Film dvoch československých režisérov Elmara Klosa a Jana Kádára s názvom Obchod na Korze slávnostne premietli 18. apríla – v ten istý deň, keď film pred 50 rokmi získal Oscara – v bratislavskom kine Mlados. Na tragický príbeh príkladnej slovenskej konfrontácie odvahy, chamtivosti a súcitu z 2. svetovej vojny nasleduje dokument Odchod na Korze (2013), ktorý sleduje stopy pôvodného filmu v malom meste na východnom Slovensku. . Sabinov, kde bol zastrelený. Režisér dokumentu Peter Zakoťanský upozornil, že problematika intolerancie, nenávisti a antisemitizmu je stále živá, a preto je dôležité neustále si pripomínať udalosti 2. svetovej vojny. Zakowanski dodal, že medzi komparzistami bola aj jeho rodina, napríklad prastará mama a matka, a kostýmy navrhla sestra jeho starej mamy.

O filmároch

Klos a Kadar začali spolupracovať v 50. rokoch vo vtedajšom komunistickom Československu a ich prvým filmom bola identická agitka Únos (Únos, Die Entfuehrung) o únose celého lietadla z komunistického Československa do bývalej Nemeckej spolkovej republiky. Medzi ich ďalšie filmy patrí Hudba z Marsu (Hadba Marceau); Tam, na termináli (Tam an konečné); Tri želania (Tŕi přání); Smrť sa volá Engelchen (Smrt si říká Engelchen, tiež Pretože nezabudneme alebo Pretože tiež neodpúšťame); Žalovaný (Obžalovaný); Ich posledným spoločným filmom je Touha zvaná Anada. Po invázii komunistických armád Varšavskej zmluvy do Československa Kádár emigroval do Spojených štátov amerických, kde pokračoval vo filmovaní až do svojej smrti (1979). Klos nakrútil viac filmov aj v Československu, kým v roku 1993 zomrel. Pôvodný príbeh Ladislava Grossmana.

Vo filme sa objavili aj herecké schopnosti Poľky Idy Kaminskej (ktorá, napodiv, bola o rok neskôr, v roku 1967, nominovaná na Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe) a Slováka Józefa Kronera. Film sa točí okolo židovskej majiteľky obchodu so šijacími materiálmi vdovy Rosalie Lutmanovej a malého slovenského podnikateľa Tona Brtka, ktorého švagor bol členom vtedajšej fašistickej elitnej skupiny Hlinkove gardy. Zavádza bertku do árijčiny, teda držby, obchodu. Podarilo sa to vďaka vojnovým zákonom Slovenského štátu, ktoré posielali Židov do táborov a umožňovali Slovákom zabaviť ich majetok. Bartko si však postupne obľúbi zmätenú starú dámu Rosalie, ktorá si ho vezme za svojho zamestnanca a keď príde rozkaz poslať všetkých miestnych Židov do vyhladzovacích táborov, rozhodne sa ju ukryť a zachrániť.

Keď bol film premietaný na New York Film Critics Circle Awards v roku 1966 (získal za najlepší cudzojazyčný film, pričom Kadar a Close obsadili tretie miesto ako režiséri), ​​Cronerovi sa podarilo predniesť prejav, ktorý bol preňho prepísaný do angličtiny. nehovoril po anglicky. Croner zomrel v roku 1998.

Spomienka na Sabinov

Hoci historické udalosti, ktoré začínajú román a film, nie sú príliš útržkovité, mesto Sabinoff vrelo oslavuje čas nakrúcania filmu a usporiadalo fotografie a nápis umiestnený na fasáde rohového domu na hlavnom námestí. Nachádza sa tu aj pamätná izba s rôznymi predmetmi pochádzajúcimi z natáčania filmu. Stavba v tesnej blízkosti domu, kde sa natáčal Obchod na Hlavnej ulici, sa rekonštruuje a pripravuje pre návštevníkov, povedal pre TASR primátor Peter Mulkan. Okrem informačného centra sa tam plánuje aj stála expozícia.

„Počas druhej svetovej vojny bolo 1040 ľudí prevezených do koncentračných táborov „Naše mesto je väčšinou židovské,“ povedal Molkan. „Iba 60 z nich sa vrátilo. Iní nemôžu žiť dlhšie, aby si splnili svoje sny a dosiahli svoje ciele. Toto sú smutné fakty, na ktoré by sa nemalo zabúdať.“

Divadlo Nová scéna práve uvádza muzikál – americkú verziu – na motívy Grossmanovej rozprávky a filmu.