Verejné financie na Slovensku sú vo vysoko rizikovej oblasti a reforma verejných financií nie je volebnou témou

Rozpočtové výdavky rastú oveľa rýchlejšie ako príjmy.

Deficit štátneho rozpočtu sa naďalej zhoršuje. Fiškálna rada Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že verejné financie sa nachádzajú vo vysoko rizikovej zóne, pričom dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti si vyžaduje trvalé zvyšovanie príjmov alebo zníženie výdavkov o miliardy eur.


Článok pokračuje po videoreklame

Článok pokračuje po videoreklame

Schodok štátneho rozpočtu dosiahol ku koncu augusta 3,7 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka to predstavuje nárast o 2,2 miliardy eur, teda o 145 percent.

Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli ku koncu augusta 13,686 miliardy eur, čo je medziročný nárast o 1,763 miliardy eur, teda o 14,8 percenta. Rozpočtové výdavky sa však medziročne zvýšili dvojciferným tempom, o 29,6 percenta alebo 3,976 miliardy eur na 17,416 miliardy eur.


Súvisiace články Odborníci tvrdia, že strany lákajú voličov na populistické sľuby, zatiaľ čo Slovensko potrebuje reformy Čítaj viac

Vyzýva na zjednotenie

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa od vypuknutia vojny na Ukrajine výrazne zhoršila. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej poznámke uviedla, že dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti si vyžiada trvalé zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov o 7,6 miliardy eur.

Pomer dlhu k HDP bol v rokoch 2021 a 2022 nad najvyššou úrovňou, piatym sankčným pásmom za obmedzenie dlhu. Dlh dosiahol na konci roka 2021 podľa údajov zverejnených Eurostatom v októbri 2022 61 percent HDP a 57,8 percenta. HDP na konci roka 2022 na základe predbežných údajov z apríla 2023.

READ  Luxembursko si môže kúpiť chlieb, cirkusy a oveľa viac

Napriek vysokým úrovniam vládneho dlhu, ktoré sa od roku 2020 neustále držia nad najvyšším rozsahom sankcií na obmedzenie dlhu, boli sankcie splnené len formálne s minimálnymi vplyvmi na zníženie dlhu verejnej správy.

„Samotné obmedzovanie dlhu bez výdavkových limitov dostatočne neochránilo dlhodobé zdravie verejných financií,“ povedal Ján Tóth, šéf Fiškálnej rady. „Preto je kritická modernizácia ústavného práva vrátane zosúladenia sankcií na obmedzenie dlhu s nedávno prijatými limitmi výdavkov a nemala by sa odkladať.“

K zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti by mala prispieť aj efektívna implementácia výdavkových limitov.

„Mali by sme však dodať, že v nadchádzajúcich rokoch nebude na stabilizáciu dlhu v strednodobom horizonte postačovať samotné zavádzanie výdavkových limitov na úroveň, ktorú zákon vyžaduje na zlepšenie deficitu, a preto bude potrebné v nasledujúcich rokoch posilniť fiškálne opatrenia ambicióznejšie, než je minimum stanovené zákonom“.

Rast slovenskej ekonomiky je ohrozený vonkajšími faktormi

HDP Slovenska sa v 2. štvrťroku 2023 medziročne zvýšil o 1,5 percenta (v stálych cenách, sezónne neočistené). Objem HDP v bežných cenách sa medziročne zvýšil o 11,3 percenta a dosiahol 30,3 miliardy eur. Po sezónnom očistení hrubý domáci produkt krajiny medzikvartálne vzrástol o 0,4 percenta na základe údajov štatistického úradu zverejnených 5. septembra.

V komentári k ekonomickému rastu analytik UniCredit Bank Obomir Korsinak poznamenal, že ekonomický rast bol opäť ťahaný najmä produkciou automobilov.

„Pohľad na HDP na strane ponuky potvrdzuje, že prekvapivo silné čísla HDP Slovenska v druhom štvrťroku (v porovnaní so zvyškom regiónu a Európy) ťahali najmä slovenské automobilky,“ napísal vo svojej poznámke. „Tieto spoločnosti ťažili z uvoľnenia prekážok a neuspokojivého domáceho (európskeho) dopytu, ktorý sa nahromadil v predchádzajúcich rokoch – počas pandémie a polovodičovej krízy.“

Vyhliadky vonkajšieho prostredia v druhej polovici roka sú však podľa neho čoraz znepokojujúcejšie, najmä kvôli slabým číslam nemeckej ekonomiky, ktorá je dlhodobo hlavným obchodným partnerom slovenského priemyslu.

READ  Rodina Trevora Readeho a americký prezident Biden tvrdia, že bol prepustený

Ďalšou obavou je zhoršujúca sa nálada v slovenskej a európskej ekonomike, ktorá má korene v priemysle. Pochybnosti sa čoraz viac rozširujú aj do sektora služieb. „Korsinak v budúcom roku očakáva len mierne zrýchlenie rastu HDP na 1,6 percenta,“ napísal v poznámke.

„Výsledky parlamentných volieb však môžu mať výrazný vplyv na rast v budúcom roku, pretože určia rozsah a spôsob potrebnej konsolidácie verejných financií,“ poznamenal Korsinák.

Vláda má na základe výdavkových limitov trvalo znížiť deficit o pol percenta HDP, teda asi 600 miliónov eur ročne.

Reforma verejných financií nepredstavuje pre politikov pred septembrovými voľbami zásadný problém. Uznávajú, že Slovensko má vysoký rozpočtový deficit a potrebuje istú podporu, no už sú menej konkrétni v tom, čo konkrétne by mohli robiť, keby sa stalo súčasťou budúcej vlády.

Nechcú zvyšovať dane z práce ani znižovať sociálne dávky a dôchodky. Len niektoré z nich umožňujú uvaliť viac daní na spotrebu alebo na banky a monopoly. Viaceré strany tvrdia, že chcú podporiť ekonomický rast, čo podľa nich pomôže naštartovať verejné financie. Denník Deník In napísal, že sa hovorí o podpore podnikateľského sektora a presune zdrojov z centrálnej úrovne do regiónov na základe prieskumu, ktorý urobil medzi politickými stranami, ktoré majú šancu na zvolenie do parlamentu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *