Najviac environmentálne škodlivých dotácií na Slovensku spadá do oblasti energetiky a dopravnej politiky. Za najškodlivejšie pre životné prostredie sa považujú dotácie súvisiace s využívaním hnedého uhlia na domácu výrobu energie. Rozhodnutie o postupnom ukončení dotácií na uhlie oznámila vláda SR v decembri 2018 s cieľom ukončiť dotácie do roku 2023. Do roku 2030 sa plánuje postupné ukončenie všetkých environmentálnych, zdravotných a bezpečnostných služieb na Slovensku.

Cieľom Environmentálnej stratégie SR je zabezpečiť environmentálnu efektívnosť, zaviesť súbor prísnych a predvídateľných nástrojov politiky v čase a odstrániť EHS. Stratégia zohľadňuje budúcu zelenú fiškálnu reformu, ktorá sa zameria na zvýšenie daní na dopravu, ktorá má negatívny vplyv na životné prostredie. Už bolo zavedených niekoľko opatrení, ktoré by uľahčili prístup k ekologickým alternatívam, ako je napríklad daňová úľava pri registrácii elektrických a hybridných vozidiel. Reforma by mala zohľadňovať základné ciele environmentálnej politiky a zároveň predchádzať sociálnej nerovnosti.

Dotácie na fosílne palivá na Slovensku dosiahli v roku 2017 výšku 41,62 € na obyvateľa. V roku 2019 boli celkové náklady na dotácie spojené so spaľovaním uhlia na domácu výrobu energie na Slovensku približne 176 miliónov €. Daňové úľavy na zemný plyn používaný na vykurovanie domácností, spracovanie nerastov a v teplárňach spolu presahujú 61,6 milióna eur. Priame straty na príjmoch súvisiace s preferenčným daňovým režimom služobných vozidiel dosiahli v roku 2012 111 miliónov eur.

Slovenskú energetickú politiku ovplyvňujú obavy z energetickej chudoby. Ceny elektriny na Slovensku patria medzi najvyššie v strednej a východnej Európe. Najchudobnejších 40 % slovenskej populácie platí na pokrytie nákladov na energiu 20 až 25 % svojho ročného príjmu domácnosti. Opatrenia na úsporu energie môžu byť súčasťou riešenia, no chudobnejšie domácnosti zvyčajne nie sú schopné zaplatiť počiatočné investičné náklady.

Plán obnovy a odolnosti Slovenska podporí výmenu uhoľných alebo olejových vykurovacích systémov a starých plynových kotlov za nízkouhlíkové riešenia v rodinných domoch ako neoddeliteľnú súčasť obnovy komplexných budov. Investičný balík v hodnote 528 miliónov eur bol vyčlenený na financovanie rozsiahlej renovačnej vlny s cieľom zlepšiť energetickú a ekologickú hospodárnosť najmenej 30 000 bytových jednotiek. Súčasťou balíka je aj vyčlenenie 50 miliónov eur na kotly na fosílny plyn – pokus o riešenie energetickej chudoby. Plán obsahuje aj opatrenia na zníženie nákladov na zelené investície a prechod pre nízkopríjmové skupiny, príspevok k zmierneniu energetickej chudoby a podporu prechodu na vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami.

Prebiehajúca globálna energetická kríza spôsobená ruskou inváziou na Ukrajinu a ďalšie faktory môžu oddialiť niektoré plánované reformy, keďže vlády skúmajú, ako lepšie ochrániť domácnosti s nízkymi strednými príjmami pred nárastom životných nákladov a zároveň zachovať svoje záväzky voči ekologickým reformám. To predstavuje mimoriadnu výzvu na Slovensku, kde sa 85 % zemného plynu dováža z Ruska.

Ak sa chcete dozvedieť viac o reformnom procese na Slovensku a v iných členských štátoch, čítajte ďalej Prípadové štúdie krajín a zostavovanie informačných prehľadov.