České múzeum vracia pôvodnú Beethovenovu partitúru dedičom

Uverejnené 3. decembra 2022 o 7:02 ET

Rukopisná hudba Ludwiga van Beethovena je v zbierke Moravského zemského múzea v Brne 30. novembra 2022 v Brne na Slovensku. (álek Václav/CTK cez AP)


PRAHA – Hudobný rukopis Ludwiga van Beethovena bol vrátený dedičom najbohatšej rodiny Československa spred druhej svetovej vojny, ktorej členovia museli utiecť z krajiny, aby unikli pred holokaustom.

Moravské zemské muzeum v českom Brne obsahuje originál rukopisu štvrtej časti Beethovenovho Sláčikového kvarteta B dur, op. 130 má v zbierke už viac ako 80 rokov. Múzeum vystavilo obraz prvýkrát tento týždeň v očakávaní jeho odovzdania právoplatným majiteľom.

„Je to jeden z najcennejších predmetov v našich zbierkach,“ povedala kurátorka Simona Sindilašová.

Múzeum uviedlo, že zákon o vrátení majetku ukradnutého nemeckými nacistami umožnil návrat. Podrobnosti o tom, ako po 1. svetovej vojne rodina, ktorej majetok pochádzal najmä zo stredoeurópskeho baníctva a bankovníctva, získala skladbu od jedného z neskorých kvartet nemeckého skladateľa, nie sú známe.

„Je nám ľúto jej straty, ale právom patrí rodine Pecekových,“ povedala Šindilašová.

Šesťčasťové Sláčikové kvarteto B dur skomponoval Beethoven v rokoch 1825-1826 ako súčasť svojej práce na sérii kvartet na objednávku ruského princa Nicholasa Galtzina. Premiéru mal v marci 1826 v Musikverein Music Hall vo Viedni v Rakúsku.

Múzeá, archívy a knižnice v Českej republike, Francúzsku, Nemecku, Poľsku a Spojených štátoch majú v súčasnosti takmer 300 strán kompletného podpisu.

Je známe, že Beethoven, ktorý zomrel v roku 1827, odovzdal štvrtý diel svojmu sekretárovi Karlovi Holzovi a pred Betschekom ho získali najmenej dvaja ďalší súkromní vlastníci vo Viedni.

Rodina sa v marci 1939 počas nacistickej okupácie Československa pokúsila poslať rukopis do zahraničia, čo naň upozornilo gestapo.

Nemci podľa Šendilašovej požiadali vtedajšieho znalca z Moravského zemského múzea, aby preveril, že dokument vypracoval Beethoven, a ten to pred okupantmi „poprel v snahe zachrániť“.

READ  McTavish strelil 4 góly, keď Kanada vyradila Slovensko 11:1

Lož ho mohla vyjsť draho, ale fungovala; Múzeum si mohlo dielo ponechať. Väčšinu majetku a majetku rodiny Peckových však zabrali nacisti, ktoré boli po vojne v Československu znárodnené komunistickým režimom.

Z nového domova v USA sa Franz Petschek, ktorý viedol rodinnú banskú firmu v Československu, pokúšal pozemok obnoviť, no neúspešne kvôli rozdeleniu povojnovej Európy a vzniku železnej opony.

Moravské zemské muzeum podpísalo 3. augusta zmluvu o prevode vlastníctva rukopisu na jeho dedičov. Ďalšie rodiny s nárokmi na majetok a cennosti stratené počas 2. svetovej vojny však na vyriešenie svojich prípadov stále čakajú.

Anne Weber, spolupredsedníčka komisie pre ukoristené umenie v Európe so sídlom v Londýne, uviedla, že hoci sa 47 krajín v roku 2009 dohodlo, že sa pokúsia vyriešiť krivdy z obdobia holokaustu, „vracanie ulúpeného umenia sa často zdá byť také vzdialené ako kedykoľvek predtým“.

„Asi 90 % všetkých umeleckých diel, ktoré rodiny dnes hľadajú, sa nikdy nenájde ani nevráti,“ povedal Weber minulý mesiac na konferencii v Prahe, aby zhodnotil pokrok od prijatia nezáväznej Terezínskej deklarácie.

Deklarácia vyzvala vlády, aby vynaložili maximálne úsilie na vrátenie bývalého židovského náboženského a komunálneho majetku skonfiškovaného nacistami, fašistami a ich spolupracovníkmi, a odporučila štátom, aby zaviedli programy na riešenie otázky súkromných budov a pozemkov.

___

Prispel videoreportér Jan Gebert z Brna v Českej republike

READ  Ryan Nielsen dúfa, že novozélandský futbal nájde úlohu pre bývalého kapitána All Whites Winstona Reida

“It’s one of the most precious items in our collections,” museum curator Simona Šindelářová said.

The museum said a restitution law on property stolen by German Nazis made the return possible. Details about how the family, whose wealth came mainly from mining industry and banking in Central Europe, after World War I acquired the piece from one of the German composer's late quartets is unknown.

“We’re sorry about losing it, but it rightly belongs to the Petschek family,” Šindelářová said.

Beethoven composed the six-movement String Quartet in B-flat Major in 1825 -1826 as part of his work on a series of quartets commissioned by Russian Prince Nicholas Galitzin. It premiered in March 1826 at the Musikverein concert hall in Vienna, Austria.

Museums, archives and libraries in the Czech Republic, France, Germany, Poland and the United States currently have almost 300 pages of the entire autograph in their possession.

It’s known that Beethoven, who died in 1827, gave the fourth movement to his secretary, Karl Holz, and at least two other private owners in Vienna acquired it before the Petscheks.

The family tried but failed to send the manuscript abroad by mail in March 1939 during the Nazi occupation of Czechoslovakia, drawing the attention of the Gestapo.

According to Šindelářová, the Germans asked an expert from the Moravian Museum at the time to verify Beethoven had penned the document, and “he denied that in an effort to save it" from the occupiers.

The lie could have cost him dearly, but it worked; the museum was allowed to keep the piece. However, the Nazis seized most of the Petschek family's assets and possessions, which Czechoslovakia's Communist regime nationalized after the war.

READ  Česká road movie Tomáš Klein Citlivý muž sa začína natáčať

From his new home in the United States, Franz Petschek, who had run the family's mining businesses in Czechoslovakia, tried to get the piece back but was unsuccessful due to the post-war division in Europe and creation of the Iron Curtain.

The Moravian Museum signed a deal on Aug. 3 to transfer the ownership of the manuscript to his heirs. However, other families with claims to property and valuable items lost during World War II are still waiting for their cases to be resolved.

Anne Webber, the co-chair of the London-based Commission for Looted Art in Europe, said that despite 47 countries agreeing in 2009 to try to resolve Holocaust-era injustices, "the restitution of artworks that were looted often seems to be as distant prospect as ever.”

“Some 90% of all artworks being sought today by families have been neither found nor returned,” Webber said at a conference held in Prague last month to review the progress made since the non-binding Terezín Declaration was adopted.

The declaration urged governments to make every effort to return former Jewish communal and religious property confiscated by the Nazis, fascists and their collaborators, and recommended that countries implement programs to address the issue of private buildings and land.

___

Video journalist Jan Gebert contributed from Brno, Czech Republic

-->

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *