„Ľudia spália čokoľvek“: Energetická chudoba a znečistenie zasiahli východnú Európu

Zoltán Berki, podsaditý päťdesiatnik z Maďarska, si napchá do železného kuchynského sporáka pár vetvičiek, hodí naň jeden či dva peň – a potom starú kopačku.

„Horí,“ povedal, „a musíme zostať v teple.“ V severnom meste Ozd, keď teploty dosahujú nulu, ostatní obyvatelia sa tiež uchýlili k spáleniu pecí znečisťujúcimi palivami, ako je uhlie alebo drevo, alebo nelegálnymi materiálmi, ako sú odpadky, aby sa zahriali.

Zimovanie sa stalo prioritou pre milióny ľudí vo východnej Európe, ktorí si nemôžu dovoliť vysoké ceny plynu a elektriny spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu. V celom regióne sa cena palivového dreva v porovnaní s minulým rokom zdvojnásobila, keďže rodiny hromadia svoje zásoby. Analytici tvrdia, že miera energetickej chudoby, definovanej ako neschopnosť dovoliť si dostatočné dodávky tepla, dramaticky vzrastie v krajinách ako Maďarsko, Slovensko a Bulharsko.

„Ak ceny základných komodít, predovšetkým energií a potravín, stúpnu, privedie to mnohých ľudí do chudoby a tých, ktorí sú už pod hranicou chudoby, do extrémnej chudoby,“ povedal David Nemeth, maďarský ekonóm z belgickej skupiny KBC.

Zvyšujúce sa používanie toxických palív tiež ohrozuje dramatický nárast emisií v celom regióne.

Roky vývoja teraz idú dole vodou. Ak by od toho záviselo ich prežitie, ľudia by spálili čokoľvek, povedala Zsuzana F. Nagyová, riaditeľka maďarskej environmentálnej skupiny Green Connection Association.

Zoltán Berki založí drevo, aby vykúril svoj dom v Ozde na severe Maďarska. © Laszlo Balogh / FT

Birke, ktorý si nemôže nájsť prácu v meste Ozd, ktorého ťažký priemysel zo sovietskej éry sa do značnej miery zastavil, cestuje 150 kilometrov každým smerom, aby pracoval na archeologickom nálezisku v Budapešti. Z jeho mesačného platu okolo 500 eur však zostáva málo peňazí na palivové drevo, ktoré dnes niektoré obchody predávajú za viac ako 200 eur za meter kubický – takmer toľko, aby vykuroval malý domček na mesiac.

READ  Trh parkovacích asistenčných systémov zaznamenáva exponenciálny rast

Maďarský premiér Viktor Orbán uvoľnil pravidlá ťažby dreva a nariadil väčšiu ťažbu hnedého uhlia, ťažkého síry, považovaného za jedno z najšpinavších fosílnych palív. Akcie ukazujú, ako sa zmena klímy dostala do programu mnohých vlád.

Urban minulý mesiac povedal, že lignit a drevo sú súčasťou „systému, ktorý používame na ochranu rodín“ pred energetickou krízou. Lignit opäť zásobuje starú elektráreň Mátrai 75 kilometrov od Ózdu, no nájde si aj spôsob, ako sa dostať k domácim peciam. Oblasť je úľom aktivity, pretože robotníci ťažia bahnité hnedé uhlie z neďalekých lomov širokých niekoľko kilometrov.

„Vzhľadom na veľkosť populácie zomiera na znečistenie ovzdušia dvakrát toľko Maďarov ako Francúzov alebo Holanďanov,“ uviedla akčná skupina pre čisté ovzdušie so sídlom v Budapešti. „Ale úmrtia sú len špičkou ľadovca, pretože stokrát viac ľudí ochorie.“

Poľsko zrušilo normy kvality pre spaľovanie uhlia, aby znížilo nedostatok dodávok po tom, čo sa ponáhľalo zaviesť zákaz EÚ na ruský dovoz. Líder vládnucej strany Jaroslaw Kaczynski minulý mesiac požiadal Poliakov, aby spálili „všetko okrem pneumatík“, aby sa udržali v teple.

Agnieszka Warsaw Buchanan, právnička mimovládnej organizácie ClientEarth v Poľsku, uviedla, že očakáva, že kvalita ovzdušia v regióne klesne.

Poľsko podporuje nákup uhlia, ktorým sa vykuruje tretina domácností. Ostatné vlády v regióne zavádzajú núdzové podporné opatrenia, aj keď nie často v takom rozsahu ako ich západné náprotivky.

„Dotačné schémy sú zle nastavené pre skutočne chudobných,“ povedala Dana Mariková, ekologička na Slovensku, kde bola vlani pätina domácností identifikovaná ako trpiaca energetickou chudobou. Najchudobnejší Slováci podľa nej plytvajú len malým množstvom energie, takže by im neprospel nový zákon na podporu rodín, ktoré znižujú spotrebu energie o 15 percent.

READ  Slovinsko zakazuje väčšinu plastov na jedno použitie v súlade so smernicami EÚ

Slováci vyťažili z podhoria Tatier na hranici s Poľskom toľko dreva, že starosta Novej Lisnej Peter Hritz povedal, že jeho mesto sa v spôsobe vykurovania a znečisťovania „vrátilo o 50 rokov späť“. „Zrazu ten dym a smog nikomu neprekáža,“ povedal nedávno pre slovenské médiá.

Obyvateľ Miškolca
Obyvateľ Miškolca © Laszlo Balogh / FT

Zimná vykurovacia kríza bude obzvlášť bolestivá v krajinách ako Bulharsko, kde dve tretiny vidieckych domov spaľujú palivové drevo. Už pred vojnou nebolo podľa Eurostatu 60 percent Bulharov s nízkymi príjmami schopných dostatočne vykurovať svoje domovy.

V Kosove, jednej z najchudobnejších krajín Európy, sa drevo spaľuje takmer v každom vidieckom dome a vo väčšine mestských domov. Podľa Egzuna Chala, výkonného riaditeľa ecoZ group EcoZ v Prištine, môže slabnúca elektrizačná sústava, vrátane pravidelných výpadkov, prispieť k zdvojnásobeniu spotreby dreva v tomto roku. Dodala, že nelegálna ťažba nepokryje nedostatok paliva.

Nagy uviedol, že drahšie a menej kvalitné drevo povedie k regionálnemu nárastu nelegálnej ťažby a využívania škodlivejších alternatív.

Lignit opäť dodáva palivo do elektrárne Mátrai v Maďarsku

Lignit opäť poháňa elektráreň Mátrai v Maďarsku. © Laszlo Balogh / FT

Mesto Ozd zahalené dymom

Zadymené mesto Ozd © Laszlo Balogh / FT

Pre tých, ktorí si môžu dovoliť kúpiť efektívnejšie vykurovacie jednotky, ponuka nedrží krok s dopytom. Združenie maďarských výrobcov pecí nedávno na Facebooku požiadalo zákazníkov, aby prestali kontaktovať dodávateľov.

Späť v Ozde Berkey spaľuje toxický odpad iba v noci, aby tých pár policajtov, ktorí hliadkujú v oblasti, nevidelo čierny dym. Mnoho ďalších domov spaľuje odpadky pod rúškom tmy a zahaľuje miestne kostoly a chladiacu vežu huty páchnucim dymom.

Ale v najväčšom odlúčenom maďarskom slume pri Miškolci, ďalšom bývalom centre ťažkého priemyslu a kúsok od mesta Ozd, sa jeho 5000 prevažne rómskych obyvateľov pripravuje na ťažké časy.

„Mám kubický meter dreva, čo je dosť na mesiac,“ povedal Gašpar Šibeki ako maďarský Róm Berke. Sibeki zdieľa chatu so svojím synom a striedmo spaľuje drevo. Keď sa jeho zásoby minú, môže si nelegálne kúpiť ďalšie drevo prostredníctvom tajnej dohody hlboko v údolí Zd.

„Čo iné by som robil?“ spýtal sa Sepke, ktorý pracuje v programe verejnoprospešných prác. „Zarábam 150 eur mesačne a drevo za 100 eur nekúpim.“

Dátová žurnalistika a vizuálna žurnalistika od Federicy Coco

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *