Slovensko bolo rajom pre utečencov z Ukrajiny. Ale ako dlho?

Hlavná vlaková stanica v Bratislave, hlavnom meste Slovenska, slúži ako križovatka pre ukrajinských utečencov.

Irina, matka s dvoma mladými dievčatami, nedávno pricestovala z Ľvova do Budapešti, hlavného mesta Maďarska. „Mám tam priateľov, ktorí mi môžu pomôcť,“ hovorí.

Anna, niečo po dvadsiatke, mieri na západ do Prahy, českej metropoly, kde hovorí, že má kontakty kvôli jej práci v IT.

Jeden zo slovenských dobrovoľníkov – jeden z mnohých trpezlivo čakajúcich so svojimi rodinami na železničných nástupištiach, hovoriaci väčšinou po ukrajinsky alebo anglicky – hovorí, že počet utečencov prechádzajúcich cez Hlavnú stanicu v posledných dňoch klesol, ale verí, že stále potrebujú pomoc desiatok. . Dnes väčšina z nich smeruje na západ.

K 30. marcu vstúpilo na Slovensko viac ako 283 300 ukrajinských utečencov, uvádza sa vo vyhlásení slovenskej polície. To predstavuje asi 5 percent populácie, čo je približne rovnaké percento utečencov, aké teraz prijalo Poľsko.

Ministerstvo vnútra SR 25. marca informovalo, že z utečencov, ktorí vstúpili do krajiny, viac ako 104 000, teda päťdesiat, boli deti.

Nie je jasné, koľkí sa rozhodli zostať na Slovensku, v krajine s približne päť a pol miliónmi obyvateľov. Podľa núdzových zákonov sa utečenci môžu vrátiť do krajiny bez akýchkoľvek dokladov, ak cestujú do iných krajín EÚ alebo na Ukrajinu.

Yana, ktorá sa lúči s dvoma ukrajinskými priateľmi smerujúcimi do Česka, hovorí, že chce zostať v Bratislave. Nedávno som začal na čiastočný úväzok v miestnej škole. Jej deti čoskoro začnú chodiť do miestnej školy.

Katerina Klingová, vedúca výskumníčka bratislavského think tanku GLOBSEC Policy Institute, uviedla, že Slováci, podobne ako ďalší Európania, boli z invázie šokovaní.

„Mnoho Slovákov otvorilo svoje domovy a ponúklo pobyt ukrajinským utečencom,“ povedala. Mnohí odišli na hranice a ponúkli bezplatnú prepravu; Mnohí z nich poskytli finančnú pomoc, dary potravín a iné zásoby.“

READ  Boris Johnson pozdravuje svetových lídrov v Glasgowe na klimatickom summite COP26 a vyzýva ich, aby konali za svoje deti už teraz

Ukrajinčina sa teraz vysiela spolu so slovenčinou a angličtinou na staniciach verejnej dopravy. Z okien a balkónov veží visí vlajka krajiny. Prezidentský palác v hlavnom meste sa v noci rozžiaril v modrožltých farbách Ukrajiny.

„Veľmi si vážim prístup slovenských občanov k tomu, ako vítajú ukrajinské rodiny,“ povedal pre France24 v rozhovore z 28. marca premiér Eduard Heger.

„Snažíme sa ich srdečne privítať a občania Slovenska ukázali, že majú veľké srdce,“ dodal.

Ale päť týždňov po konflikte charitatívne organizácie a pracovníci v prvej línii varujú, že vláda musí urobiť viac, aby pomohla.

Len tento týždeň otvorili v Bratislave veľkokapacitné 24-hodinové centrum pomoci. Slovenský parlament schválil 23. marca takzvaný zákon „Lex Ukrajina“, zákon, ktorého cieľom je uľahčiť a sprehľadniť život ukrajinských utečencov na Slovensku. Prezidentka Susanna Shaputova ho však formálne podpísala až 29. marca.

Vláda na druhý deň schválila príspevok na bývanie pre utečencov, ktorý štát vyplatí majiteľom hotelov alebo rodinám prijímajúcim utečencov. Dospelí dostanú štipendium 7 eur na noc a do 15 rokov 3,50 eura.

Odozva zo strany úradov je dobrá, keďže Slovensko nezažilo takú situáciu príchodov utečencov vo veľkom počte, hovorí Zuzana Štivolová, výkonná riaditeľka Ligy za ľudské práva, významného slovenského občianskeho združenia.

Dodala, že chýba finančná podpora od štátu. Doteraz neexistoval núdzový finančný systém pre charitatívne organizácie, ktorý by im kompenzoval tieto služby alebo financoval ich aktivity.

Nebyť súkromných darcov, povedala Stivulová, „už nebudeme môcť financovať našu prítomnosť a aktivity.“ „Preto nutne potrebujeme, aby nám štát poskytol dotačné schémy.“

Od začiatku marca majú ukrajinskí utečenci právo pracovať bez pracovného povolenia a prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, pričom deti môžu chodiť do škôl a škôlok.

Miestne noviny však uvádzajú, že školy v určitých oblastiach krajiny dochádzajú, no inde v krajine je dostatok miest. Pracovníci mimovládnych organizácií tvrdia, že je potrebné viac prepojeného myslenia zo strany úradov.

READ  Stručná správa o demokracii: Čelenie agentúre Frontex v Maďarsku; Poľské ženy sa vracajú do ulíc

Uprostred toho sa v posledných dňoch objavil politický škandál. Ministerstvo vnútra je pod paľbou za to, že súkromnej firme zadalo zákazku za 2,5 milióna eur na správu veľkokapacitného krízového centra v pohraničnom meste Michalovce na východe.

Vybranú firmu údajne vlastní podnikateľ Július Slovák, ktorý v minulosti pôsobil v Strane obyčajných ľudí a nezávislých osôb (OĽaNO), jednej zo štyroch strán koaličnej vlády.

Minister vnútra a člen OĽaNO Roman Miculič hovorí, že firmu mu odporučili charitatívne organizácie pozdĺž hraníc.

Väčšina to podľa správ miestnych médií popiera. Opoziční politici požadujú vysvetlenie, prečo bola firma, ktorá zvyčajne organizuje firemné akcie, vybraná na pomoc utečencom a prečo si ju vybrali bez verejného nákupu.

Iní sa pýtajú, prečo vláda cítila potrebu privatizovať takúto úlohu.

V parlamente sa hovorí o vyslovení dôvery Mikulcovi. Dokonca sa proti nemu obracajú aj niektorí jeho koaliční partneri. Prípadom sa zaoberá orgán finančného dohľadu.

Čiastočne v dôsledku tejto polemiky skončil 29. marca vo funkcii riaditeľ krízového manažmentu na ministerstve vnútra Marián Dretomský.

Keďže sa vláda pokúša štandardizovať svoje postupy, existujú obavy, že by mohlo dôjsť k pokazeniu nálady verejnosti.

„V prípade dlhotrvajúceho konfliktu na Ukrajine by nebolo možné udržať takú úroveň nadšenia, pokiaľ ide o dobrovoľnícku kapacitu, financovanie a ubytovanie pre utečencov,“ hovorí Robert Fanshell z Univerzity Mateja Bella. V Banskej Bystrici.

Navyše, Slovensko bolo vždy semeniskom ruských dezinformácií. Odkedy ruský prezident Vladimir Putin koncom minulého mesiaca spustil inváziu na Ukrajinu, proruské názory mierne poklesli.

Ale veľké percento Slovákov stále sympatizuje s Moskvou. Prieskum, ktorý tento týždeň zverejnila Slovenská akadémia vied, ukázal, že 34 percent opýtaných sa domnieva, že vojnu na Ukrajine vyvolali západné mocnosti zámerne a Rusko reagovalo len na ich provokáciu.

READ  Veľkosť trhu, rozsah, predpoveď do roku 2029

Asi 28 percent verí, že Putinov účet je taký, že Rusko chce odzbrojiť a „odzbrojiť“ Ukrajinu.

Klingová z think-tanku GLOBSEC varuje, že ruské propagandistické kanály na Slovensku sa snažia obrátiť verejnú mienku aj proti ukrajinským utečencom.

„Mnohé zavádzajúce médiá sa snažia splietať príbehy o tom, že ukrajinskí utečenci dostávajú pomoc a všetko zadarmo, pričom o niektorých Slovákov vrátane starých ľudí nie je postarané,“ povedala.

Analytici tvrdia, že tieto dva problémy nie sú oddelené. Bez efektívnejšieho vládneho financovania charitatívnych organizácií a humanitárnych pracovníkov budú niektorí bojovať o prežitie, čo bude vyvíjať ďalší tlak na štátne služby. To zase môže zhoršiť predstavy, že s ukrajinskými utečencami sa zaobchádza lepšie ako so Slovákmi.

Bez efektívneho vedenia vlády by zároveň verejnosť mohla začať mať pocit, že nesie celú ťarchu pomoci utečencom, čo je problém, pri ktorom sa očakáva, že vojna na Ukrajine povedie k výraznému zvýšeniu životných nákladov.

Minister hospodárstva Richard Solek naznačil, že ukrajinská vojna by mohla mať na slovenskú ekonomiku väčší dopad ako pandémia COVID-19. V roku 2019 pochádzalo 78 percent dovážanej ropy a rafinovaných produktov z Ruska. Prognostici musia svoje prognózy rastu HDP Slovenska v tomto roku ešte upraviť.

Minister práce Milan Krajniak v polovici marca uviedol, že asi 60-tisíc ukrajinských utečencov by si dokázalo nájsť prácu, kým by to malo dopad na slovenskú pracovnú silu.

„Je dôležité, aby vláda našla spôsoby, ako zbaviť slovenských občanov a obyvateľov záťaže a tlaku,“ hovorí Štivolová z Ligy za ľudské práva.

„Myslím si, že to bude kľúčové, aby sa zabránilo negatívnemu posunu verejnej mienky smerom k utečencom z Ukrajiny.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *