Napísal kardinál Michael Czerny, SJ

V dňoch 16. – 18. marca pricestoval na Slovensko kardinál Michael Czerny, dočasný guvernér Riaditeľstva pre podporu integrálneho ľudského rozvoja, aby sa zúčastnil na 3. Európskych katolíckych sociálnych dňoch (Bratislava, 17. – 20. marca 2022), a stretol sa s prezidentom Slovenskej republiky Zuzana Chaputová, ako aj predseda vlády Edward Heeger. Kardinál Cherny cestoval aj do východných oblastí Slovenska, kam prichádzajú utečenci z Ukrajiny, a za hranice, aby navštívil ukrajinské mesto Uhurod. O niekoľko dní neskôr sa kardinál zamyslel nad tým, čo ho najviac zasiahlo na tejto ceste po návšteve Maďarska pred týždňom.

V západnej časti Ukrajiny patrí väčšina katolíkov k východnému obradu a mnohí z kňazov, ktorých som stretol, sú ženatí a majú deti. Namiesto úteku na Západ zostávajú so svojimi rodinami, aby sa ďalej starali o ľudí a utečencov na cestách. Kostoly a synagógy sa stávajú bezpečnými prístavmi na ceste k spáse, pretože celá rodina farára nepretržite pracuje na prijímaní tých, ktorí to potrebujú.

Často nazývame tých, ktorí vychádzajú v ústrety cudzincom v ťažkostiach, ako „anjelov“ v prestrojení. Často zostávajú v anonymite ako tieto rodiny, rovnako ako muži a ženy, mnísi, slobodní kňazi, biskupi a mnohí obyčajní ľudia. Sú to naozaj anjeli. Ale nie sú sami: Biblia nás vyzýva, aby sme si rozšírili oči a uvedomili si, že tí, ktorí to potrebujú, sú tiež anjeli. List Hebrejom nás varuje: „Nezanedbávajte štedrosť cudzincov, lebo niektorí sa tým tešili z anjelov a nevedeli o tom“ (Hebr 13:2).

Na svojej ceste som videl týchto anjelov: môžete to vidieť na tom, ako menia tých, ktorí ich vítajú. V Berehove som navštívil študentskú rezidenciu, ktorá bola prerobená na prijímacie centrum. Myslel som, že sa stretnem s biskupom a nejakými miestnymi kňazmi. Určite tam boli, ale boli tam aj hlavy iných kresťanských denominácií, židovskej komunity a vyšší štátny úradník. To isté sa stalo v Uhurode: na večeri so seminaristami, ktorá nasledovala po pôstnej omši v gréckokatolíckom chráme, boli prítomní predstavitelia židovskej komunity a iných kresťanských denominácií.

To na mňa naozaj zapôsobilo, pretože vzťahy medzi rôznymi náboženskými skupinami v týchto regiónoch sú často problematické, plné konfliktov a predsudkov. Potreba vítať utečencov zrazu umožňuje, ba dokonca vyžaduje konkrétny ekumenizmus solidarity: stretávať sa a spolupracovať, aby sme odpovedali tým, ktorí to potrebujú. Blízkosť chudobných a slabých zbližuje tých, ktorí ich vítajú. Keď sa zhromažďujeme ako bratia a sestry, aby sme pomáhali druhým, nevyhnutne zistíme, že všetci sme bratia a sestry! Zdá sa to byť samozrejmé: bratia môjho brata sú moji bratia! Ale v praxi na to často zabúdame.

Ukrajinskí utečenci ohlasujú dobré posolstvo – ako anjeli bez toho, aby o tom vedeli – tým, ktorí ich vítajú: nie slovami, dokonca ani skutkami, ale jednoducho tým, že sú tým, kým sú, a tým, že potrebujú pomoc, privádzajú každého späť k základom. Tým sa dostávame do kontaktu s hlbokou pravdou slov pápeža Františka o chudobných: „Nová evanjelizácia je výzvou, aby sme rozpoznali silu spásy v ich živote a postavili ich do stredu pútnickej cesty Cirkvi. nájsť v nich Krista, dať svoj hlas ich veciam, ale aj byť s nimi priateľmi, počúvať ich, hovoriť v ich mene a prijať tajomnú múdrosť, o ktorú sa s nami chce Boh prostredníctvom nich podeliť“ (Farah EvangeliiA číslo. 198).

Deje sa to nielen v rámci západnej Ukrajiny, ale aj za hranicami, v krajinách, kam napokon utečenci prichádzajú. Pre tieto krajiny je príchod nováčikov pozvaním otvoriť sa a vymaniť sa z uzavretia, ktoré je trvalým dedičstvom sovietskej éry. Je to hlboká a náhla zmena: súčasné historické udalosti prinútili tieto spoločnosti naučiť sa niečo, čo nepoznali a nepraktizovali, ale čo si vážia. Mali by byť rešpektovaní, keď robia svoje prvé kroky, a nie byť posudzovaní na základe pozícií, ktoré zaujali v minulosti, aby sa tak uvítala skúsenosť a vytvorila sa iná budúcnosť. „Pomôžte nám spolupracovať“ je požiadavka, ktorá sa objavuje na stretnutiach s miestnymi solidárnymi organizáciami, ako aj s verejnými orgánmi na rôznych úrovniach.

Po návrate zo Slovenska som hneď odišiel na Dakar 9. svetové fórum o vodektorý som presunul Správa Poslal pápež František. Asi 7000 kilometrov od Ukrajiny názov fóra „Vodná bezpečnosť pre mier a rozvoj“ priviedol kauzu mieru do centra pozornosti. Zhoršovanie životného prostredia a klimatické zmeny ohrozujú prístup k vode pre mnohých obyvateľov, ktorí čoraz častejšie trpia katastrofálnymi suchami.

Voda sa má v nadchádzajúcich desaťročiach stať vysoko strategickým zdrojom a potenciálnym zdrojom vojen a konfliktov, najmä v regiónoch, kde veľké rieky pretínajú hranice medzi národmi, ako napríklad v Afrike. Vo všetkých týchto situáciách, píše pápež, sa „voda musí stať symbolom prijatia a požehnania, dôvodom na stretnutie a spoluprácu, ktorá zvýši vzájomnú dôveru a bratstvo“. Hospodárenie s vodou ako verejným statkom a ako základným a univerzálnym ľudským právom je záväzkom, ktorý spája budovanie bratstva a starostlivosť o náš spoločný domov.

Keď sa modlíme a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zastavili túto hroznú vojnu na Ukrajine, musíme sa aj naďalej tešiť, aby sme zabránili potenciálnym konfliktom v budúcnosti.