykonal pohyb, len keď si bol vážne istý, že dokáže unikajúceho jazdca či jazdcov dolepiť, no a keďže bol skvelý špurtér, vždy mal eso v rukáve v  závere.  Dnes by ho možno viacerí  častovali oslovením wheel sucker. Veď aj svoj prvý titul z De ronde vyhral tak, že sa zviezol za unaveným Merckom a v závere ho spoločne s Walterom Godefrootom hravo prešprintoval.

6. Eric Vanderaerden – Víťaz Okolo Flámska z roku 1985

Rodák z Lummenu preukázal v začiatku svojej kariéry veľký talent. Ved do veku 25 rokov svojho života už vyhral niekoľko etáp na Tour de France, národný šampionát, no a okrem neskoršieho Paríž-Roubaix aj Okolo Flámska. Toto víťazstvo dokázalo, že Erick Vanderaerden bol každým centimetrom svojho tela Flámom. Deň kedy dosiahol historické víťazstvo bol totiž taktiež pamätný vďaka mimoriadne zlému počasiu, na základe ktorého boli niektoré stúpania len ťažko zdolateľné na bicykli. “Prežiť” mohli len tí najsilnejší. Do cieľa sa dostalo len 24 zo 174 účastníkov, pričom Vanderaerden sa na Muure objavil osamotený, ako najsilnejší z tých “preživších”. „Musíte byť trochu šialený, aby ste dokázali takéto veci,” poznamenal na záver. A skutočne.

7. Edwig Van Hooydonck – Víťaz Okolo Flámska v rokoch 1989 a 1991

 

Ďalším z tých dní, kedy to vyzeralo, že De Ronde môže vyhrať len ten skutočný Flám, bol 2. apríl 1989. Pretekať vo všetkých podmienkach počasia? Skúška! Nikdy nezvesí hlavu? Áno.  Bezprecedentný útočný inštinkt? Zaiste. Ako sa dážď lial a pelotón približoval, Edwig Van Hooydonck zvíťazil vďaka perfektne načasovanému útoku na poslednom stúpaní Bosberg. V tom čase mal len 22 rokov.

Van Hooydonck potom na flámskom monumente triumfoval ešte v roku 1991. To sa už však o slovo hlásila nová EPO éra, s ktorou sa chcel všemožne čistý popasovať. Čoskoro však pochopil, že to nemá význam, nedokázal ostatným konkurovať, a tak len vo veku 29 rokov opustil v roku 1996 svet profesionálnej cyklistiky. Edwig Van Hooydonck je okrem iného so štyrmi víťazstvami najúspešnejším jazdcom Brabantského šípu.

8. Peter Van Petegem – Víťaz Okolo Flámska v rokoch 1999 a 2003

 

V roku 1999 po prvom zo svojich dvoch víťazstiev na Okolo Flámska De Peet o De Ronde povedal: „Ak chcete zvíťaziť, musíte byť chladný, uvoľnený a pozorný. Tou poslednou vecou, akú by ste mohli urobiť, je vyčerpať  svoju silu veľmi skoro.” Spôsob, akým Peter Van Petegem dosiahol druhé víťazstvo štyri roky na to, jeho slová dokonale potvrdzuje.

Svoj veľký nástup podnikol na krátkom stúpaní, ktoré razilo cestu von z jeho rodného mesta Brakel. Len 450 m dlhé stúpanie Tenbosse s priemerom 6,9 % sa na pretekoch predstavilo po prvý raz len v roku 1997, takže zatiaľ čo jeho konkurenti s ním poriadne neboli oboznámení a podcenili ho, on ho rutinérsky využil. Ďalší útok na Muur k nemu balík priblížil, nakoniec  si však v šprintérskom súboji poradil so svojim krajanom Frankom Vandenbrouckom.

9. Tom Boonen – Víťaz Okolo Flámska v rokoch 2005, 2006 a 2012

Posledného z nášho menoslovu si nemusíme nejako zvlášť predstavovať. Najlepší belgický klasikár 21. storočia hrdo napodobnil počin Johana Museeuwa s tromi víťazstvami a dostal tak všetkých Belgičanov opäť do poriadneho varu. Ešte však v roku 2002, keď skončil za Johanom tretí, sa Tommeke vyslovil: „Som len Tom Boonen a bude trvať veľmi dlho kým sa pokúsim vyrovnať to, čo Johan dokázal vo svojej kariére.” Trvalo to napokon 10 rokov, kým v 31 rokoch rodák z Molu vyrovnal rekord svojho slávneho predchodcu. Navyše k tomu pridal ešte aj o jeden triumf na Paríž-Roubaix naviac. Dnes si už majster sveta z roku 2005 užíva zaslúženého dôchodku.

Zdroj: rouleur.cc