Predstavujeme: Manažéri World Tour tímov, 1. časť

Foto: sport360.com

Že v cyklistike zohrávajú najdôležitejšiu úlohu samotní jazdci je všetkým jasné ako facka. Bež náležitosti k tímom by však pri ich práci vládla značná dezorganizácia. Dôležitosť masérov, športových riaditeľov a ďalšieho personálu je nám dobre známa, rovnako ako aj generálneho manažéra tímu. Ten totižto celú organizáciu nielen vedie, ale jeho nátura sa často premieta aj do prevedenia jeho zverencov priamo na ceste. Rozhodli sme sa vám preto predstaviť všetkých šéfov, ktorí ťahajú za nitky World Tour tímov.

Vincent Lavenu (AG2R La Mondiale)

Francúzsky WT tím AG2R La Mondiale má od svojho vzniku v roku 2000 stále toho istého šéfa, Vincenta Lavenu. 63-ročný rodák z Briançonu má dlhú, aj keď nie príliš slávnu cyklistickú minulosť. Profesionálom sa stal v roku 1983 až vo veku 27 rokov v tíme Union cycliste Saint Etienne Pelussin. Prevažnú časť svojej kariéry strávil vo francúzskych tímoch, no rozlúčil sa s ňou v sezóne 1991 v malom švajčiarskom celku Mosoca. Medzi jeho najväčšie úspechy z tohto hľadiska patria: etapové víťazstvo na Okolo Portugalska a Route du Sud, piate miesto z Bordeaux-Paríž či siedme miesto z národného šampionátu v roku 1989. V tom roku sa zúčastnil aj svojej jedinej Tour de France, na ktorej finišoval na 65. mieste.

Ako sa však dostal k tomu, že už devätnásty rok vedie tím, v ktorom je najväčšou hviezdou Romain Bardet? Ešte v roku 1992 založil profesionálny cyklistický tím, ktorý prešiel viacerými sponzorstvami. Významné z hľadiska progresu bolo najmä to reťazcom supermarketov Casino. Tak sa Lavenuov tím dostal na veľké preteky, akými boli viaceré klasiky. V roku 2000 sa už k nemu partnersky prihlásila poisťovacia spoločnosť AG2R Prevoyance a pod hlavičkou AG2R pôsobí dodnes.

Alexander Vinokurov (Astana)

Vincent Lavenu stál síce pri samotnom zrode tímu AG2R, ale ďalší manažér z rady bývalých cyklistov v poradí oddal tímu, ktorý riadi od sezóny 2013, nemalú časť svojej profesionálnej kariéry. Meno Alexander Vinokurov si nemusíme bližšie predstavovať. Najlepší kazašský cyklista a jeden z najlepších cyklistov sovietskeho bloku vôbec nepatril vo svojej kariére k dominátorom, no napriek tomu dosiahol nezmazateľné úspechy: získal dve bronzové medaily na majstrovstvách sveta; vyhral štyri etapy na Tour de France; štyri etapy na španielskej Vuelte, ku ktorým navyše pridal aj celkové prvenstvo v roku 2006; získal dva monumenty v podobe Liège–Bastogne–Liège; vyhral Amstel Gold Race a na prekvapenie všetkých zvíťazil aj v hromadných pretekoch Letných Olympijských hier 2012 v Londýne.

Niet človeka, ktorý by poznal kazašský World Tour tím lepšie. Veď Vinokurov zaň začal jazdiť už od jeho vzniku v roku 2006, keď ešte niesol názov Liberty Seguros–Würth. Dôveru v Kazacha u mnohých nalomil dopingový prehrešok z roku 2007 na Tour de France. Napriek tomu však pozíciu vedúceho muža Astany zastáva neoblomne už siedmim rokom.

Brent Copeland (Bahrain Merida)

Juhoafričan Brent Copeland patrí medzi tých menej známejších manažérov. Nielen preto, že vedie najmladší WT tím, ktorý vznikol v roku 2017, ale najmä kvôli poriadne kľukatej ceste, akou sa k tejto pozícii dostal. Momentálne 46-ročný Copeland sa síce v mladosti snažil v cyklistike presadiť, najskôr doma a potom aj vo švajčiarskom cyklistickom tíme Lugana. V Európe však vtedy nezaznamenal tak potrebné víťazstvo a cieľ, aby sa stal profesionálom do svojich 25 rokov nenaplnil. No tím Lugana sa neskôr spojil s japonským Nippon Hodo a Copelandovi ponúkol aspoň príležitosť zostať vo svete bicyklov tým, že sa stane masérom. Neskôr sa však toto partnerstvo rozpadlo a Brent zostal bez práce. V tej chvíli mu ako dar z nebies prišla výpomoc jeho krajana Roberta Huntera, prvého Juhoafričana na Tour de France. Vďaka nemu sa v roku 1999 vo veku 27 rokov stal jedným zo športových riaditeľov novovzniknutého tímu Lampre-Dalkin. V tomto družstve zostal do roku 2009, pričom popritom viedol národný tím Južnej Afriky na troch majstrovstvách sveta.

Keď už bol na tej správnej ceste, v roku 2010 si dal od cyklistiky prekvapivo pauzu, aby pracoval pre pretekára MotoGP Bena Spiesa. Brent Copeland sa však k cyklistike v roku 2013 vrátil, aby viedol juhoafrický tím MTN-Qhubeka. Už na konci sezóny ho však najal tím Lampre-Merida, aby v pozícii generálneho manažéra nahradil Giuseppe Saronniho. No a keď sa z neho v roku 2017 stal celok UAE-Team Emirates, on kývol na ponuku investorov z Bahrajnu.

 Jim Ochowicz (CCC Team)

Američan s poľským priezviskom pôsobí vo vrcholných funkciách už nejaký ten rok. Bývalý rýchlokorčuliar si však našiel cestu k cyklistike aktívne, keď sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia dvakrát zúčastnil olympijských hier tímovej stíhačky na 4 km na dráhe. Už v roku 1981 ako 30-ročný založil úspešný tím 7-Eleven, ktorý sa stal profesionálnym o štyri roky na to. Ako prvý americký tím sa tak neskôr zúčastnil Giro d’Italia i Tour de France. V roku 1991 však tím zmenil sponzorov a stala sa z neho Motorola. Jim Ochowicz tak viedol aj toho najväčšieho amerického velikána – Lancea Armstronga, ktorý tu v roku 1992 začal svoju profesionálnu kariéru. Ochowicz však vedenie tímu opustil koncom roku 1995, a tak ešte predtým, ako Armstrong získal v roku 1998 svoj prvý titul na Tour.

Jim Ochowicz bol následne v roku 1997 za svoj príspevok cyklistickému športu zaradený do Americkej cyklistickej siene slávy. Spojené štáty v rokoch 1982 až 2003 totižto viedol aj na majstrovstvách sveta a v rokoch 2000, 2004 a 2008 na olympijských hrách.  V národných štruktúrach pokračoval od roku 2002 ako predseda predstavenstva americkej cyklistiky či člen komisie Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI). Od roku 2007 však začal písať inú dôležitú kapitolu svojho profesionálneho života, keď sa stal spolumajiteľom a šéfom tímu BMC Racing, ktorý sa na začiatku sezóny 2019 pretransformoval do celku CCC.