Vo vysoko kontradiktórnom scenári komplexný systém prepojení medzi skutočným biznisom, bankami a vládami znamená, že počiatočná korporátna nekróza sa rýchlo rozšíri, čo povedie k zásadnému prehodnoteniu rizika v novom „kruhu skazy“ (obr. 17). Niekoľko nedostatkov v niektorých kritických a vzájomne prepojených sektoroch by mohlo rýchlo prerásť do lavíny a náhla realizácia strát by otriasla kapitálovými trhmi a spustila systémovú krízu, ktorá sa odrazila prostredníctvom inštitucionálnych, finančných a vládnych spätných väzieb.

Ak budeme konzervatívne predpokladať miery zlyhania zaznamenané v predchádzajúcich krízach, môžeme v tomto extrémnom scenári očakávať kumulatívnu mieru zlyhania počas nasledujúcich dvoch rokov na úrovni 10 %.. To by znamenalo prudký nárast bankrotov na základe aktuálnej ročnej pravdepodobnosti zlyhania menšej ako 1 %. Za týchto predpokladov by straty v podnikovom sektore vymazali bankám približne trojročné zisky (obr. 18). Banky reagujú obmedzením rizikovejších úverov, aby ušetrili kapitál – zvyčajne malým a stredným podnikom, ktoré to najviac potrebujú. Vzhľadom na korporátne suverénne expozície utrpí aj verejný sektor straty – vrátane v priemere až 5 % HDP z priamych strát a stratených príjmov z dane z príjmu právnických osôb – čo výrazne zníži ten malý priestor pre politiku (obrázok 18). V tomto prípade by sa eurozóna ocitla v dlhšej recesii, no tentoraz s väčším dlhom a minimálnym politickým priestorom na ďalší boj.

Aj keď tento scenár zostáva extrémny, podčiarkuje, že politiky finančného sektora v eurozóne musia byť viac orientované do budúcnosti s ohľadom na potenciálne riziká pre podnikový sektor. Platí to najmä v niektorých krajinách, kde spomaľujúce sa bankroty a nízka miera vymáhania aktív zväčšujú ekonomické jazvy, čím hrozí podkopanie finančného systému a podkopanie cenného politického priestoru. Na ďalšie zníženie dlhovej záťaže sú potrebné rýchlejšie, efektívnejšie a pevnejšie rámce na riešenie dlhov vrátane zjednodušených insolvenčných postupov pre MSP, hybridných mechanizmov reštrukturalizácie a mimosúdnych konaní.

Ochranné opatrenia by mali zahŕňať urýchlené dokončenie bankovej únie. Napriek individuálnemu dohľadu a likvidácii bánk zostáva banková únia nejednotná a s ňou spojené riziká možnej fragmentácie v časoch problémov. V posledných rokoch pokrok pri odstraňovaní dôležitých medzier, ako je návrh a implementácia európskeho systému poistenia vkladov (EDIS), stratil dynamiku a bude si vyžadovať nový tlak na dosiahnutie konsenzu a podporu väčšieho cezhraničného bankovníctva. Európska komisia síce prijala návrh na zmenu a ďalšie posilnenie rámca krízového riadenia bankovníctva a poistenia vkladov (CMDI) v Európskej únii so zameraním na stredné a malé banky, ignoruje však úlohu efektívnych národných inštitucionálnych ochranné systémy a význam EDIS (aj v rozhodnutí) na doplnenie bankovej únie.