MANILA, Filipíny (AP) – Plavidlá čínskej pobrežnej stráže vystopovali skupinu filipínskych aktivistov a rybárov, ktorí sa plavili na drevených člnoch smerom k spornej plytčine v Juhočínskom mori, ktorú Peking prísne stráži pred tým, čo považuje za votrelcov.

Filipínska pobrežná stráž nasadila tri hliadkové lode a ľahké lietadlo, aby na diaľku monitorovali skupinu asi 100 ľudí, ktorí vyrazili zo západnej provincie Zambales, aby potvrdili suverenitu Manily nad plytčinou Scarborough a jej okolitými vodami. Do trojdňového výletu sa zapojili desiatky novinárov.

Námorníctvo tiež vyslalo loď, aby pomohla monitorovať účastníkov.

Iman Hizon, jeden z organizátorov, uviedol, že štyri drevené člny s Filipíncami boli ešte ďaleko od plytkých vôd, keď ich za súmraku začali prenasledovať najmenej dve lode čínskej pobrežnej stráže, dodal, že účastníci zostali v dobrej nálade a už sa nevrátia. .

Niektorí skandovali „atin ito“ – názov skupiny, čo v tagalčine znamená „toto je naše“ – po tom, čo zbadali plavidlá čínskej pobrežnej stráže.

„Prápor Atin Ito bude pokračovať vo svojej ceste,“ povedal Hizon.

„Naše lode nacvičujú úhybné manévre, zatiaľ čo filipínska pobrežná stráž sa naďalej drží v tesnej vzdialenosti od konvoja, aby zmarila akýkoľvek ďalší pokus lodí čínskej pobrežnej stráže,“ uviedol Hizon.

Organizátori uviedli, že konvoj by mal doraziť do oblasti plytkej vody vo štvrtok ráno a dodali, že sa budú snažiť vyhnúť konfrontáciám, ale sú pripravení na každú núdzovú situáciu. Skupina plánuje umiestniť symbolické teritoriálne bóje a poskytnúť jedlo a palivo filipínskym rybárom na šírom mori v blízkosti plytkých vôd.

„Naša misia je mierová, založená na medzinárodnom práve a zameraná na presadzovanie našich suverénnych práv,“ povedala Rafaela Davidová, jedna z hlavných organizátoriek. Dodal: „Budeme sa plaviť s odhodlaním, nie s provokáciou, aby sme dali regiónu civilný charakter a zachovali celistvosť našich krajín.“

V decembri skupina podnikla expedíciu na ďalšiu spornú plytčinu, ale po stopovaní čínskou loďou cestu prerušila.

Čína fakticky prevzala kontrolu nad Scarborough Shoal, trojuholníkovým atolom s obrovskou rybárskou lagúnou obklopenou prevažne ponorenými koralovými výbežkami, tým, že ho obkľúčila plavidlami pobrežnej stráže po napätom konflikte s filipínskymi vládnymi plavidlami v roku 2012.

Filipínska vláda, rozhnevaná konaním Číny, postúpila územné spory v roku 2013 medzinárodnej arbitráži a do značnej miery vyhrala, pričom tribunál v Haagu o tri roky neskôr rozhodol, že historicky založené expanzívne nároky Číny na rušnej námornej trase sú podľa dohovoru OSN z roku 1982 neplatné. O morskom práve.

Rozsudok vyhlásil Scarborough Shoal za tradičnú rybársku oblasť pre čínskych, filipínskych a vietnamských rybárov. V minulosti rybári kotvili v plytkých vodách, aby sa v búrlivom počasí vyhli veľkým vlnám na šírom mori.

Čína sa odmietla zúčastniť arbitráže, odmietla jej výsledky a naďalej ju napáda.

Pred dvoma týždňami čínska pobrežná stráž a plavidlá podozrivých milícií použili vodné delá na filipínsku pobrežnú stráž a rybárske plavidlá hliadkujúce v plytčine Scarborough, pričom obe plavidlá poškodili.

Filipíny odsúdili kroky čínskej pobrežnej stráže v súvislosti s plytkými vodami nachádzajúcimi sa v medzinárodne uznávanej výhradnej ekonomickej zóne tejto krajiny juhovýchodnej Ázie. Čínska pobrežná stráž uviedla, že podnikla „nevyhnutné kroky“ po tom, čo filipínske lode „porušili suverenitu Číny“.

V odpovedi na otázku o konvoji Atina Ita v stredu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí povedal: „Ak filipínska strana zneužije dobrú vieru Číny a poruší územnú suverenitu a jurisdikciu Číny, Čína bude chrániť svoje práva a podnikne protiopatrenia v súlade so zákonom a povinnosťami. .“ Dôsledky, ktoré z toho vyplynú, bude znášať výlučne filipínska strana.“

Okrem Filipín a Číny to boli aj Vietnam, Malajzia, Brunej a Taiwan Účasť na regionálnych konfliktoch.

Lode čínskej pobrežnej stráže sa odvážili aj do vôd v blízkosti Vietnamu a Malajzie Indonézia V minulosti to vyvolalo napätie a protesty, ale krajiny juhovýchodnej Ázie s významnými ekonomickými väzbami s Čínou neboli veľmi kritické voči čoraz asertívnejším krokom Pekingu.

Filipíny zverejnili videá svojich územných konfrontácií s Čínou a pozvali novinárov, aby boli svedkami nepriateľských akcií na šírom mori. V stratégii získania medzinárodnej podporyČo rozpútalo slovnú vojnu s Pekingom.

Zvyšujúca sa frekvencia potýčok medzi Filipínami a Čínou viedla v posledných mesiacoch k menším kolíziám, zraneniam personálu filipínskeho námorníctva a poškodeniu zásobovacích člnov. Vyjadrila obavy, že regionálne spory by mohli prerásť do konfliktu Ozbrojený konflikt medzi Čínou a Spojenými štátmidlhoročný zmluvný spojenec Filipín.

___

Sledujte ázijsko-pacifické pokrytie AP https://apnews.com/hub/asia-pacific