Ako môže demokracia opäť zvíťaziť

Moje politické prebudenie sa zhodovalo so systémovými zmenami, ktoré nastali po páde komunizmu v Maďarsku v roku 1989. Rýchla demokratizácia mojej krajiny ma fascinovala a nadchla. Ako teenager som presvedčil svoju rodinu, aby ma odviezla k rakúskym hraniciam, aby videli vytváranie histórie: demontáž železnej opony, ktorá východonemeckým utečencom umožnila zamieriť na západ. Keď som čítal mnoho nových publikácií a zúčastňoval sa zhromaždení novozaložených demokratických politických strán, vtiahol ma vzduch bezhraničnej nádeje do našej budúcnosti.

Dnes sa také pocity zdajú byť detskou naivitou alebo prinajmenšom ako výplod poetického stavu mysle. Demokracia a budúcnosť ľudskej civilizácie sú v súčasnosti vo vážnom nebezpečenstve, ktoré sužujú mnohostranné a prepletené krízy.

Tri desaťročia po páde komunizmu bola Európa opäť nútená postaviť sa protidemokratickým politickým silám. Ich činy sa často podobajú starým komunistom, ale až teraz fungujú na platforme autoritatívneho populizmu. Stále reptajú, ako starí komunisti, o „zahraničných agentoch“ a „nepriateľoch štátu“ – o každom, kto je proti ich hodnotám alebo politickým preferenciám – a stále znevažujú Západ, pričom často používajú rovnaké podmienky zneužívania, aké sme počuli počas komunizmus. Ich politické praktiky nahlodali demokratické normy a inštitúcie, zničili verejnú sféru a občanom vymyli mozog klamstvom a manipuláciou.

Vrodený populizmus má tendenciu byť zameraný iba na jeden cieľ: monopol na štátnu moc a všetky jej aktíva. V mojej krajine režim premiéra Viktora Orbána ovládol šikovnú manipuláciu s demokratickými inštitúciami a korupciu ekonomiky takmer po celej krajine. Parlamentné voľby budúci rok (v ktorých vyzývam Orbána) ukážu, či je ešte možné zvrátiť maďarské ovládnutie krajiny.

Myslím, že by to mohlo byť. Považovať populistov za plnú zodpovednosť za narušenie našej demokracie je chybou príčiny a následku. Korene našich demokratických chýb siahajú hlbšie ako horlivý nacionalizmus, sociálny konzervativizmus a chuť obmedzovať ústavné práva vládnucej strany. Rovnako ako nárast neliberálnych politických strán v starých západných demokraciách, demokratický úpadok v strednej a východnej Európe pramení zo štrukturálnych problémov, ako je bujná sociálna nespravodlivosť a nerovnosť. Tieto problémy sú do značnej miery spôsobené zlým riadením a zneužívaním procesu privatizácie po roku 1989 a prechodom na trhové hospodárstvo.

READ  Populistický bývalý slovenský premiér podpisuje s ďalšími dvoma stranami koaličnú dohodu o zostavení novej vlády

Staré, dobre zavedené demokracie trpia podobne skreslenými sociálnymi výsledkami. S rozvojom sociálneho štátu v desaťročiach bezprostredne nasledujúcich po vojne (obdobie, ktoré francúzsky demograf Jean Foresty nazvalSlávna tridsiatka“), ekonomický rast v západných demokraciách umožnil masívnu expanziu strednej triedy. Potom však nasledovala vlna neoliberálnej deregulácie a fundamentalistických hospodárskych a sociálnych politík na trhu, ktorých výsledky sú dnes jasne viditeľné.

Viac ako čokoľvek iné to bolo radikálne oddelenie ekonomického rastu od sociálneho zabezpečenia, ktoré umožnilo neliberálnemu populistickému džinovi vymaniť sa z fľaše a zlomilo demokratický konsenzus v mnohých krajinách.

Ešte horšie je, že naša generácia je prekliata nielen „len“ rozsiahlym politickým a sociálnym prevratom. Čelíme tiež klimatickej kríze, ktorá spochybňuje predpoklady, ktorými sú regulované moderné spoločnosti. Progresívci ako ja to tiež vidia ako priamy dôsledok fungovania nášho ekonomického systému. Nekonečný, neregulovaný hospodársky rast – základná dynamika kapitalizmu – jednoducho nie je kompatibilný so životom na planéte s obmedzenými zdrojmi. Náš kapitalistický systém v súčasnosti poháňa viac ťažby a generovania emisie za rok.

Tvárou v tvár takýmto výzvam si nemôžeme dovoliť podľahnúť fatalizmu alebo ľahostajnosti. Progresívci predsa musia veriť v prísľub ľudského pokroku. Naše ekonomické inštitúcie a politiky je možné prispôsobiť tak, aby zohľadňovali meniace sa okolnosti. Nespravodlivosť, ktorá ľudí drží mimo demokracie, sa dá napraviť. Kanály demokratického dialógu je možné obnoviť.

Ako starosta Budapešti, jedného z veľkých európskych miest, môžem potvrdiť, že miestna správa je dôležitá. Či už je to prostredníctvom demokratickej účasti, znižovania emisií alebo sociálnych investícií (oblasti, v ktorých sme už urobili veľký pokrok napriek silnému odporu mestského systému), miestne samosprávy majú dobrú pozíciu na zlepšenie života občanov. A tým môžeme vytvárať aj nové synergie a modely, ktoré budú vo veľkom prispievať k prírastkovým zmenám. Mesto Budapešť preto okrem toho, čo robíme sami, chce prispieť aj k všetkému medzinárodnému úsiliu o ochranu demokracie a planéty, ktorá sa dá žiť.

READ  Prečo poľské hospodárstvo z epidémie silne vychádza? Porovnanie s Veľkou Britániou

Za týmto účelom budeme držať Budapeštianske fórum pre budovanie udržateľných demokracií Tento mesiac sa stretne široká škála zainteresovaných strán vrátane starostov, úradníkov EÚ, aktivistov a významných akademických pracovníkov. Účastníci budú diskutovať o stratégiách, ako sa vysporiadať s najnaliehavejšími politickými výzvami našej doby, a potom poskytnú výhľadové a použiteľné politické odporúčania.

V rámci fóra sa v Budapešti bude konať aj samit Charty slobodných miest s cieľom vybudovať širšiu globálnu sieť progresívnych primátorov a starostov miest odhodlaných brániť demokraciu a pluralizmus. Viac ako 20 mestských lídrov – od Los Angeles po Paríž a Barcelonu až po Tchaj -pej – sa v decembri 2019 pripája k aliancii vytvorenej primátormi hlavného mesta Visegrad Voor (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko).

Martin Luther King, mladší, povedal, že tí, ktorí chcú mier, sa musia naučiť organizovať rovnako efektívne ako tí, ktorí chcú vojnu. To isté platí pre demokraciu. Prostredníctvom Budapeštianskeho fóra a Charty slobodných miest chce Budapešť pomôcť organizovať sily zo všetkých segmentov spoločnosti s cieľom zabezpečiť demokratickú a životaschopnú budúcnosť v strednej a východnej Európe i mimo nej. Musíme vyhrať intelektuálny boj proti pôvodnému populizmu a civilizovaný boj proti zmene klímy – a musíme urobiť oboje súčasne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *