Sledujú cudzinci na Slovensku dianie v krajine a snažia sa to zmeniť k lepšiemu?

Táto jednoduchá otázka môže o cudzincoch prezradiť veľa, najmä to, do akej miery sa zúčastňujú na občianskom živote a ako vnímajú Slovensko.

Sídlo v Bratislave Nadácia Milana SimicuV spolupráci s Masarykovou univerzitou (MU) v Českej republike zverejnila výsledky cieleného skupinového prieskumu, ktorý podáva obraz o účasti cudzincov na slovenskom verejnom živote. Výskumníci oslovili 19 cudzincov žijúcich v Bratislave, aby sa dozvedeli viac o ich skúsenostiach, témach, ktoré ich zaujímajú v oblasti občianskeho života, a prekážkach, ktorým čelili pri pokusoch zúčastniť sa.

„Miera záujmu ľudí zúčastňujúcich sa nášho výskumu na verejnom živote na Slovensku je rôzna a odráža nielen ich osobné záujmy a preferencie, ale aj dĺžku pobytu na Slovensku a jazykovú vybavenosť,“ vysvetľuje sociologička MU Ivana Raboš. Bozic.

Niektorí členovia vzorky radšej sledujú, čo sa deje v meste alebo regióne, v ktorom žijú, pretože majú pocit, že to má priamy vplyv na ich život. Iní sa viac zaujímajú o národnú politiku. Radi porovnávajú aktuálny politický vývoj na Slovensku so situáciou vo svojej vlasti. Iní však majú pocit, že ak žijú na Slovensku, mali by mať aspoň základný prehľad o slovenskej politike.

Asi viac sledujem celoštátnu politiku ako lokálnu. Jeden opýtaný povedal: „Nie je ľahké nájsť informácie o miestnej politike.“ Mnohí z 19 respondentov však v prieskume označili národnú politiku za zdroj sklamania a frustrácie.

Slovenská politika „ako Netflix“

Jeden účastník totiž prirovnal slovenskú politiku k každodennej „dráme“, ktorá sa nikdy nekončí.

„Sledovať slovenskú politiku je ako sledovať seriál na Netflixe,“ povedal odborníkom.

Na rozdiel od celoštátnej politiky mnohí účastníci sídliaci v Bratislave vnímali lokálnu politiku pozitívnejšie. Jedným z dôvodov je aj bratislavský primátor Mátoš Valo a jeho snaha aktívne komunikovať s cudzincami. Mesto napríklad na svojej webovej stránke v roku 2022 zverejnilo Bratislavský bulletin pre nové príchody v anglickom a ruskom jazyku.

„Neviem o ňom veľa [Vallo] Alebo ak je to dosť dobré. Viem len, že hrá v kapele a zbližuje sa s cudzincami. „Takže si myslím, že by mohol existovať spôsob, ako sa viac zapojiť a dozvedieť sa viac o tom, čo sa v meste deje.“

Ako vysvetľuje Raboz Bozic, účastníci, ktorí dlhodobo žijú na Slovensku, viac chcú sledovať, čo sa v krajine deje. „Nielen, že sa cítia súčasťou slovenskej spoločnosti, ale s množstvom kontaktu s miestnymi obyvateľmi zvyčajne rastie aj ich povedomie o dianí,“ hovorí sociológ. Ale ako ukazuje prieskum, aj cudzinci, ktorí sa nedávno prisťahovali na Slovensko, chcú vedieť viac o slovenskom občianskom živote a podieľať sa na ňom. Príklad: Účastník, ktorý prišiel na Slovensko pred dvoma rokmi, sa rozhodol voliť v roku 2022 v miestnych a regionálnych voľbách.

„Myslím si, že keď sa niekto presťahuje do inej krajiny, je jeho osobnou zodpovednosťou zaujímať sa o politiku,“ povedala vedcom. Účastníci súhlasia s tým, že pokiaľ nerozumejú slovenskému jazyku, ťažko sa dostanú k politicky relevantným informáciám na Slovensku. Neslovensky hovoriaci cudzinci sa obracajú na Radio Slovakia International a The Slovak Spectator o tieto informácie v angličtine.

„V Radio Slovakia International vyrábajú rozhlasové relácie a články; Z času na čas informujú medzinárodné spoločenstvo o dôležitých udalostiach, ktoré zaujímajú cudzincov. „Je to však stále veľmi obmedzené,“ domnieva sa jeden z účastníkov, ktorý považuje slovenskú politiku za zaujímavú. Sociálne siete a skupina „Cudzinci v Bratislave“ na Facebooku sú dôležitým zdrojom – väčšinou praktických – informácií pre cudzincov.

Ako cudzinci pomáhajú Slovákom

Mnohých respondentov prieskumu podnietili k tomu, aby sa zapojili do civilného života, podľa prieskumu imigračné skúsenosti a konkrétne sa rozhodli pomôcť iným cudzincom, ktorí prišli po nich, zorientovať sa v živote na Slovensku. „Snažil som sa pomôcť ľuďom z Macedónska či Balkánu, ktorí sem tiež prišli. Sme občanmi tretích krajín a čelíme náročnejším výzvam ako iní.“ Kým niektorí organizujú jazykové kaviarne a úvodné workshopy pre nováčikov, Občianske združenie Horovod založené Ukrajincom, Bielorusi a Rusi organizujú v Bratislave umelecké podujatia, aby sa nováčikovia cítili byť súčasťou.

Hoci tieto prípady ukazujú, ako cudzinci predovšetkým pomáhajú cudzincom, Raboz Bozic zdôrazňuje, že aj takéto angažmá môže prispieť k zmene vnímania úlohy cudzincov v slovenskej spoločnosti. Ďalší účastníci sú zapojení do iniciatív zameraných na menšiny v krajine. Napríklad jeden z právnikov zaradených do cieľovej skupiny vzdeláva ľudí na Slovensku o ľudských a menšinových právach. Rôznymi aktivitami sa snažil napomáhať odstraňovaniu diskriminácie a rasizmu voči Rómom. Ďalšia účastníčka, tanečnica, využila svoj talent na uskutočnenie tanečného workshopu na boj proti homofóbii na Slovensku po tom, čo boli v roku 2022 pred LGBT+ klubom v hlavnom meste zavraždení dvaja gayovia.

„On ona [homophobia] „To je niečo, s čím nesúhlasím,“ povedala novinárom. „Som rada, že som to urobila.“

Navyše mnohí účastníci uviedli, že podporujú aj iniciatívy, ktoré sa týkajú celej komunity a venujú sa rôznym témam, od korupcie cez dopravné problémy až po životné prostredie, pretože chcú, aby sa komunita, v ktorej žijú, napredovala a prosperovala. Niektorým neprekáža ani účasť na masových protestoch.

„Protestoval som na strane Slovákov, pretože tu žijem a zdieľam obavy miestnych ľudí,“ podelil sa o svoje skúsenosti s výskumníkmi jeden z účastníkov.

Dodal, že je veľa cudzincov, ktorí chcú Bratislavu naozaj považovať za svoj domov. Sociologička zdôrazňuje, že rôznorodosť tém záujmu cudzincov je dôležitá, pretože poukazuje na schopnosť cudzincov komunikovať s rôznymi spoločnosťami v rámci ich občianskej participácie.

„Ich skúsenosti dokazujú, že sú plne efektívni v občianskej spoločnosti,“ hovorí Raboz Bozic.

Aktivita pre deti počas festivalu fjúžn v Banskej Štiavnici v roku 2023. (Zdroj: Pavol Lako)

Bariéry

Pre cudzincov však nie je vždy jednoduché začleniť sa do rôznych spoločností. Jazyk je často považovaný za najväčšiu bariéru. Sociologička napríklad hovorí, že cudzinci sa môžu cítiť odradení od účasti na podujatiach, ak sú organizované v slovenskom jazyku, ale Slováci sa môžu ocitnúť v podobnej situácii, ak sa podujatie koná v cudzom jazyku.

„Musí sa teda rozhodnúť, akým jazykom budú komunikovať s verejnosťou, a vziať do úvahy dôsledky tohto rozhodnutia pre ľudí, ktorí sa chcú zúčastniť,“ dodáva sociológ.

Účastníci prieskumu zároveň priznali, že im chýba hlbšie pochopenie práce slovenských verejných inštitúcií. „Takéto porozumenie často presahuje jazykové chápanie a vyžaduje predovšetkým znalosť nepísaných pravidiel,“ vysvetľuje Raboz Bozic. Dodala, že neznalosť nepísaných pravidiel sa môže premietnuť napríklad do sťaženého prístupu k financiám.

„Myslím si, že keď odpoviete na otvorenú možnosť financovania z grantov, sú tam veci, ktoré sa nehovoria a sú vyslovene slovenské,“ povedal jeden z opýtaných. „A to je v poriadku, ale vieš, ja ich nepoznám.“

Prieskum ďalej zistil, že niektorí respondenti vnímajú Slovensko ako krajinu, kde človek potrebuje poznať ľudí na kľúčových pozíciách, aby niečo dokázal. Niektorí cudzinci vo fokusovej skupine tiež považujú svoje postavenie v slovenskej spoločnosti za dostatočne nelegitímne na to, aby iniciovali zmeny sami, a radšej pomáhajú miestnym občianskym združeniam či jednotlivcom.

„Stále vidím, že pokiaľ ide o veci, ktoré chceme v spoločnosti zmeniť, mal by nás zastupovať niekto, kto nie je outsider. Bez nich by nás možno nebrali vážne,“ hovorí jeden z respondentov prieskumu.

Ale iní, najmä tí, ktorí na Slovensku žijú dlhé roky alebo v krajine vyrastali, veria, že majú rovnaké právo meniť veci na Slovensku ako Slováci. Cudzinka, ktorá o sebe hovorila, že „vyzerá inak“ a už v minulosti sa snažila zapojiť do slovenskej politiky, pre anketárov povedala, že si nemyslí, že by mohla v slovenskej politike uspieť kvôli svojmu vzhľadu.

„Stále si myslím, že cudzinci majú v politike málo príležitostí. A to je škoda,“ povedala. Vyzdvihla aj rôzne uhly pohľadu, ktoré môžu cudzinci predniesť. „A ja som ten typ Slováka, ktorý vidí rozdiely a môžu priniesť trochu iné uhly pohľadu.“