Švajčiarsky Davos bude od 16. do 20. januára hostiť 53. výročné Svetové ekonomické fórum (WEF). Hlavnou témou podujatia je spolupráca v roztrieštenom svete.
Očakáva sa, že Davos sa ako obvykle zameria na dôležité politické otázky a špeciálny vývoj, ktorý má priamy vplyv na globálnu ekonomiku a politiku. Diskusie budú mimoriadne zaujímavé, pretože svet pokračuje vo veľmi kritickom obrate po zjavných škodách spôsobených pandémiou COVID-19 a vojnou na Ukrajine. Najväčšie ekonomiky sveta čelia stagnácii ekonomického rastu, zatiaľ čo ceny potravín a energií naďalej rastú.
Deje sa tak na pozadí rastúcej geoekonomickej fragmentácie, zraniteľnosti finančného sektora vrátane nafúknutých cien aktív a vysokej zadlženosti a klimatickej krízy, ktorá by mohla zhoršiť akékoľvek spomalenie, najmä na rozvíjajúcich sa trhoch.
Najmä Azerbajdžan je jednou z dvoch krajín, ktoré organizovali fórum mimo Davosu (druhou sú Spojené štáty americké).
Svetové ekonomické fórum 2013 o „Strategickom dialógu o budúcnosti južného Kaukazu a strednej Ázie“ v Baku je vysokým historickým hodnotením a veľkou dôverou v Azerbajdžan, ktorá je výsledkom správnej a cieľavedomej politiky prezidenta Ilhama Alijeva. Za 10 rokov od stretnutia v Baku prešiel Azerbajdžan veľkým rozvojom a dosiahol mimoriadne úspechy v niektorých oblastiach, ktoré môžu byť zaujímavé pre účastníkov veľmi očakávaného Fóra 2023.
Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev vždy poukazoval na dôležitosť posilňovania sily všetkých krajín pri riešení existujúcich problémov spoločným úsilím. Skúsenosti z Davosu dobre ilustrujú, že riešenie takýchto životne dôležitých problémov v Davose je v tomto kontexte prospešné.
obmedziť energetickú krízu
Jednou z hlavných tém, o ktorých sa bude na tomto podujatí diskutovať, bude energetická kríza. Azerbajdžan v tomto smere naďalej zohráva čoraz väčšiu úlohu pri zmierňovaní dôsledkov energetickej krízy v Európe. Azerbajdžan plánuje exportovať do Európy najmenej 11,6 miliardy kubických metrov zemného plynu v roku 2023. EÚ a Azerbajdžan sa dohodli na zdvojnásobení dodávok plynu pozdĺž Južného plynového koridoru na 20 miliárd kubických metrov ročne do roku 2027 na základe memoranda o partnerstve. Stratégiu v oblasti energetiky medzi Európskou komisiou a Azerbajdžanom podpísali vlani v júli azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Po tejto dohode päť krajín EÚ pripravilo konkrétny projekt na zvýšenie dodávok azerbajdžanského plynu, ktorý bude predstavený v Baku 3. februára. Tento projekt umožní okamžité začatie čerpania dodatočného množstva zemného plynu z Azerbajdžanu do Európy. Spočiatku sa do projektu zapojili Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko a Rakúsko. Dodatočné dodávky plynu z Azerbajdžanu rozprúdia konkurenciu na európskom trhu a umožnia nižšie ceny pre spotrebiteľov. Dobrým príkladom v tejto súvislosti môže byť prepojenie Grécko-Bulharsko (IGB), ktoré od svojho spustenia v októbri 2022 klesli ceny plynu v Bulharsku o 34 %.
Prechod na zelenú energiu je tiež jednou z popredných tém fóra. Uvedené memorandum počíta aj so spoluprácou v tejto oblasti. Azerbajdžan aj Európska únia uznávajú dôležitosť globálneho záväzku o metáne, ktorý od svojich signatárov vyžaduje, aby do roku 2030 spoločne znížili emisie metánu aspoň o 30 percent, a zaviazali sa podniknúť kroky na zníženie emisií v dodávateľských reťazcoch.
Keďže Azerbajdžan vyrába zemný plyn a EÚ ho dováža, zmluvné strany chápu, že je kolektívnou zodpovednosťou zabezpečiť, aby bol tento dodávateľský reťazec čo najefektívnejší, najčistejší a šetrnejší ku klíme. Obe strany uznávajú dôležitosť výroby zelenej elektriny z hľadiska boja proti globálnemu otepľovaniu a zmierňovania účinkov zmeny klímy, ako aj zvyšovania bezpečnosti a udržateľnosti energetických systémov. Strany sa dohodli, že existuje potenciál spolupráce v oblasti obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti vrátane dodávok zelenej elektriny.
V tomto smere Azerbajdžan posilňuje svoju pozíciu na európskom trhu s „čistou“ energiou. Základným kameňom tejto spolupráce bola „Strategická dohoda o partnerstve v oblasti rozvoja a prenosu zelenej energie medzi vládami Republiky Azerbajdžan, Gruzínsko, Rumunsko a Maďarsko“ podpísaná v Bukurešti 17. decembra 2022. Čoraz viac krajín EÚ má záujem pripojiť sa k tejto dohode, keďže dodávky elektriny z Azerbajdžanu prispejú k energetickej nezávislosti v Európe, a tak pomôžu v boji proti klimatickým zmenám.
Metódy riešia problémy s jedlom
Keďže svet čelí akútnej potravinovej kríze, Davos Forum si uvedomuje hĺbku tejto ťažkej situácie. Takmer 830 miliónov ľudí čelí potravinovej neistote a viac ako 3 miliardy si nemôžu dovoliť zdravé jedlo. Tieto výzvy zhoršujú rastúce náklady, narušenia dodávateľského reťazca a zmena klímy.
Azerbajdžan poskytuje jeden z najlepších spôsobov prepravy, čo umožňuje úsporu času a nákladov. Azerbajdžan sa nachádza na križovatke dopravných koridorov sever-juh a východ-západ a je dôležitým dopravným a logistickým uzlom v regióne. Medzinárodné dopravné koridory naprieč krajinou sú výhodné z hľadiska vzdialenosti a času. Železnica Baku-Tbilisi-Kars a Medzinárodný námorný obchodný prístav v Baku zvýšia kapacitu týchto dopravných koridorov.
Transkaspická medzinárodná dopravná cesta (TITR), alebo takzvaný stredný koridor, v ktorom je Azerbajdžan dôležitým článkom, sa stáva čoraz reálnejším na medzinárodnej agende, pretože dopravné spojenia medzi Európou a Strednou Áziou sú veľmi obmedzené. Stredný koridor, ktorý vedie z Číny do Európy, je najkratšou a najlacnejšou cestou.
Azerbajdžan, ktorý je hlavnou časťou trasy medzi Európou a Čínou a má dobre rozvinutú leteckú, železničnú, potrubnú a námornú infraštruktúru, sa stal novým vedúcim logistickým centrom z hľadiska reorganizácie globálnych dodávateľských reťazcov v Eurázii, čím významne prispel k prekonaniu ťažkosti súvisiace so zásobovaním potravinami.
Geopolitické riziká a rastúca dôveryhodnosť
Riešenie súčasných geopolitických rizík prostredníctvom nového poriadku dialógu a spolupráce v multipolárnom svete je ďalšou témou programu Davosského fóra. Azerbajdžan opakovane poskytuje platformu pre medzinárodné podujatia veľkého významu, ktoré priťahujú celosvetovú pozornosť. To, že Baku bolo vybrané na také dôležité stretnutia, nie je náhodné. Rastúca dôveryhodnosť azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva na medzinárodnej scéne posilňuje politickú moc krajiny a má pozitívny vplyv na procesy prebiehajúce v regióne.
Azerbajdžan, ktorý sa stal hospodárskym, kultúrnym, vedeckým a intelektuálnym centrom regiónu, hostí medzinárodné podujatia, na ktorých sa diskutuje o najpálčivejších problémoch súčasného sveta a stretávajú sa vplyvné svetové vedecké, kultúrne a politické elity.
Keďže sa chystá Davos Forum, svet netrpezlivo čaká na odpovede na množstvo otázok, ktoré nás znepokojujú. Azerbajdžan je pripravený podeliť sa o svoje jedinečné skúsenosti pre bezpečnosť a ochranu dnešného turbulentného sveta.
–
sledujte nás na Twitteri @zamestnanec
„Organizátor. Spisovateľ. Zlý kávičkár. Evanjelista všeobecného jedla. Celoživotný fanúšik piva. Podnikateľ.“