Slováci sú od vlaňajšieho znovuzvolenia premiéra Roberta Fica hlboko rozdelení v názore na smerovanie a postavenie krajiny vo svete. Priaznivci považujú Fica za lídra s vlastným záujmom, zatiaľ čo jeho kritici tvrdia, že ide o populistu, ktorého proruské tendencie predstavujú pre krajinu veľké riziko.

Od svojho októbrového nástupu do najvyššej funkcie vytvoril Fico v slovenskej zahraničnej politike a jeho predtým silnej podpore Ukrajine hlavný kľúčový bod. Prisľúbil okamžité zastavenie vojenskej podpory pre Kyjev proti ruskej invázii a prisľúbil, že vykoľají ambície Ukrajiny vstúpiť do NATO.

Na domácej pôde jeho koaličná vláda tiež presadzuje kontroverzné reformy, ktoré viedli k týždňovým rozsiahlym pokojným protestom. Pokusy o reformu systému trestného súdnictva boli obzvlášť kontroverzné, keďže vláda sa snaží znížiť tresty za korupciu. Zrušila už aj Slovenskú špeciálnu prokuratúru, ktorá bola poverená vyšetrovaním závažných a politicky citlivých korupčných káuz, vrátane niektorých ľudí spájaných s Ficom a jeho stranou SMER („Trend sociálnej demokracie“).

Slovenská vláda sa snaží zrušiť aj verejnoprávnu RTVS a plánuje ju nahradiť novým národným vysielateľom, ktorý bude pod prísnejšou vládnou kontrolou.

Fico pred minulým ohromujúcim politickým návratom strávil vo funkcii premiéra viac ako desať rokov. V marci 2018 bol nútený rezignovať po týždňoch masových protestov, ktoré vyvolala vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Kuciak informoval o korupcii medzi elitou krajiny.

Tohtoročné ostro vybojované prezidentské voľby priniesli Ficovi posilnenie moci zvolením svojho spojenca Petra Pellegriniho do funkcie.