Festival slovenského filmu ukončilo v nedeľu 26. novembra premietanie historickej drámy „DôverníkTrojdielny cyklus filmových premietaní vznikol v spolupráci Pittovho oddelenia slovanských jazykov a literatúr, Pittovho centra európskych štúdií, Pittovho centra európskych štúdií a Pittovho centra európskych štúdií. Západoslovenská kultúrna spoločnosť v Pensylvánii a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone, DC. Záverečné premietanie, ktoré bolo pre verejnosť bezplatné, sa konalo v Frick Fine Arts Building.

Pre technické problémy boli prítomní presťahovaní z posluchárne do menšej triedy na poschodí. Nahradenie čalúnených a čalúnených sedadiel stoličkami z tvrdého plastu nebránilo účastníkom v tom, aby si pochutili na občerstvení zadarmo alebo sa veselo zdravili. Miestnosť zaplnila angličtina a slovenčina, ako aj zriedkavo pokrčené vrecia so zemiakovými lupienkami a nečakané reklamné prestávky filmu vyvolávajúce dobromyseľné stonanie.

Film The Confidant z roku 2012 v českom a slovenskom jazyku sleduje mladý pár Adama a Evu, ako sa zaoberajú dôsledkami Adamovho dozoru nad štátnym dozorom na totalitnom Slovensku. Festival slovenského filmu je len jedným zo slovenských kultúrnych podujatí, ktoré organizujú pre slovenskú komunitu v Pittsburghu, uviedol výkonný riaditeľ WPSCA Joseph Sinko.

„Western Slovak Cultural Society of Pennsylvania organizuje akcie každý mesiac. Raz ročne máme filmy na University of Pittsburgh – Slovak Films [with] Anglický preklad – Naša slovenská ochutnávka vín [and] „Ochutnajte slovenské pivo,“ povedal Sinko. „[They are] Jedinečné podujatia pre ľudí slovenskej kultúry, aby sa dozvedeli o slovenskom dianí.

Cinco povedal, že tento rok začali na festivale premietať viac existujúcich filmov, ale nedosiahli úroveň návštevnosti pred pandémiou.

„Tento rok máme viac moderných filmov, skôr ako staršie filmy,“ povedal Cinco. „[When] Zvykli sme si – pred koronavírusom, v Bouvard Auditorium – staré filmy, dostávali sme okolo 30, 35 [people]. Tu je krásna hala, [and] Aktuálne filmy, no neviem, či súťažíme s chladným počasím alebo Steelers, ale máme len 15 filmov.

V čase, keď sa film skončil a oneskorenci potichu vkĺzli na zadné sedadlá, bola celková návštevnosť 20 ľudí.

Abby Krause, odbor biologické vedy a odbor slovakistika, povedala, že festival jej pomohol pochopiť, aký bol život počas komunistického režimu v Československu pre jej rodinu a dokonca aj pre jej profesorov.

„toto [festival] „Zahŕňa modernejšie filmy alebo filmy, ktoré vznikajú dnes, ktoré sa zaoberajú históriou toho, s čím sa moja rodina žijúca na Slovensku počas komunistického režimu musela vyrovnávať, alebo čím si prešli niektorí moji učitelia,“ povedal Kraus. .

Krausová povedala, že sa spája so svojím slovenským dedičstvom prostredníctvom podujatí, ako je Festival slovenských filmov, a preto sleduje a vedie slovenské podujatia v Pitte.

„Som Slovák z oboch strán mojej rodiny,“ povedal Kraus. „Stal som sa tu prezidentom slovenského klubu [at Pitt]„Teraz som koordinátorkou Festivalu slovenského dedičstva a to ma skutočne viedlo k tomu, že mám skvelé príležitosti na interakciu s komunitou, ale aj štúdium v ​​zahraničí, naučiť sa jazyk, ktorým hovoria moje tety okolo mňa, a dozvedieť sa viac o mojom dedičstve. .“

Hoci sa festival konal v Pittovom areáli, zúčastnili sa ho prevažne seniori, nie študenti. Desaťročia priamych skúseností, ktoré účastníci získali, vytvorili prostredie spoločného kultúrneho porozumenia. Ich znalosť Slovenska počas komunistického režimu sa prejavila aj v ich reakciách na repliky filmu. Niekedy sa smiali chápavo, niekedy súcitne a niekedy vôbec. Pri absencii počuteľných reakcií prítomní súhlasne a niekedy aj zachmúrene kývali hlavami. Hoci aspekty filmu smerovali k fantázii, väčšie témy strachu a totality, ktoré boli zobrazené na plátne, boli veľmi reálne a niektorých na festivale sa dotkli sŕdc.

Albina Senko, ktorá pôsobí v zbore poradcov WPSCA, má s totalitou vo vzťahu k Slovensku priamu skúsenosť. Sledovala film z prvého radu a potom povedala, že sa jej páčil, pretože hovoril o jej osobnej skúsenosti.

„Prišiel som zo Slovenska na konci druhej svetovej vojny,“ povedal Senko. „Takže [the film] „Bolo to veľmi milé.“

Festival slovenského filmu reflektoval tieto príbehy z minulosti a zároveň zdôraznil ich aktuálnosť v súčasnosti. Kraus povedal, že festival presahuje primitívne historické chápanie tým, že premieta filmy, ktoré ilustrujú pretrvávajúce účinky komunizmu vo východnej Európe.

„Myslím si, že veľa ľudí si neuvedomuje, aký vplyv má dnes Sovietsky zväz na svojich občanov,“ povedal Kraus. „Niektoré z týchto filmov teda skutočne veľa odhaľujú o tom, čo sa vtedy udialo, ale ukazujú aj kultúru Slovenska v súčasnosti a ako ju ovplyvnila a ako táto doba ovplyvnila ľudí.“