Washington, DC: Výkonná rada Medzinárodného menového fondu ukončila konzultácie podľa článku IV[1]So Slovenskou republikou 6. marca 2024.

Ekonomika sa v roku 2023 spomalila, keďže sa skončilo vyberanie úspor z obdobia pandémie a negatívny rast reálnych miezd zasiahol spotrebu. Čiastočne to kompenzovali silné fiškálne stimuly odzrkadľujúce zvýšenie sociálnych výdavkov a opatrenia na kompenzáciu vplyvu rastúcich cien energií, ako aj verejné investície financované EÚ, ktoré dosiahli rekordnú úroveň. Inflácia klesla z rekordných úrovní na začiatku roka 2023, ale stále patrí medzi najvyššie v eurozóne.

Očakáva sa, že rast v rokoch 2024 a 2025 vzrastie na 2,1 a 2,6 %, zatiaľ čo inflácia by sa mala naďalej zmierňovať a do konca roka 2026 sa mala vrátiť k cieľu. Očakáva sa, že spotreba sa oživí, keď sa rast reálnych miezd zrýchli, čím sa zvýši disponibilný príjem. vývoz sa bude naďalej zotavovať, keď sa zlepšia dodávateľské podmienky, čím sa vyrovná vplyv spomalenia verejných investícií financovaných EÚ. Nepriaznivá demografia na Slovensku ovplyvní rast v strednodobom horizonte. Riziká sú výrazne vychýlené smerom nadol, vrátane slabého vonkajšieho dopytu, šokov v cenách komodít, oneskorení vo fiškálnej konsolidácii, pomalého vykonávania štrukturálnych reforiem a neúspechu pri efektívnom čerpaní grantov EÚ.

Hodnotenie Výkonnej rady[2]

Vedúci predstavitelia privítali odolnosť slovenskej ekonomiky a očakávali silnejší rast, ktorý sa očakáva v roku 2024. Riaditelia poznamenali, že hoci je výhľad celkovo priaznivý, sužuje ho vysoká miera inflácie a výrazné riziká poklesu vrátane rizík z globálneho spomalenia a eskalácie geopolitického napätia. .. Rovnako ako dlhodobé štrukturálne a demografické výzvy.

Riaditelia zdôraznili potrebu uprednostniť fiškálnu udržateľnosť a implementovať štrukturálne reformy na podporu hospodárskej diverzifikácie, inkluzívneho rastu a zelenej transformácie.

Riaditelia zdôraznili potrebu pokračujúceho záväzku kontrolovať verejné financie, pričom zdôraznili význam zníženia dlhu, opätovného vybudovania rezerv a prípravy na zvýšené výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva. Ambicióznejšia fiškálna konsolidácia v roku 2024 spolu s jasne definovanými opatreniami v oblasti príjmov a výdavkov v nasledujúcich rokoch podporia tieto snahy. Riaditelia vyzvali orgány, aby zvážili zvýšenie základnej sadzby DPH, ako aj majetkových a environmentálnych daní, a zhodli sa na potrebe lepšie zamerať sociálne výdavky a znížiť dotácie. Reforma fiškálneho rámca by pomohla zvýšiť fiškálnu transparentnosť a dôveryhodnosť a zlepšila by dlhodobý výhľad verejných financií.

Riaditelia uvítali flexibilitu finančného sektora a považovali súčasný makroprudenciálny postoj za primeraný. Mali by sa však pozorne monitorovať zraniteľné sektory úverového portfólia vrátane sektora komerčných nehnuteľností a domácností s nízkymi príjmami. Môže byť opodstatnené pridanie makroprudenciálnych opatrení zameraných na sektor komerčných nehnuteľností. Riaditelia sa tiež zhodli, že orgány by mali byť pripravené uvoľniť proticyklické kapitálové rezervy, ak sa na makrofinančnej úrovni zhmotnia riziká poklesu. Prioritou by malo byť aj riešenie zostávajúcich nedostatkov v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zvýšenie odolnosti finančného systému voči kybernetickým útokom.

Riaditelia naliehali na úrady, aby pokračovali v implementácii Národného plánu obnovy a odolnosti s cieľom podporiť inkluzívny a klimaticky priaznivý rast. Zdôraznili potrebu účinných politík trhu práce na zvýšenie účasti žien a starších ľudí na trhu práce. Riaditelia sa zhodli, že zvýšenie investícií do infraštruktúry, a to aj prostredníctvom lepšieho čerpania fondov EÚ, zachovania dobrej správy vecí verejných a priaznivej investičnej klímy, ako aj reformy vzdelávania pomôžu zvýšiť potenciál hospodárskeho rastu, znížiť regionálnu nerovnosť a posilniť integráciu menšín. Pochválili orgány za významný pokrok, ktorý dosiahli pri znižovaní emisií skleníkových plynov, a uvítali implementáciu národného energetického a klimatického plánu do roku 2023.