Šéf vojenskej aliancie Jens Stoltenberg uviedol, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan súhlasil s podporou švédskej snahy o vstup do NATO.

Povedal, že turecký líder postúpi žiadosť Švédska parlamentu v Ankare a „zabezpečí ratifikáciu“.

Medzitým švédsky premiér Ulf Kristersson povedal: „Som veľmi šťastný, je to dobrý deň pre Švédsko.“

Turecko predtým strávilo mesiace blokovaním žiadosti Švédska a obvinilo ho z hosťovania kurdských militantov.

Ako jeden z 31 členov NATO má Turecko právo veta nad každou novou krajinou, ktorá sa k skupine pripojí.

Americký prezident Joe Biden v reakcii na túto správu uviedol, že víta záväzok prezidenta Erdogana pokročiť v „urýchlenej ratifikácii“ švédskeho členstva.

„Som pripravený spolupracovať s prezidentom Erdoganom a Tureckom na posilnení obrany a odstrašenia v euroatlantickom regióne. Teším sa na to, že privítam premiéra Christersona a Švédsko ako nášho 32. spojenca v NATO,“ uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

Biden hovoril s Erdoganom v nedeľu a vyzval ho, aby upustil od svojho nesúhlasu s členstvom Švédska v NATO, a s tureckým lídrom sa opäť stretne v utorok.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalin Buerbock medzitým na Twitteri napísala: „V 32 rokoch sme všetci vo väčšom bezpečí.“ Britský premiér Rishi Sunak povedal, že pristúpenie Švédska by „nás všetkých urobilo bezpečnejšími“.

Stoltenberg oznámil dohodu v pondelok neskoro večer v hlavnom meste Litvy Vilniuse, kde sa má v utorok začať summit NATO. Stalo sa tak po rozhovoroch medzi tureckými a švédskymi lídrami.

Líder NATO to označil za „historický krok“, zdôraznil však, že nemožno stanoviť „jasný dátum“ vstupu Švédska do vojenskej aliancie – pretože to závisí od tureckého parlamentu.

Povedal, že obe krajiny pracujú na riešení tureckých „legitímnych bezpečnostných obáv“ a v dôsledku toho Švédsko zmenilo svoju ústavu, zmenilo zákony a rozšírilo svoju protiteroristickú operáciu proti PKK (PKK – v Turecku zakázaná). Vývoz zbraní do Türkiye sa obnovil.

Turecko a Maďarsko sú v súčasnosti jediní dvaja členovia NATO, ktorí neratifikovali žiadosť Švédska o členstvo.

Na otázku o opozícii Budapešti Stoltenberg povedal, že „Maďarsko dalo jasne najavo, že nebude poslednou krajinou, ktorá bude ratifikovať“.

„Myslím si, že tento problém bude vyriešený,“ dodal.

V pondelok sa zdá, že prezident Erdogan spájal tureckú podporu švédskej kandidatúre do NATO so opätovným otvorením zmrazených rozhovorov o členstve s Ankarou.

Predstavitelia EÚ žiadosť rýchlo zamietli s tým, že ide o dve samostatné otázky.

Vo vyhlásení zverejnenom po oznámení dohody však NATO uviedlo, že Švédsko bude aktívne podporovať snahy o „revitalizáciu procesu pristúpenia Turecka k EÚ“, čo by zahŕňalo „modernizáciu colnej únie medzi EÚ a Tureckom a liberalizáciu vízového režimu“.

Turecko prvýkrát požiadalo o vstup do Európskej únie v roku 1987, ale jeho smerovanie k autoritárstvu za prezidenta Erdogana zastavilo prístupový proces.

Od minuloročnej totálnej invázie Ruska na Ukrajinu však Erdogan zohral jedinečnú úlohu aj ako vodca NATO s vplyvom v Moskve.

Minulý rok pomohol sprostredkovať Čiernomorskú obilnú iniciatívu, ktorá Ukrajine umožňuje vyvážať poľnohospodárske produkty z jej prístavov.

Turecko pomohlo udržať dohodu pri živote napriek opakovaným ruským hrozbám, že odstúpi.

Türkiye však rozhneval Kremeľ aj tým, že Ukrajine dodal ozbrojené drony.

Ruských predstaviteľov to rozhnevalo aj cez víkend, keď Turecko prekvapivo povolilo piatim bývalým veliteľom ukrajinskej posádky v Mariupole vrátiť sa do Kyjeva na záver návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Podľa podmienok minuloročnej výmeny zajatcov Rusko očakávalo, že muži zostanú v Turecku až do konca vojny.