Nebyť transparentov, bolo by to masové zhromaždenie na skoré otvorenie vianočných trhov v Lipsku.

Potom prišli prejavy.

„Prosím, neprovokujte políciu a berte na vedomie, že ruské vlajky alebo transparenty podporujúce ruské ozbrojené sily nie sú vítané!“ Organizátor to oznámil megafónom na tohtoročnej akcii.

„Nemecko vystupuje ako exkluzívna bábka amerických záujmov a záujmov NATO,“ varoval prvý rečník dav stoviek ľudí, zmes študentov, rodín a dôchodcov. Niektorí niesli transparenty nemeckej ľavice, niektorí mierové vlajky a niektorí podomácky vyrobené transparenty, ktoré vytvárajú zložité paralely medzi deväťmesačnou vojnou na Ukrajine a pandémiou koronavírusu. Keď sa protiamerická rétorika stupňovala, dav tlieskal, posmieval sa a pískal.

„Politika embárg voči Rusku úplne zlyhala a je katastrofálne namierená proti nám,“ pokračoval hovorca s odkazom na holokaust a vyhlásil vojnu na Ukrajine za „raj“ pre „vojnových štváčov, zbrojárske firmy a ziskuchtivcov“.

Niekoľko týždňov každý pondelok večer – v súvislosti s pravidelnými protestmi v 80. rokoch proti komunistickému režimu v ten deň v Lipsku – sa takéto pochody konali v desiatkach miest po celom východnom Nemecku.

Väčšinu navštevuje niekoľko stoviek ľudí, z ktorých je veľa len niekoľko desiatok. Ale rovnako ako podobné stretnutia inde v strednej a východnej Európe poukazujú na znepokojujúci trend hlavného politického prúdu v regióne.

V Nemecku niektoré protesty zorganizovala radikálna ľavica a iné populistická pravica, čo naznačuje, že zhoršujúca sa hospodárska kríza, protichodné historické dedičstvo a zložitý vzťah s Ruskom sa snažia vyriešiť tradičné politické súperenie a integrovať nové hnutia, ktoré sa stavajú proti tejto situácii. spol.

V Lipsku, najväčšom meste východného Nemecka po Berlíne, sa tvrdá ľavica a tvrdá pravica často ocitli na spoločnej demonštrácii na Augustovom námestí, oddelenom len električkovou traťou.

„Chceme, aby vojnoví štváči z NATO prestali vyvolávať konflikt medzi Nemeckom a Ruskom, medzi Ukrajinou a Ruskom,“ povedala Sabine Kunzie, dôchodkyňa na zhromaždení. Držala hnedý kartónový transparent s nápisom: „Mier s Ruskom.“

„Chceme normalizovať ceny plynu a elektriny,“ dodala a vymenovala zoznam sťažností vrátane „vystavovania“ malých detí materskej škole. Dodala: „Nevadí mi hovoriť s vami, pretože ľudia musia pochopiť, že nie sme nacisti.“ „Chceme mier.“

David, nezamestnaný 30-ročný z Brandenburska, zdvihol kartónovú fotografiu kancelára Olafa Schultza: „Skákajúci Jack“ s nápisom „Biden’s War“ na zadnej strane.

„Obyčajní Nemci platia, pretože Amerika chce zasahovať do Ruska,“ povedal s tým, že jeho účty rastú a jeho šance získať prácu sa znižujú.

Na zhromaždeniach inde vo východnom Nemecku za posledné dva mesiace boli správy nápadne podobné, bez ohľadu na politický odtieň.

„Energetická bezpečnosť a ochrana pred infláciou – naša zem na prvom mieste!“ Transparenty oznámili na októbrovom zhromaždení v Berlíne organizovanom AfD, etablovanou pravicovo-populistickou stranou. Niektorí z demonštrantov mávali ruskými vlajkami.

Nedávne parlamentné odhalenie nemeckých bezpečnostných služieb odhalilo slogany kampane na 23 zhromaždeniach organizovaných krajne pravicovými saskými radikálmi v septembri. Obsahoval: „Nordstream 2, okamžite to otvor!“ ; „Spoločnosť, nie rozdelenie!“ a „Zastavte infláciu, vojnu a korónové šialenstvo!“.

„Do týchto protestov, najmä vo východnom Nemecku, je zakomponovaných veľa rôznych sťažností – z demokratického hľadiska veľmi nebezpečne,“ povedal profesor Hajo Funk, profesor politických vied na Slobodnej univerzite v Berlíne.

Dodal, že je pozoruhodné, ako protivojnové nálady nasmerovali populistické hnutia, ktoré sa etablovali proti obmedzeniam zavedeným počas pandémie.

Jeho šírenie však podľa jeho slov spomalili účinné opatrenia nemeckej spolkovej vlády, ktoré majú pomôcť spotrebiteľom a podnikom vyrovnať sa s dôsledkami vojny.

Vyhliadky, najmä s prudkým nárastom počtu utečencov v Európe a príchodom chladného počasia, však nie sú ani zďaleka isté.

Väčšie protivojnové protesty sa konali v susednej Českej republike, hoci tam proruské nálady často rozvírili vnútropolitické problémy.

Začiatkom septembra sa v Prahe zhromaždilo 70 000 demonštrantov, ktorí sa postavili proti vláde a NATO. Podľa Petra Gasta, vedúceho katedry politológie na Metropolitnej univerzite v Prahe, rečníci na demonštrácii boli „prokremelisti a euroskeptici“ a niekedy boli spájaní s konšpiračnými stránkami. Ale povedal, že ich publikum je „celkom rôznorodá skupina a väčšina ľudí prišla vyjadriť svoje sklamanie z toho, ako vláda riešila súčasnú sociálno-ekonomickú a energetickú krízu. Mnohí ľudia nevedeli, že ich využívajú prokremeľské skupiny.“

Podľa prieskumu, ktorý minulý mesiac zverejnil think tank Globsec, by na Slovensku podľa prieskumov 19 percent obyvateľov uprednostnilo víťazstvo Ruska pred víťazstvom Ukrajiny.

Zatiaľ čo verejné protivojnové alebo proruské pouličné protesty boli malé, „v priebehu zimy by sa to mohlo zmeniť,“ povedala Dominika Hajdu, riaditeľka pre politiku GlobeSec. Hajdu dodal, že aj slovenské protesty, tak ako v iných krajinách, „spájajú rôzne frakcie“.

Niektorí analytici skutočne vychádzajú zo skutočnosti, že protesty na miestach, ako je Praha, sa od septembra nezvýšili, aj keď chladnejšie počasie prispieva k vplyvu vyšších cien energií na domácnosti. To bude pravdepodobne vnímané ako „sklamanie pre každého v Moskve, ktorý chcel vidieť občanov oddelených od ich vlád,“ hovorí Milan Nesch, vedúci pracovník Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy.

Zdá sa však, že práve v Rakúsku majú protivojnové posolstvá a proruské nálady najväčšiu devízu.

Na pozadí nepopulárnej a rozdelenej centrálnej vlády Korupčné škandályRakúska populistická Strana slobody si v nedávnych prieskumoch opäť získala podporu voličov, pričom neúnavne obviňovala sankcie a nepriateľstvo voči Rusku za rastúce ekonomické ťažkosti, ktorým čelia Rakúšania z robotníckej triedy.

„Celá scéna aféry teraz hovorí za Stranu slobody,“ povedal Thomas Hofer, rakúsky politický komentátor. „Nie sme ďaleko od pozície, kedy by bolo predstaviteľné, že by boli číslo jeden v prieskumoch.“

Januárové regionálne voľby v Dolnom Rakúsku budú pozorne sledovať mnohí z nemeckej krajnej pravice, ktorá si pestuje čoraz užšie vzťahy so svojimi rakúskymi kolegami.

Máme jasný odkaz [government]kričal organizátor protestu z Lipska, keď sa dav začal presúvať Starým Mestom. V Nemecku vládne strach a neistota. . . Ukrajina je obetovaná na oltár amerických záujmov. . . A stojíme. “