Slovensko: Odmietlo navrhované zmeny legislatívy o oznamovateľoch korupcie

Článok 19 sa pripojil ku koalícii medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti pri podpise spoločného listu vyzývajúceho slovenský parlament, aby zamietol navrhované zmeny zákona o ochrane oznamovateľov korupcie. Navrhované zmeny by výrazne obmedzili ochranu oznamovateľov Výrazne bránia odhaľovaniu korupčných trestných činov a výmene informácií pre verejné blaho. Urobia sa aj zmeny Slovensko je jedinou krajinou, kde whistleblowing neposkytuje ochranu, pokiaľ vláda nesúhlasí s tým, že odhaľovanie korupcie je „nevyhnutnosťou“. Prečítajte si nižšie uvedený list a pomocou tlačidla v spodnej časti tejto stránky zobrazte všetkých signatárov.

Zaslané e-mailom na adresu:

Minister spravodlivosti SR Boris Susko
Minister vnútra SR Mátoš Štaj Istok
Predseda parlamentu SR pán Peter Pellegrini
Všetci poslanci parlamentu SR

8. januára 2024

Vážení ministri, prezident a poslanci NR SR,

My, nižšie podpísané organizácie, vám píšeme, aby sme vyjadrili vážne obavy z navrhovanej legislatívy – vypracovanej v tajnosti –, ktorá by výrazne obmedzila ochranu oznamovateľov na Slovensku. Žiadame vašu podporu pri odmietnutí tejto novej legislatívy a zabezpečení toho, aby Slovensko zostalo európskym lídrom v ochrane oznamovateľov korupcie vo verejnom záujme.

Slovenská vláda poslala 6. decembra 2023 do parlamentu zákon, ktorý by na základe svojvoľných a subjektívnych rozhodnutí zrušil ochranu oznamovateľov pre policajtov a zrušil minimálnu slobodu prejavu pre všetkých ostatných. Nie je zahrnuté v smernici EÚ o oznamovateľoch korupcie. V skutočnosti môže tajná operácia na prípravu tohto zákonného návratu porušovať podmienky EÚ a môže ohroziť financovanie Slovenska.

Odstrániť ochranu oznamovateľov pre políciu

Nový jazyk by zmenil existujúci zákon s cieľom odstrániť ochrany takto:

§ 25aa Prechodné ustanovenia k zmenám účinným dňom zverejnenia/prijatia.
(1) Ochrana oznamovateľa, ktorý je príslušníkom Policajného zboru, zaniká dňom účinnosti tohto zákona.
(2) Ochrana poskytnutá oznamovateľom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa nezachová, pokiaľ nie sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom.

Vláda zmenu obhajovala nasledujúcim vysvetlením:

Táto zmena je v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlásia porušenia práva Únie v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. v súlade s a ktorých rozsah je obmedzený na osobné, okrem iného, ​​„osoby so štatútom pracovníka v zmysle článku 45 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vrátane štátnych zamestnancov“. Výraz „vrátane štátnych zamestnancov“ je potrebné chápať vo svetle vylúčených funkcií, ktoré predstavujú výkon verejnej služby. Tento záver potvrdzuje aj znenie článku 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/1937, v ktorom sa uvádza: „Touto smernicou nie je dotknutá zodpovednosť členských štátov chrániť národnú bezpečnosť ani ich právomoc chrániť svoje záujmy. “ Základné bezpečnostné záujmy.

Tento výklad nemôže obstáť pri skúmaní. Na začiatok článok 45 ods. 1 len objasňuje, že sú zahrnutí aj štátni zamestnanci. Neobmedzuje žiadne práva týchto pracovníkov. Stručne povedané, v tomto článku nie je žiadna medzera v zametaní právnej polície.

READ  bne IntelliNews - Fico podpisuje dohodu o zostavení ľavicovo-populistickej vlády na Slovensku

Po druhé, smernica neobsahuje žiadnu požiadavku, aby informátori boli štátnymi zamestnancami. Pokrytie v článku 4 ods. 1 písm. a) zahŕňa, ale nie je obmedzené na, štátnych zamestnancov. Ako je vysvetlené v odôvodnení 38:

Ochrana sa musí v prvom rade vzťahovať na osoby, ktoré majú postavenie „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ods. 1 ZFEÚ, ako ho vykladá Súdny dvor, t. j. a pod vedením inej osoby výmenou za kompenzáciu.Odmena. Ochrana by sa preto mala poskytnúť aj pracovníkom v neštandardných pracovnoprávnych vzťahoch vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov so zmluvou na dobu určitú, ako aj ľuďom s pracovnou zmluvou alebo v pracovnom pomere s agentúrou dočasného zamestnávania a v neistých typoch vzťahov. . Štandardné formy ochrany pred nespravodlivým zaobchádzaním sa často ťažko uplatňujú. Pojem „pracovník“ zahŕňa aj štátnych zamestnancov, štátnych zamestnancov, Rovnako ako všetci ostatní ľudia pracujúci vo verejnom sektore. (zvýraznenie pridané).

Právne predpisy navyše porušujú klauzulu o nestornovaní smernice. Zákony o prevode nemôžu narušiť už existujúce práva oznamovateľov. Ako sa uvádza v článku 45 ods. 2: „Implementácia tejto smernice v žiadnom prípade nepredstavuje dôvod na zníženie úrovne ochrany, ktorú už členské štáty poskytujú v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.“

Tu bol V predchádzajúcom zákone Slovenska z roku 2019 nie je žiadna podmienečná medzera, ktorej účel je vysvetlený v článku 1, ktorým je poskytnúť „ochranu osobám, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním trestných činov…“ Článok 2 písm. a) definuje chránené osoby ako „každá fyzická osoba, ktorá v dobrej viere oznámi orgánu zodpovednému za prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateľovi…“ Opäť nie je výnimkou, že zákon chráni všetky fyzické osoby okrem polície.

Vláda legislatívu obhajovala aj tým, že policajná výnimka bola opodstatnená, pretože smernica vylučuje otázky národnej bezpečnosti. To však len obmedzuje predmet zverejnení. Smernica nestanovuje, že príslušníci národnej bezpečnosti nie sú chránení z dôvodu odhalenia nezákonnosti alebo zneužitia právomoci nezávisle od národnej bezpečnosti. Tvrdenie vlády je bezprecedentné. Žiadna iná členská krajina EÚ netvrdila, že všetka policajná činnosť je záležitosťou národnej bezpečnosti. Slovensko nemôže vytvoriť právny precedens na výrazné obmedzenie rozsahu pôsobnosti smernice.

READ  Profesionálne tenisové výsledky

Odstráňte minimálnu ochranu slobody prejavu

Navrhovaná legislatíva obsahuje množstvo ustanovení na svojvoľné vymazanie ochrany. Dvaja z najnebezpečnejších informátorov v ozbrojených silách hádajú, či majú práva, čo by okrem porušovania požiadaviek smernice na jasné hranice vyvolalo aj silný mrazivý efekt.

Základnou podmienkou ochrany je „nevyhnutnosť“ ohlasovania

V § 2 písm. c) sa vyžaduje, že oznamovanie musí byť „nevyhnutné“ alebo oznamovateľ musí byť bez práv a nemôže sa brániť proti odvete. Tento subjektívny test znamená, že informátor musí uhádnuť, či úradník súhlasí s tým, že pravda nemôže čakať, čo by malo mať vážny dopad na tok dôkazov potrebných na potlačenie korupcie v zárodku. Aj táto podmienka je v mnohých prípadoch až do ukončenia vyšetrovania nereálna. Ešte dôležitejšie je, že táto základná požiadavka nezákonne oslabuje minimálne normy smernice, pretože článok 5 ods. 2 chráni všetky správy a zverejnenia podporované „dôvodným podozrením“. Nahlasovanie priestupkov nie je potrebné na získanie ochrany zákona. Základná podmienka tiež porušuje podmienku neregresie. V doterajšom zákone Slovenska nebola požiadavka „nevyhnutnosti“.

Diskvalifikácia z dôvodu „očividného“ zneužívania oznamovateľov

Oddiel 2(k) odstraňuje ochranu pre každého informátora, ktorý sa zapojí do „jasného zneužitia“ nahlásenia. Toto úplne subjektívne kritérium opäť otvára dvere svojvoľnému odstráneniu oznamovateľov, na ktoré sa vzťahuje smernica. Opäť odzrkadľuje trojnásobné porušenie požiadaviek smernice na jasnosť, minimálnu úroveň ochrany a zákaz zrušenia. Smernica na ochranu vyžaduje len to, aby príslušné dôkazy prešli testom dôvodných pochybností. Nezahŕňa túto dodatočnú výzvu na rozsudok. „Jasné zneužitie“ môže nechať bezbranných tých, ktorí robia čestné chyby, alebo tých, ktorých dôkazy sú presné, ale ktorí majú údajne zlovestné motívy. Cieľom normy rozumných pochybností je chrániť čestné chyby. Z odôvodnenia smernice 32 je jasné, že motívy nemajú nič spoločné s týmto hodnotením. Bez ohľadu na dôkazy musia oznamovatelia uhádnuť, či im úradníci veria alebo nie, a musia správne uhádnuť, aby zistili, či majú práva. V zákone o preddavkovom prestupe Slovenska takáto diera nebola, takže porušuje aj klauzulu proti reverzii. V zásade je zraniteľnosť zbytočná. Každý, kto podá oznámenie o zneužívaní, neprejde testom dôvodného podozrenia.

READ  Koronavírus: Island má zelenú farbu, Slovensko v hodnotení krajín červenú

Porušenie podmienečného nariadenia prostredníctvom tajného zákona

Jednou zo základných zásad práva EÚ je, že kroky vlády musia byť založené na transparentnej, pluralitnej a demokratickej metóde, pretože nedodržiavanie tejto zásady by mohlo viesť k zodpovednosti vrátane prerušenia financovania EÚ. V prípade vyššie napadnutých legislatívnych návrhov však nedošlo k interakcii s komunitou a celý proces bol zahalený rúškom tajomstva, čo malo za následok Realita.

Hlavná otázka v centre tejto záležitosti sa týka zosúladenia zrýchleného konania so zásadami právneho štátu, ako sú definované v nariadení o podmienkach EÚ. Okrem toho princíp právneho štátu vyžaduje aj právnu istotu. Rýchle zmeny právnych predpisov môžu spôsobiť neistotu pre rôzne zainteresované strany vrátane informátorov. Je potrebné zabezpečiť, aby výkonné orgány nekonali svojvoľne a zbrklosť pri tajnej príprave tejto legislatívy vytvorila riziko svojvoľných rozhodnutí, pretože sa obchádzalo riadne preskúmanie a hodnotenie. Tento odklon od základných princípov práva EÚ vyvoláva nielen otázky o legitímnosti legislatívneho procesu, ale spochybňuje aj záväzok presadzovať právny štát v rámci EÚ. Tieto opatrenia vlády SR oprávňujú Európsku komisiu na prijatie opatrení, vrátane finančných sankcií, ako sú uvedené v Nariadení o podmienkach.

****
Vzhľadom na vážne problémy, ktoré nový zákon môže spôsobiť, nebude stačiť jednoducho zrušiť porušovanie smerníc EÚ, ako sme zhrnuli vyššie. S úctou zdôrazňujeme, že tieto alebo iné dôležité zmeny v právnom poriadku Slovenska by sa nemali dokončiť bez legitímneho procesu, ktorý dáva zainteresovaným stranám a špecializovaným orgánom s príslušnou jurisdikciou právo hlasovať. Vyzývame preto vládu, aby stiahla navrhovaný zákon a poslancov parlamentu, aby tento návrh na úpravu súčasnej ochrany oznamovateľov na Slovensku zamietli a požadovali, aby všetky budúce návrhy podliehali otvorenej a legitímnej konzultácii a preskúmavaniu.

Sme vám naďalej k dispozícii, aby sme vám odpovedali na akékoľvek otázky alebo vám poskytli akékoľvek ďalšie informácie, ktoré budete potrebovať.

vitaj,
Nižšie podpísané organizácie

Kópia pre: Prezidentka Slovenskej republiky, pani Zuzana Čaputová

Zobraziť vo formáte PDF

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *