Rozhovor s Fabianom Cancellarom: Nebol by som šťastný, keby som celý deň ležal na gauči

Foto: twitter.com/f_cancellara

Fabian Cancellara, meno, na ktoré žiadny cyklistický nadšenec nikdy nezabudne. Legendárny švajčiarsky cyklista vyhral prakticky všetko čo mohol a po dlhej 17-ročnej kariére si užíva nový život v kruhu svojich najbližších. Ikonický Spartacus v rozhovore okrem svojho receptu na úspech prerazdil aj to, ktoré preteky boli pre neho v kariére najťažšie a prečo nikdy nebojoval na Tour de France o žltý dres. 

Fabian, v cyklistike asi nenájdeme preteky, ktoré si počas svojej kariéry nedokázal vyhrať. Si dvojnásobný olympijský víťaz, štvornásobný majster sveta, trikrát si ovládol Paríž-Roubaix, Okolo Flámska a triumfoval si aj na Miláno-San Remo. Ako tráviš voľný čas teraz, keď už nie si v pretekárskom kolotoči? 

Vediem nádherný život, bez stresu a bez cestovania, teda to bol môj pôvodný plán, keď som ešte pretekal. Pravdou však je, že mám stále veľa stresu a neustáleho cestovania. Toto som si však vybral sám a som šťastný, že to môžem robiť.

Čím to je, že vedieš takýto život?

Nebol by som šťastný, keby som celý deň ležal na gauči a nič nerobil. To je niečo, čo som nikdy nerobil, a nikdy ani robiť nebudem.

Ako vyzerá tvoj typický deň?

Dnešné ráno sme napríklad my, to znamená moja žena Stefanie a naše dve dievčatá, vstali o pol siedmej ráno a mali sme všetci spoločne pokojné raňajky. Teraz dvaja z nás robia tento rozhovor a potom pôjdem na bicykel. Keď sa vrátim, tak si dám zaslúžené espresso a kúsok koláča. Najlepší záver dňa je pre mňa, keď sa zas spolu celá rodina navečeriame spoločne. Byť profesionálnym cyklistom predstavuje množstvo obete a pocit, že sme všetci opäť spolu je to, po čom som vždy túžil. Takže teraz si užívam každú jednu sekundu s rodinou a snažím sa stráviť s nimi čo najviac času.

Keď si spomenieš spätne na tvoju kariéru a najvýznamnejšie preteky sveta Tour de France, ktorá horská etapa bola pre teba najťažšia?

Pokiaľ som nebol v mojej ideálnej forme, nemal som rád žiadnu horskú etapu. Ani jednu jedinú z nich. Len si predstavte šliapať v Pyrenejách na Col du Tourmalet, alebo v Alpách na Col du Galibier so skupinou špičkových vrchárov, pričom väčšina z nich nepresiahla hmotnosť 65 kilogramov. Poviem vám, nielen, že sú tie kopce poriadne prudké, tie etapy sú aj ohromne dlhé. Cítite sa úplne hrozne, tie kopce naozaj bolia. A nezáleží či váš výkon dosahuje 400 alebo 500 wattov.

Pre amatérskych cyklistov sú takéto hodnoty len ťažko predstaviteľné. Na aký dlhý čas dokáže amatér udržať výkon 500 wattov? 

To samozrejme záleží na danom jazdcovi, možno na pár sekúnd? Je dosť možné, že taký výkon ani nedokáže dosiahnuť, ani len na sekundu. Vydávať 400, 500 wattov je, ako keby ste jazdili po kolmej stene s tepovou frekvenciou okolo 200.

Bjarne Riis, tvoj bývalý tímový šéf vždy tvrdil, že patríš medzi málo cyklistov, ktorí majú neuveriteľný cit pre pedálovanie. 

Popravde, nemám poňatia prečo je tomu tak. Môj otec mi dal prvý bicykel, keď som mal 12 a už vtedy som mal akýsi prirodzený cit pre pedálovanie. Moje pohyby na bicykli boli proste odjakživa veľmi prirodzené a moje nohy boli rýchle. Kadencia medzi 100 – 120 otáčkami za minútu mi vždy vyhovovala. A okrem toho som veľmi dobre vedel preraďovať. Keď som pretekal, vedel som kedy mám preradiť už o niekoľko sekúnd skôr ako moji súperi. Táto intuícia mi umožnila šetriť cennú energiu, obzvlášť počas dlhších etáp, či pretekov a ja som mohol neskôr túto ušetrenú energiu použiť v mojich útokoch.

Je nejaký záznam, kde a kedy si podal najväčší výkon? 

Samozrejme! Počas olympiády v Rio de Janeiro som bol vo veľmi dobrej forme..

…vyhral si zlatú medailu!

V tých pretekoch, ktoré trvali hodinu a dvanásť minút, som dosiahol priemerný výkon 460 wattov – s váhou na úrovni 78 kilogramov. To je vyše 6 wattov na kilogram.

Čo to konkrétne znamená?

Ukazuje to silu, ktorú vydáva jazdec do pedálov. Výkon je v cyklistike rozhodujúci, je to v podstate presné meradlo výkonnosti daného športovca.

Aký najvyšší výkon si v tvojej kariére dosiahol? 

Bolo to počas špurtu. Môj merač výkonu mi ukázal hodnotu 1700 wattov. Takýto výkon však dokážete udržať len pár stoviek metrov. Keď špurtujete, v hlave máte len dve veci, buď moje stehná explodujú, alebo ma to celé zničí.

Väčšina amatérskych jazdcov si dáva pozor na to, ako sa stravuje. Keď si pretekal, tak si vážil okolo 82 kilogramov.

To je pravda, nikdy som nebol mušia váha, počas mojej kariéry som zvyčajne vážil medzi 81 a 82 kg. To bola tá správna váha, pri ktorej som dokázal vytvoriť najväčší tlak do pedálov. Nad znížením mojej telesnej hmotnosti som nikdy neuvažoval.

Aldo Sassi, športový riaditeľ tímu Mapei tvrdil, že ak by si zhodil 5 kg, tak by si mal šancu vyhrať Tour de France. 

Ak by bol môj cieľ vyhrať Tour de France, musel by som trpieť omnoho viac než obvykle. Niekedy sa proste dostanete do momentu, kedy je kvalita života dôležitejšia, než pretekanie. Neustále mučenie svojho tela tým, že nemôžete jesť určité veci, to by bolo na mňa už príliš. Nie nadarmo som potom dostal prezývku “Spartacus” od Roberta Petita.

Čo to znamenalo? 

Radšej som išiel do jednorazovej bitky po víťazstvo, než vstúpiť do rizikovej bitky počas troch týždňov.

Presne ako keď si dosiahol jedno z mnohých klasikárskych víťazstiev na Okolo Flámska, alebo Paríž-Roubaix. Druhé menované známe ako “Peklo severu”, považované za jedny z najťažších cyklistických pretekov kvôli drsným a nepravidelným dláždeným sektorom.

Drsné a nepravidelné, to znie ešte veľmi pekne. Tie kocky sú absolútne peklo! Obzvlášť to tak bolo v roku 2013. V tej dobe som mal už na konte dva triumfy z najprestížnejšej klasiky z rokov 2006 a 2010. Počas pretekov som sa cítil ako zajac. Každý jeden pretekár z čelnej skupiny ma naháňal, počas toho dňa som mal pocit, akoby som pretekal o vlastný život. Preťal som cieľovú čiaru totálne vyčerpaný. Nevedel som ani vstať bez pomoci. Organizátori mi museli dokonca pomôcť vyjsť na pódium. Bol som vyžmýkaný zo všetkej životnej energie. Bol som hotový.

A čo teraz? Chodia tvoje deti s tebou na bicykli? 

Samozrejme! Všetci štyria chodíme často na bicykli do jazdiarne, alebo na zmrzlinu. Alebo vyprázdnime chladničku a ideme k najbližšej rieke na opekačku. K tomu, aby ste si užívali život nepotrebujete veľa: dobrú klobásu, šalát, nejakú tú zeleninu a pohár dobrého bieleho vína. To vám proste naozaj ulahodí. A teraz si tých klobás môžem dať aj viac, bez toho, aby som sa cítil previnilo (smeje sa). A potom naspäť domov na mojom eletrickom bicykli – veľmi pohodlné. To je moja definícia perfektného letného dňa.

zdroj: Break Away (Cancellara Stories)