História Dňa národného povstania

Genézu Slovenského národného povstania možno datovať do septembra 1938, kedy bola podpísaná Mníchovská dohoda. Touto dohodou, podpísanou európskymi mocnosťami, boli Sudety – územie Československa – fakticky postúpené nacistickému Nemecku. Československo s tým súhlasilo v dôsledku nemeckých vojenských útokov a diplomatického tlaku zo Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska.

Sudety, známe aj ako nemecké Sudety, boli zahrnuté do vymedzených hraníc Československa pri vzniku novovzniknutej krajiny v roku 1918. Stalo sa tak však bez súhlasu Nemcov žijúcich v Sudetoch, ktorým sa neskôr venovala menšia pozornosť. než Česi a Slováci. V roku 1936 bolo 60 % nezamestnaných v Československu Nemci. To bol zrejmý dôvod, prečo si Nemecko nárokovalo Sudety.

V júni 1944 začali nemecké vojenské sily s pomocou pronacistického prezidenta Slovenska Josefa Tisu okupovať Československo. Exilová československá vláda, dezertéri slovenskej armády a ďalší slovenskí priaznivci vytvorili odbojové hnutie. Toto povstanie trvalo asi dva mesiace, kým ho v októbri 1944 čiastočne nepotlačilo Nemecko.

Na Slovensku sa výročie povstania veľmi neoslavuje, niektorí vnímajú povstanie ako prokomunistické hnutie. Katolícki nacionalisti často odsudzujú povstanie, pretože Jozef Tissot – ktorý bol v tom čase prezidentom – bol tiež katolík. V Bratislave, hlavnom meste krajiny, však niektorí oslavujú túto príležitosť kladením vencov k pamätníku venovanému povstaniu.