Ministri zahraničia a poľnohospodárstva G7 na stretnutí v Nemecku budú diskutovať o naliehavých opatreniach na prelomenie ruskej blokády vývozu obilia z ukrajinských prístavov, vrátane pokusu o otvorenie ciest cez rumunské a pobaltské prístavy.

Zákaz vývozu obilia sa rýchlo stal jednou z najpálčivejších diplomatických a humanitárnych kríz na Ukrajine. Joe Biden v utorok povedal, že Spojené štáty pracujú na riešeniach, ako „dostať tieto potraviny do sveta, aby mohli pomôcť znížiť ceny“.

Ministri zahraničných vecí G7 sa stretávajú v pobaltskom stredisku Weissenhaus severovýchodne od Hamburgu a ministri poľnohospodárstva v Stuttgarte.

Cem Ozdemir, nemecký minister poľnohospodárstva a člen Strany zelených, hľadal s EÚ niekoľko mesiacov alternatívne trasy vlakov cez Poľsko a Bielorusko do pobaltských prístavov, ale rozdielne rozchody vlakov medzi Ukrajinou a Poľskom, v minulosti nahromadená doprava a nedostatok všetkých koľajových vozidiel proti tejto možnosti.

Podľa jedného ukrajinského odhadu len 20 % exportu, ktorý Ukrajina bežne posiela cez čiernomorské prístavy, možno prepraviť po železnici do pobaltských prístavov. Náklady na pozemnú dopravu sa za posledný rok päťnásobne zvýšili.

Pred vojnou sa väčšina ukrajinských potravín – dosť na nakŕmenie 400 miliónov ľudí – vyvážala cez sedem čiernomorských prístavov v krajine. Za osem mesiacov pred vypuknutím konfliktu ním podľa Svetového potravinového programu OSN prešlo takmer 51 miliónov metrických ton obilia. Ukrajinský obchod má hodnotu 47 miliárd dolárov (38 miliárd libier) ročne.

Ukrajinský minister pre poľnohospodársku a potravinovú politiku Mykola Solsky preskúmal možnosti od Gdanska alebo ďalej na východ až po prístav Klaipeda v Litve a tri prístavy v Lotyšsku. Baltské prístavy s nimi stratili obchod Rusko A Bielorusko vrátane potaše má preto voľné kapacity.

Rímsky prístav Konstanca tiež zobral nejaké ukrajinské zásielky obilia, ale lode prepravujúce obilie do Turecka by pravdepodobne museli zostať v rímskych vodách.

Organizácia Spojených národov tiež diskutovala o tom, či by sa cez Bielorusko mohol otvoriť humanitárny koridor na prepravu obilia do pobaltských prístavov, pretože miera trasy medzi Ukrajinou a Bieloruskom je štandardizovaná.

„Teraz sú sýpky na Ukrajine plné. Zároveň 44 miliónov ľudí na celom svete kráča v ústrety hladomoru. Musíme otvoriť tieto prístavy, aby sa jedlo mohlo dostať dovnútra a von,“ povedal David Beasley z Organizácie Spojených národov World Food. Program, ktorý už týždne bije na poplach. Z Ukrajiny. Svet si to vyžaduje, pretože stovky miliónov ľudí na celom svete sú závislé od potravín, ktoré prichádzajú cez tieto prístavy.“

Bežne Ukrajina vyvezie cez čiernomorské prístavy asi 5-6 miliónov ton obilia a 700 000 ton olejnatých semien mesačne. Podľa Ukrajinského agropodnikateľského klubu existujú kumulatívne odhady exportu čohokoľvek medzi 15 miliónmi a 20 miliónmi ton.

Markjan Dmitrasevič, vymenovaný námestník ukrajinského ministra poľnohospodárstva, uviedol, že vývoz po železnici by sa mohol rozšíriť na 600 000 ton až 1 milión ton, ale vyčistenie existujúcich zásob bude trvať 18 až 24 mesiacov, kým sa pridá akákoľvek nová plodina. V apríli sa z Ukrajiny po železnici vyviezlo len 560 000 metrických ton.

Opätovné otvorenie prístavov zostáva najlepšou možnosťou, povedal Roman Slaston, generálny riaditeľ Ukrajinského agropodnikateľského klubu, ale vývoz po súši, riečnych člnoch a železničných nákladných autách by sa mohol zdvojnásobiť na takmer polovicu toho, čo predtým prechádzalo cez ukrajinské čiernomorské prístavy.

Povedal, že najväčší potenciál rastu bude mať zorganizovanie armády až 10 000 nákladných áut prepravujúcich obilie na päťdňovej spiatočnej ceste z Ukrajiny do pobaltských prístavov. Povedal, že Ukrajina by mohla využiť 40 obilnín v Európskej únii.

Slaston uviedol, že až 5000 železničných vozňov naložených obilím na poľskej hranici čaká na prekročenie, no v súčasnosti je kapacita len 350 vagónov denne.

Po tom, čo ruské rakety v pondelok zasiahli prístavné mesto Odesa, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal: „Bez nášho poľnohospodárskeho exportu sú už desiatky krajín v rôznych častiach sveta na pokraji nedostatku potravín. Najviac budú zasiahnutí najchudobnejší. Politické dôsledky toho budú strašné.“

David Miliband, výkonný riaditeľ Medzinárodného záchranného výboru, povedal: „Zatiaľ sa domnievam, že sankcie proti Rusku možno za rastúce ceny potravín obviňovať prinajmenšom rovnako ako inváziu na Ukrajinu. Je potrebné vyhrať obrovskú konkurenciu.“ celosvetovo nad verejnou mienkou.“ .

Už teraz sú náznaky, že ruská diplomacia sa snaží prehodiť vinu. Sergej Lavrov, ruský minister zahraničných vecí, počas návštevy Ománu tvrdil, že ukrajinské úrady odmietajú povoliť lodiam prevážajúcim pšenicu z ich prístavov a zamínovali oblasti okolo prístavov. Ukrajina uviedla, že obvinenia sú absurdné.

V roku 2020 bola Ukrajina piatym najväčším svetovým vývozcom pšenice a významnými príjemcami boli krajiny s nízkymi a strednými príjmami. Hlavnými vývoznými destináciami boli Egypt, Indonézia, Pakistan, Bangladéš a Libanon.

V Egypte, kde tretina obyvateľstva žije pod oficiálnou hranicou chudoby a je závislá od štátom dotovaného chleba, vzrástli ceny múky o 15 %. Všeobecná miera inflácie za apríl presiahla 13 %.

V mesiaci nasledujúcom po začiatku konfliktu sa vývozné ceny pšenice a kukurice zvýšili o 22 % a 20 % v uvedenom poradí, okrem prudkého nárastu v roku 2021.

Tieto nárasty budú pravdepodobne pokračovať, keďže sejba pre ukrajinských farmárov sa oneskorila až o pätinu v dôsledku nedostatku herbicídov, chladného počasia, motorovej nafty a premávky vozidiel z dôvodu zákazu vychádzania, uviedol Solsky. Farmári prešli z jarných plodín na slnečnicové semená a sóju. Odhaduje sa, že asi jedna pätina ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy je teraz v rukách Ruska.