Korene tejto tradície siahajú k predkom dnešných pohanských Slovákov. V dedinách sa Vashianji vyznačovali sprievodmi s maskami alebo „koledníkmi“, ktoré obchádzali miestne domy, zatiaľ čo v mestách toto ročné obdobie znamenalo tanečné zábavy a plesy.

Koniec festivalu Vasanji závisí od dátumu Veľkej noci – pohyblivého sviatku na základe prvého splnu po začiatku astronomickej jari, ktorá pripadá na ktorúkoľvek nedeľu medzi koncom marca (v roku 2016 je Veľká noc 27. marca) a koncom apríla. Tohtoročná fašiangová sezóna je preto veľmi krátka, medzi 6. januárom a 9. februárom.

Slovo fašiangy pochádza zo starogermánskeho slova „vast-schanc“, čo znamená „Ausschank des Fastentrunks“, čiže vylievanie pôstneho nápoja. Nalievanie pôstneho nápoja symbolizovalo začiatok štyridsiatich dní pôstu počas pôstu, čas pred Veľkou nocou. Tento pôst sa v minulosti dodržiaval veľmi prísne, a preto boli posledné dni Vashyangi – na niektorých miestach nazývané „Ustatki“ (posledné zostávajúce dni), časom hojnej zábavy. Z čias Veľkej Moravy (9^r-10^r Storočie) sa nazýval aj „mjasopust“, čo znamená nechať veľa mäsa.

Fašiangy sa preslávili v Krumbachi (Zdroj: TASR)

Fašiangy môžu byť podľa ročníka krátke alebo dlhé. Ľudia žartovali, že počas krátkeho karnevalu sa mohli vydať aj škaredé dievčatá, čo súviselo s prevládajúcou roľníckou kultúrou. Hoci sa gazdovia v tomto období už pripravovali na jarné práce, nebolo veľa čo robiť a keďže sa bežne spracovávalo pierok a priadza, nastal ideálny čas na svadby. Potom svadby pokračovali niekoľko dní a boli sviatkom nielen pre rodinu, ale pre celú dedinu. Ak sa mladému mužovi nepodarilo oženiť sa v takom krátkom čase, často musel čakať celý rok.

V predkresťanskom kontexte a v stredoeurópskom regióne bolo cieľom Vasyanji pozývať jar rôznymi magickými rituálmi.

Oživenie dávnych tradícií v Poprade (Zdroj: TASR)

Slovania v tých pohanských a ranokresťanských časoch tiež oslavovali toto obdobie ako „maslenice“ (Maslow znamená maslo), čo znamená jedenie mnohých veľkých, kaloricky bohatých jedál. Predkovia Slovákov jedli skromné ​​jedlá, ale v období Vasianji, pred pôstom, jedli veľa sýteho jedla. Tradičnými jedlami boli funki (sladké štvorčeky plnené tvarohom, džemom alebo vlašskými orechmi), ciski (plnené koláče), bamboshi (vyprážané koláče), zhavini (placky) a mnohé ďalšie pochúťky – produkty zabíjačky ošípaných, ktoré sa v tomto období tiež bežne vyskytovali. Roku.

Súčasťou Vashianji v Krumbaci boli klobásy (Zdroj: TASR)

Po konvertovaní na kresťanstvo podstúpil Vashyangi plastickú operáciu. S okruhmi maskovaných dedinčanov, ktorí sú jedinou súčasťou. Masky sú teraz väčšinou na zábavu, ale v minulosti mali masky rituálny význam: masky používané na karnevale často predstavovali zvieratá a vyzerali strašidelne – toron (postava podobná krave), medveď alebo vlk – čím strašidelnejšie, tým lepšie. Ich úlohou bolo odstrašovať zlých démonov a duchov. Súčasťou Vašianje sú aj dnes v niektorých slovenských krajoch sprievody v maskách; No dnes sa muži väčšinou obliekajú za ženy a naopak, píše TASR.

Vashianji v Krumbachi (Zdroj: TASR)

V prvej polovici 20^r V 19. storočí sa začali nosiť kostýmy vrátane vojaka nesúceho bobra, keď manželky farmárov krájali darované jedlá. Každá dedina mala svoje tradičné básne a masky, ktoré vyzývali obyvateľov na každom námestí k tancu. V každom sprievode, ktorý bežal, bol miestny umelec. Fašiangy vyvrcholili obecným dedinským podujatím v miestnej krčme, kde sa konala hostina spojená s piknikom. „Pohreb na kontrabasu“, na ktorom sú ľudia oblečení ako kňaz, organista, hrobár, nástroj na katafalku a plačúca babička, symbolizuje, že čas na zábavu sa skončil a pôst sa stal introspektívnejším.

Kontrabas pochovaný v Poprade (Zdroj: TASR)

Vashianji v Starom Meste, Bratislava (Zdroj: SITA)

V súčasnosti sa tieto tradície oživujú na celom Slovensku, viac na vidieku ako v mestách (kde sa však tance ako tradície zachovali). Od dedín, mestečiek a miest západného Slovenska cez sever a juh až na ďaleký východ sa záver fašiangov nesie v znamení tradičných sprievodov, zabíjačiek a hodov, s maskovanými fašiangami (napr. na ľade, v r. Prešov) a niektoré tradičné procesie s reprízami starých zvykov (v Štylnici, Poprade, Prešove, Rimavskej Sobote a na iných miestach). Na ďalších miestach, ako sú lyžiarske stredisko Plejsy-Krompach a Levoča, sa konali súťaže vo varení tradičných fašiangových koláčov pod názvom pankušky.

Šišky (šišky) v Krompachoch (Zdroj: TASR)

Podľa Stanislavy Zvarovej, odborníčky na folklór Vzdelávacieho a kultúrneho strediska Jemer-Maluhont v Rimavskej Sobote, tradícia ľudových osláv Vašianji v minulosti prakticky zanikla v regiónoch Jemer a Malohont na juhovýchode Slovenska. Folklórne skupiny ho však stále uchovávajú a v súčasnosti sa v obciach opäť oživuje a stáva sa populárnejším. “Vasyanji bolo vo všeobecnosti časom zábavy a relaxu, keď ľudia mali ešte nejaké zásoby jedla, a časom radosti a radosti,” povedala Zvarová. “Okrem toho masky pomáhali skrývať identitu ľudí, takže aj tí, ktorí mali tendenciu byť vážnejší počas zvyšku roka, mohli tráviť čas, spievať a tancovať.”

Prehliadka v Rimavskej Sobote (Zdroj: TASR)