V júli vtedajší britský minister obrany povedal, že Ukrajina by mala ukázať „vďaku“ Západu po tom, čo Kyjev obnovil svoju hlasnú – no neúspešnú – snahu o vstup do NATO.
Tento týždeň sa objavil nový záchvat po tom, čo Ukrajina podala sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii

Organizované proti trom susedným krajinám a členom Európskej únie – Maďarsku, Poľsku a Slovensku – za zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov, hlavného vývozu ekonomiky vojnou unavenej krajiny.

Trojica vyjadrila svoj hnev na tento krok, pričom poľský premiér Mateusz Morawiecki reagoval slovami, že jeho krajina „už neposiela žiadne zbrane na Ukrajinu, pretože sa teraz vyzbrojujeme najnovšími zbraňami“.

Niektorí predstavitelia Európskej únie varovali, že Putin sa teší z nového prejavu západných nezhôd v čase, keď ukrajinské sily dosahujú pomalé zisky v protiofenzíve proti ruským silám, ktoré stále kontrolujú veľkú časť východnej a južnej Ukrajiny.

Od Washingtonu po Varšavu, kde ide o vojenské náklady a kapacity potrebné na pomoc Ukrajine, však predstavitelia akékoľvek reči o roztržke bagatelizujú.

„Nemyslím si, že jeden politický spor povedie ku kolapsu,“ povedal poľský prezident Andrzej Duda a dodal, že jeho premiér mal na mysli len novoobjednané zbrane, ktoré sa aj tak na Ukrajinu nikdy nedostanú.

Jake Sullivan, poradca Bidenovej administratívy pre národnú bezpečnosť, vo štvrtok povedal, že verí, že „Poľsko bude naďalej podporovať Ukrajinu“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa tento týždeň na krátkej návšteve Washingtonu snažil posilniť americkú podporu svojej krajine, čo bolo zohľadnené v politickej kampani pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. Bývalý prezident Donald Trump a jeho popredný republikánsky rival, guvernér Floridy Ron DeSantis, tvrdia, že chcú, aby Spojené štáty prestali posielať zbrane na Ukrajinu.

Senátor Joe Manchin, demokrat zo Západnej Virgínie, po štvrtkovom stretnutí so Zelenským priznal, že „ľudia hovoria o tom, koľko peňazí sa míňa“. Ale dodal: „Investujeme do demokracie.“

Ďalší prezidentskí kandidáti Republikánskej strany, ako napríklad bývalý viceprezident Mike Pence, bývalá guvernérka Južnej Karolíny Nikki Haleyová a bývalý guvernér štátu New Jersey Chris Christie, podporujú Ukrajinu.

Politické udalosti sa okolo tejto problematiky odohrávajú aj vo východnej Európe. Litovský prezident Gitanas

Noseda, hlasitý zástanca vojny Ukrajiny proti Rusku, na

Piotr Boras, vedúci pracovník Európskej rady pre zahraničné vzťahy so sídlom vo Varšave, povedal: „Poľsko-ukrajinské vzťahy sa stali rukojemníkom poľskej predvolebnej kampane,“ s odkazom na parlamentné voľby, ktoré sa budú v krajine konať budúci mesiac.

Upozornil však, že škody spôsobené vyjadreniami Morawieckého zostávajú.

„Veľmi to škodí ukrajinskej otázke, pretože tento príbeh sa podobá a legitimizuje tie hlasy v Európe (hlavne z krajnej pravice), ktoré spochybňujú potrebu dodávok zbraní Ukrajine,“ uviedol Boras v e-maile.

Robert Fico, dvojnásobný premiér Slovenska, sa vrátil ako predskokan do parlamentných volieb v tejto krajine. Jeho ľavicovo-populistická strana zaujala proruský postoj a zaviazala sa, že v prípade zvolenia vo voľbách 30. septembra zruší vojenskú a politickú podporu Slovenska Ukrajine.

Niklas Masoher, vojenský analytik z Centra pre bezpečnostné štúdie na Federálnom technologickom inštitúte v Zürichu, povedal, že je možné, že niektoré politické strany by mohli „vložiť vajcia do nacionalistického košíka…, aby získali podporu voličov“ a vyhli sa dojmu nacionalistickej sily. Poskytovanie „neoprávnenej solidarity Ukrajine“ na úkor miestnych záujmov.

„Bolo by naivné predpokladať, že neexistujú žiadne kompromisy medzi individuálnymi záujmami krajín NATO a ukrajinskými záujmami,“ povedal Masoher, ktorý Poľsko označil za „silného podporovateľa“ Ukrajiny, pokiaľ ide o dodávky vojenského materiálu.

Povedal: „Existuje široké strategické prekrývanie, ale to neznamená, že tieto záujmy sa v každom prípade zhodujú.“ Otázky, ako sú dodávky energie alebo potravín, sú „rozhodujúce body, alebo ak chcete, nervové body vo vzťahu medzi týmito krajinami“.

Daniel Freed, bývalý veľvyslanec USA v Poľsku a teraz vysoký člen think-tanku Atlantic Council, povedal, že posledná patová situácia vo východnej Európe „nie je koncom poľsko-ukrajinskej aliancie“ a zaznamenal Dudovu snahu vrátiť sa k týmto komentárom. Od svojho premiéra.

„Táto malá kríza možno dosiahla svoj vrchol,“ povedal Fareed telefonicky z Berlína. „Toto sa stane… vo vojnovej situácii, keď sú nervy ľudí naštrbené a v stávke sú skutočné problémy.“

„Som si dostatočne istý, že sa to napraví a je to v procese nápravy – aspoň dúfam,“ povedal.