Marianne Jesburg sa narodila v Pisani 23. decembra 1953 a vyrastala v Megafe. V roku 1979 študoval herectvo na Vysokej škole dramatických umení (VŠMU) v Bratislave.

Po absolutóriu nastúpil do prešovského Divadla Jonáša Zábourského, kde pôsobil až do roku 1984. Jeho herecká povaha, ktorá kombinovala podmanivý hlas s všadeprítomnou inteligenciou, ho predurčovala pre náročné postavy postavy od rebelov, skeptikov, násilníkov až po osobnosti mocných jednotlivcov, ktorí sa búria proti spoločnosti a poriadku. A dohody.

V rokoch 1984-1988 bol členom umeleckej skupiny martinského Divadla Slovenského národného povstania. Fotografoval Lysandera zo Sen o svätojánskej noci, Valmonta z Dangerous Acquaintances či horolezca Dalibora z Vantnerovej nevesty.

Zdroj: RTVS

V roku 1988 prešiel do Trnavského divadla pre deti a mládež, kde sa stretol s ďalšími náročnými divadelnými postavami, vrátane medzinárodných dramatických osobností, ako napríklad Moliere Don Juan či Shakespearov Macbeth.

Od roku 1992 je členom činohry Slovenského národného divadla. Z tu stvárnených 60 dramatických postáv je nevyhnutné spomenúť aspoň Gibbichodova od Čerešňového sadu po Čechova, Merkúra zo Shakespearovej hry Rómeo a Júlia alebo Mattiho Peraka z Domu v boku od Martina Kokuchina. Naposledy spieval na Nahrávkach SND 28. septembra v hre Jána Palárika Zmierenie alebo Dobrodružstvo s Obžinkmi.

Bratislavskí diváci sa o Jesbergovi dozvedeli aj z hosťovania v divadle A.A.

Zdroj: RTVS

Jedným z prvých filmov, v ktorých bola zastúpená Marianne Gisbergová, boli Pastieri koní na betóne, ktorý v roku 1982 nakrútil režisér Stephan O’Hare. Spolu s Mariánom Zednikovi vytvoril aj dvojicu hlavných postáv vo filme Kara plná bolesti (Stanislav Barnicki, 1985).

Ďalšie herecké príležitosti mal v trojdielnej televíznej inscenácii Mesto Anatol (Ján Zeman, 1988) alebo v seriáli Alžbetin dvor (Andrej Lettrich, 1986) alebo Štúrovci (Peter Mikulík, 1991).

Neskôr si zahral v televíznom filme Milano Lasica Chaos (2000) a v komédii Marie Poledňákovej Ako skrotiť krokodíly (2006), na ktorú nadviazal niekdajší trhák Ako ťahať za veľrybu. V roku 2007 sa predstavil v komediálnom filme Hudba, ktorý nakrútil režisér Juraj Nvota podľa slávnej prózy Petra Pišťánka.

Zdroj: RTVS

V roku 2009 si zahral vo filmoch Jánošík – Pravdivá história (režisérky Agnieszka Hollandová a Kasia Adamiková) a vo filme Hodinu nevíš … (Dan Svátek, 2009). Česká kinematografia ponúkla Marianne Jessberg ďalšiu príležitosť v podobe trpkej komédie Revival (Alice Nellis, 2013), keď stvárnil jedného zo štyroch starších hudobníkov, ktorí sa pokúšali opäť zažiariť na pódiách koncertu.

Poslednými filmami, ktoré sa v Marianne Jesbergovej predstavili, boli Krok do tmy (Miloslaw Luther, 2014), Kapitán Červený (Michel Kolar, 2016) a opäť česká fiktívna komédia Diablovo pero (Marek Njbert, 2018).

Zdroj: Film Punk

Diváci ho spoznali ako lexikón v televíznej šou Sedem s ro a svoje poznámky a postrehy zverejnil aj v tlači.

Ako skladateľ Marián Geišberg vydal Voice Swatches Nápoky (1998), Neladí – Nevadí (2002), Aha Live: Marián Geišberg a Daniela Danišková (2003).

Vydal zbierku poviedok Ono ma to poje (1998) a Prekročiť prah a zavrieť dvere (2005). V roku 2001 získal cenu Josepha Kronera za najlepší výkon v roku 2000 – za originálne stvárnenie Benedikta v hre Simona Graya v Endgame.

Jeho sestra Jana Uhova je tiež herečka. Synovia Marianne Jesburg sú tiež v umeleckej profesii, Martin Jesburg je dramatik a hudobník, Marek Jessburg je hudobník a herec.

Umelec zomrel 10. novembra 2018. Jeho zdravie sa zhoršilo v dôsledku zhubného karcinómu pľúc. Herec podstúpil náročnú operáciu a ďalšiu liečbu. O jeho smrti boli informácie, že Geisberg mu musel odstrániť polovicu pľúc. Bohužiaľ, úsilie lekárov nebolo nakoniec úspešné a Marianne odišla do hereckého neba.

V postave Mariána Giesburga stratila slovenská kultúra vynikajúceho herca, prozaika, básnika a hudobníka, ale stratila aj osobnosť, ktorá sa nikdy nebála komentovať súčasné spoločenské problémy.

Zdroj: Gog TV