Mur de Huy: Tam, kde sa rozhoduje Valónsky šíp

Foto: Roberto Vacchi

Patrí medzi najstrmšie a najpozoruhodnejšie výstupy na bicykli. Mur de Huy je už s Valónskym šípom bytostne späté, my sme sa preto na toto legendárne stúpanie pozreli podrobnejšie. 

„Posledný výstup na Mur je všetko. Je to len 1300 metrov cesty, ale keď som vyhral, tá cesta trvala večnosť, najmä posledných niekoľko metrov. Nikdy som necítil takú bolesť a extázu v tom istom čase,“ vyslovil sa Mario Aerts, víťaz Valónskeho šípu z roku 2002.

Huy je malé a pomerne nevýznamné mesto pri rieke Meuse, hlboko v zovretí ardenských kopcov v južnom Belgicku. Nedeje sa tu toho veľa a ani tu toho nie je až tak k videniu. S výnimkou toho, že je domovom Mur de Huy, najstrmšieho dojazdu v cyklistike.

Mur de Huy dal tvar a charakter Valónskemu šípu, tvrdým pretekom, klasike s významnými víťazmi na jej zozname, ale aj pretekom, ktorý v porovnaní s Liége-Bastogne-Liége trpel. To sa zmenilo práve vtedy, keď sa jeho súčasťou stal Mur.

Valónsky šíp je mladší ako Liége. Prvý ročník sa konal v roku 1936, ale roky postrádal akejkoľvek inej identity než len súbojov v kopcoch medzi Liége a Charleroi. Niekedy sa išlo z východu na západ, niekedy zase zo západu na východ. Boli to vždy ťažké preteky, vždy vysoko cenené medzi fanúšikmi a tými, ktorí ich vyhrali. V neposlednom rade uspokojovalo smäd po cyklistických pretekoch obrovskej talianskej komunity, ktorá tu pracovala v oceliarňach a baniach Meuse. Ale ako sme už napísali, kým bol objavený potenciál Mur de Huy, šípu chýbal vymedzený tvar.

Dnes Valónsky šíp začína v Seraingu a vedie na juh do veľkého okruhu pod Liégom. Potom preteky smerujú na západ a kvôli dokopy trom výstupom na Huy, ktoré prichádzajú v krátkom slede, začínajú naberať na intenzite. Všetko vygraduje posledný a cieľový výstup na Mur de Huy.

Je to víťazná rovnica, ktorú musia spĺňať všetky veľké preteky. Veď si spomeňme Capi, Cepressu a Poggio z Miláno-San Remo, flámske bergy, dláždené úseky Roubaix, strmé a jemné svahy severne od Bastogne do Liége, či stúpania pri jazere Lombardie. Táto dôverne známa geografia, opakovane rok čo rok, je niečím čomu môžeme rozumieť, porovnávať to a dôverovať tomu.

Prvý výstup

Mur de Huy po prvý raz hostil finiš Valónskeho šípu v roku 1983 a debutoval štýlovo, s víťazstvom Bernarda Hinaulta. Výraz brutálny je v cyklistike ako doma a pri opise tohto Muru nehovoriac. Južná strana údolia Meuse je v Huy neuveriteľne strmá, dokonca až tak, že tu postavili lanovku, ktorá ide zhruba súbežne s Mur. Hlavné cesty v meste Huy sa predtým, ako začnú kopírovať svoj originálny smer, tomuto svahu celkom vyhýbajú.

Strmosť stúpania núti cyklistov, aby si prehodili na najľahší prevod. V roku 1994 odjazdil Valónsky šíp aj britský cyklista Brian Smith a na Mur de Huy si spomína veľmi dobre: „Na svojom bicykli som mal prevod 39×25, pretože ten bol vtedy najnižší, na akom ste mohli ísť, ale počul som, že jazdci sú tento rok v rozmedzí 39×27.“

V deň víťazstva Hinaulta to bolo 39×23, ale pravdepodobne tento prevod nepoužil, aspoň nie počas celého výstupu. Prešiel fázou využívania veľkých prevodov na začiatku osemdesiatych rokov. Cyklisti, ktorí s ním trénovali si pamätajú, že sa sotva niekedy dostal z veľkého prevodu.

Klamlivý začiatok

Stúpanie Mur de Huy je mimoriadne strmé, ale jeho začiatok je klamlivý. Dole po rieke, ako sa ulica Condroz stáva ulicou Marche, začína stúpanie na siedmich percentách. Po 100 metroch sa z neho stáva takmer rovina a potom stúpa znova na päť a potom na šesť percent. Je to tvrdé, ale je to len akási ochutnávka hrôzy, ktorá prichádza.

Tá sa začína vtedy, keď vedie cesta priamo od širokých hlavných ciest na Chemin des Chappelles, pomenovanej po siedmich kaplnkách, ktoré stoja pozdĺž jej dĺžky. Avšak žiaden čas na modlitbu, pretože vzrušenie zo stúpania prechádza z miery prijateľnosti do absolútnej bolesti. Cestné značenie hovorí o 19 %, i keď z toho nevieme či je 19 priemerný sklon alebo najstrmšia časť stúpania.

Prvý strmý úsek je napriamo a dosahuje priemer okolo 11 percent. Pravá a ľavá zákruta udržiavajú sklon, potom sa však cesta opäť vyrovná a krutosť stúpania sa ukazuje. Huy, Huy, Huy svieti veľkým šablónovaným písmom na ceste. Ako keby v tejto fáze pretekov bolo nutné pripomenúť si ich polohu. Útočná esovitá zákruta, ktorá je najdôležitejšou tohto stúpania, teraz prichádza na obzor a Mur de Huy je tu!

Kim Kirchen, víťaz šípu z roku 2008, si myslí, že  esovitá zákruta je miestom, kde väčšina cyklistov na Mur spraví chybu.

„Na začiatku stúpania musíte byť v prvej 15-ke alebo dvadsiatke, inak vyhrať nemôžete. Ale potom je to o čakaní a po esku musíte mať niečo ušetrené. Ak už ste tu na limite, víťazstvo je nemožné. Tiež, pretože dojazd je už blízko normálnych štandardov, tak niektorí z tých čo si niečo ušetrili, podliehajú panike a idú tvrdšie než potrebujú. To je dobré pre zvyšok, pretože to roztiahnu a vy nebudete uzavretý,“ povedal.

Jediný kráľ Mur de Huy

Tým je v súčasnosti jednoznačne Alejandro Valverde. Španielsky cyklista drží rekord v počte piatich víťazstiev, keď štyrmi víťazstvami v rade dominuje od roku 2014.

Valverde vyhral Valónsky šíp po prvý raz ešte v roku 2006, ale musel počkať osem rokov, aby začal naplno preukazovať svoje vlohy pre tento typ dojazdu. Zatiaľ čo jeho rivali útočia a podliehajú únave, on má aj v pokročilom veku zmysel pre načasovanie. Čaká až kým naplno nerozbalí svoj útok, ktorým v posledných 100 metroch nechá všetkých za sebou. Ak sa Valverdemu podarí zvíťaziť aj dnes, získa už svoj desiaty skalp na ardenských klasikách a vyrovná sa tak v ich počte aj legendárnemu Eddymu Merckxovi.

Zdroj: Cycling Weekly